Dobré aj bolestivé. Také sú zmeny v Zákonníku práce od mája 2018

Príplatky za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu

Príplatky za prácu cez víkend doteraz neexistovali. Sú pozitívnou novinkou pre zamestnancov (vrátane tzv. dohodárov). Ak chceme vedieť, kedy a kto má na ne nárok, v prvom rade si musíme uvedomiť, v ktorých hodinách sa podľa Zákonníka práce považuje práca za prácu vykonávanú v sobotu alebo za prácu vykonávanú v nedeľu. Pre sobotu aj pre nedeľu platí rovnaké pravidlo, preto si jeho použitie vysvetlíme len na sobote.

Za prácu vykonávanú počas soboty sa v prípade pracovísk s nočnými zmenami považuje práca, ktorá začína nástupom do prvej rannej zmeny v sobotu a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. Aby sme lepšie porozumeli predchádzajúcej vete, ukážeme si jej použitie na príklade trojzmennej prevádzky. Vo firme s trojzmennou prevádzkou sa za prácu v sobotu budú považovať tieto zmeny:

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec nastúpi do práce v piatok o 22:00 hod., nemá ešte nárok na príplatky, lebo Zákonník práce považuje jeho prácu za prácu vykonanú v piatok. A aké sú príplatky (mzdové zvýhodnenia), ak zamestnanec pracuje cez víkend?

Mzdové zvýhodnenie sa počíta tak, že sa priráta k bežnej mzde dosiahnutej zamestnancom za odpracovaný deň. Aby zákonodarca zmiernil negatívny ekonomický dopad tejto zmeny na zamestnávateľov, zvyšovanie príplatkov sa bude realizovať postupne.

Ako môžete vidieť, základom pre výpočet príplatku nie je priemerná hodinová mzda konkrétneho zamestnanca. Je ňou hodinová mzda vypočítaná z minimálnej mzdy. Minimálna hodinová mzda sa určuje ako 1/174 z minimálnej mesačnej mzdy. Na tomto mieste by sme radi pripomenuli, že každé pracovné miesto môže mať inú minimálnu výšku mesačnej mzdy podľa toho, do akého stupňa náročnosti je toto pracovné miesto zaradené (viď bližšie § 120 Zákonníka práce).

Mzdové zvýhodnenia môžu byť aj nižšie, ako uvádzame v predchádzajúcej tabuľke, ak platia nasledovné výnimky.

Ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu alebo v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia. Ak zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu a k 31.12. predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, možno toto zníženie mzdového zvýhodnenia dohodnúť aj v pracovnej zmluve s konkrétnymi zamestnancami. Z týchto dvoch viet tiež vyplýva, že tí zamestnávatelia, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov a nemajú odborovú organizáciu, nemajú možnosť využiť výnimky na zníženie príplatkov. Zákonodarca sa teda akoby snaží motivovať takýchto zamestnávateľov k umožneniu vytvorenia odborovej organizácie a k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy.

Zníženie príplatkov ale nesmie klesnúť pod tieto hranice:

Príplatky za nočnú prácu a za prácu počas sviatku

Aj doteraz sme mali v Zákonníku práce príplatky za nočnú prácu a aj za prácu počas sviatku. Tieto sa ale budú zvyšovať. Nižšie v tabuľke vám uvádzame ich prehľad.

Ako ste si už možno všimli, v prípade nočnej práce sa príplatky vypočítavajú z minimálnej hodinovej mzdy. Podobne ako pri príplatkoch za prácu v sobotu a v nedeľu. Toto ale neplatí za prácu vo sviatok. Príplatky za prácu vo sviatok sa vypočítavajú z priemerného zárobku príslušného zamestnanca. Pravidlá výpočtu priemerného zárobku sú bližšie stanovené v § 134 a § 135 Zákonníka práce.

