Náš názor k náhrade škody spočívajúcej v znížení trhovej ceny vozidla po nehode

Takmer každý vodič, ktorý mal nepríjemnú skúsenosť s dopravnou nehodou, ktorá mu bola spôsobená iným vodičom, zažil, že po oprave vozidla mu poisťovňa vodiča – škodcu odmietla preplatiť náklady opravy v celej výške. Čím bolo poškodené vozidlo staršie, tým bolo percento nepreplatených nákladov vyššie. Poisťovne argumentovali tým, že ak pri oprave dôjde k odstráneniu niektorých starých (a poškodených) častí vozidla a k ich nahradeniu novými časťami, dôjde k zhodnoteniu vozidla, ktoré už nie je možné považovať za škodu. Preto sa táto hodnota nemá prečo preplácať z povinného zmluvného poistenia (PZP).

Uvedená argumentácia poisťovní nevyzerá na prvý pohľad zle. Avšak musíme konštatovať, že nie je v súlade s bežnou realitou a ani s tzv. „sedliackym rozumom“. Počas našej dlhoročnej praxe sme sa naučili, že ak právna argumentácia, nie je v súlade so „sedliackym rozumom“, vo väčšine prípadov nie je ani správna a už vôbec nie je spravodlivá. Aké argumenty existujú proti názoru poisťovní, ktoré zároveň už boli potvrdené aj najvyššími súdnymi autoritami Slovenskej republiky, uvádzame podrobnejšie v našom článku z roku 2015.

V spomínanom článku sme tiež vyjadrili názor, že okrem plnej náhrady nákladov na opravu by poisťovne mali z PZP hradiť aj náhradu za zníženú trhovú hodnotu poškodeného vozidla. Zrejme sa všetci zhodneme na tom, že 5-ročné nebúrané vozidlo má väčšiu trhovú hodnotu, ako úplne to isté 5-ročné vozidlo s rovnakým vybavením, ktoré ale bolo dvakrát búrané, hoci bolo riadne opravené.

Občiansky zákonník ohľadom náhrady škody hovorí, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a to, čo mu ušlo (ušlý zisk). Za skutočnú škodu sa považuje taká hodnota, o ktorú sa reálne znížila hodnota majetku poškodeného. Ak sa z PZP nahradia celkové náklady opravy vozidla, nemalo by sa zabúdať ani na zníženie jeho trhovej ceny. Aj hodnota zníženia trhovej ceny je predsa hodnota, o ktorú sa znížila hodnota majetku poškodeného. Zníženie trhovej ceny vozidla (alebo akejkoľvek inej veci) by teda malo byť považované za skutočnú škodu.

Otázkou už len ostáva, ako určiť hodnotu tejto skutočnej škody. Najspoľahlivejším spôsobom, ako ju stanoviť, je obrátiť sa na znalca a požiadať ho o vypracovanie znaleckého posudku. Obzvlášť žiaduce bude vypracovanie znaleckého posudku, ak budete žiadať poisťovňu o náhradu straty na trhovej cene vozidla prostredníctvom súdu. Iným spôsobom spoľahlivo nedokážete pred súdom vyčísliť stratu na trhovej cene vozidla. Ak teraz dúfate, že sa snáď pred súdom neocitnete, musíme konštatovať nasledovné. Žiaľ, sme presvedčení, že ak sa dnes obrátite na poisťovňu s požiadavkou o náhradu straty na trhovej cene vozidla, budete sa vždy musieť obrátiť na súd. Mnohé poisťovne v súčasnosti stále nemajú záujem uhrádzať kompletné náklady za opravu (stále odrátavajú tzv. amortizáciu) a už tobôž nebudú mať podľa nášho názoru záujem dobrovoľne Vám preplatiť náhradu straty na trhovej cene vozidla. Ak sa pred súdom ocitnete, radi by sme Vám dali do rúk kvalitnú zbraň – rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky hovoriace o tom, že po nehode je okrem nákladov na opravu vozidla potrebné nahrádzať aj stratu na trhovej cene.

Čo hovorí Ústavný súd Českej republiky?

Ústavný súd Českej republiky (ÚS ČR) na úvod svojho rozhodnutia uviedol, že pojmy škoda a skutočná škoda síce nie sú definované zákonom, avšak sú už dostatočne vyšpecifikované právnou teóriou a judikatúrou (rozhodnutiami vyšších súdov). Za škodu sa považuje taká ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku a je vyjadriteľná v peniazoch. Za skutočnú škodu sa považuje taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a ktorá sa rovná majetkovej hodnote, ktorú je potrebné vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.

Pri určovaní presnej hodnoty skutočnej škody a pri výklade súvisiacich zákonných ustanovení musia súdy postupovať ústavne konformným spôsobom. Ústava prikazuje orgánom verejnej moci (aj súdom) chrániť vlastnícke právo pred akýmkoľvek zásahom zo strany tretej osoby. Takáto ochrana by mala zabezpečiť, aby poškodený dostal plnú náhradu všetkej straty, ktorú v súvislosti so škodovou udalosťou utrpel. Cieľom odškodnenia je uviesť poškodeného do takého istého stavu, v akom sa nachádzal pred poškodením, t.j. ako keby škoda nikdy nevznikla.

Z uvedeného teda vyplýva, že orgány verejnej moci (súdy) nemôžu pristupovať pri hodnotení náhrady škody formalisticky, ale musia reflektovať sociálnu a ekonomickú realitu, najmä vplyv trhu. ÚS ČR konkrétne uvádza: „K právnímu názoru Nejvyššího soudu, podle něhož nelze rozdíl v tržní ceně havarovaného vozidla po provedené opravě považovat za škodu, Ústavní soud dále uvádí, že takový výklad odporuje zdejším soudem chráněnému principu úplného odškodnění zásahu do práv a nereflektuje sociální a ekonomickou tržní realitu.“ ÚS ČR svoj názor ďalej rozvádza: „Ekonomická hodnota vozidla (či obecně věci) totiž není determinována pouze jeho „technickou“ či „funkční“ hodnotou, nýbrž obecně tím, jaký užitek je svému vlastníku způsobilé přinést. Bez pojmu užitku nelze pojem hodnoty rozumně formulovat. Tento užitek samozřejmě může spočívat v tom, že vlastník bude vozidlo užívat v rámci běžného provozu, avšak například i v tom, že se může v kterémkoliv okamžiku v závislosti na svých aktuálních potřebách a preferencích rozhodnout, že vozidlo pronajme nebo prodá.“

Z uvedených argumentov ÚS ČR prijíma záver, že ak by aj došlo opravou veci k obnoveniu jej funkčnej hodnoty, avšak napriek tomu nie je zároveň obnovená