Aj v tomto prípade existujú určité výnimky, ktoré, keď platia pre niektorého zo zamestnávateľov, môžu mať jeho zamestnanci nižšie príplatky. Nižšie príplatky môžu mať v prípade nočnej práce dohodnuté zamestnávatelia, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, v kolektívnej zmluve. Ak takíto zamestnávatelia nemajú odborovú organizáciu a k 31.12. predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, možno toto zníženie príplatkov dohodnúť aj v pracovnej zmluve s konkrétnymi zamestnancami. Dohodnuté zníženie príplatkov za nočnú prácu však nesmie klesnúť pod tieto hranice:

Nočnú rizikovú prácu a ani prácu vo sviatok sme v súvislosti s možnosťou zníženia príplatkov za určitých podmienok vôbec nespomínali, a to z jednoduchého dôvodu. Takáto možnosť neexistuje. Za nočnú rizikovú prácu a za prácu vo sviatok patria zamestnancom príplatky vo výške, ktoré uvádzame v tabuľke v úvode tejto časti článku, a to bez možnosti ich zníženia.

13. a 14. plat

Ďalšia zmena v zákonoch sa opäť týka miezd. Konkrétne 13. a 14. platu zamestnanca, ktoré Zákonník práce nazýva ako mzda pri príležitosti letných dovoleniek (13. plat) a mzda pri príležitosti vianočných sviatkov (14. plat). Mnohí zamestnávatelia si zrejme vydýchli, že tieto platy ostali len na dobrovoľnej báze a vláda ich nenúti dávať tieto platy zamestnancom povinne. Vláda preto zaviedla podmienky, ktoré by mali zamestnávateľov motivovať k tomu, aby 13. a 14. platy svojim zamestnancom dávali. Posúďte sami, či sú tieto podmienky dostatočne motivačné.

13. a 14. plat bude do výšky 500 EUR čiastočne odvodovo a daňovo oslobodený (postupne rokmi sa z týchto platov nebudú odvádzať zdravotné a sociálne poistenia a nebude sa zrážať daň). Takéto zvýhodnenie bude platiť pri 13. plate len za podmienky, že 13. plat dostane zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa aspoň 2 roky a dostane ho v júni. Zvýhodnenie bude platiť pri 14. plate zasa len za podmienky, že 14. plat dostane zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa aspoň 4 roky, dostane ho v decembri a zároveň daný zamestnanec dostal v júni aj 13. plat. Ďalšou podmienkou pri oboch platoch je, že musia byť vyplatené vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak zamestnanec zarába priemerne 1.200 EUR mesačne, 13. a 14. plat musí byť v takejto istej výške, hoci čiastočne odvodovo a daňovo oslobodené budú len do výšky 500 EUR.

Čo na to vravíte, zamestnávatelia? Ste motivovaní dávať 13. a 14. plat, ak ste ho doteraz nedávali?

Ďalšie významnejšie zmeny

Ak budete od mája 2018 inzerovať pracovné ponuky alebo ich hľadať, každá jedna ponuka by mala mať zverejnenú výšku základnej zložky mzdy. Zamestnávateľ bude potom povinný s úspešným uchádzačom o zamestnanie uzavrieť pracovnú zmluvu so mzdou minimálne vo výške, ktorá bola v inzeráte zverejnená.

Do Zákonníka práce sa tiež zavádza povinnosť zamestnávateľov normovať prácu tak, aby neboli zamestnanci neprimerane zaťažovaní. Pri stanovovaní noriem spotreby práce budú musieť zamestnávatelia zohľadniť pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam a zároveň dbať aj na čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce a na čas na prirodzené potreby zamestnanca. Skrátka, pri stanovovaní noriem spotreby práce nesmie dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Nechajte si poradiť:

Novela Zákonníka práce prináša aj ďalšie zmeny, ktoré už ale nie sú také významné. Ak by ste mali záujem sa o nich dozvedieť viac alebo by ste potrebovali objasniť zmeny, ktoré popisujeme v našom článku, kedykoľvek nás kontaktujte cez Online poradňu. Nové zmeny sú trošku komplikované a môže sa vyskytnúť viacero problémov s ich uvedením do praxe. Ak aj vás trápia takéto problémy, radi ich s vami vyriešime.

Klientska zóna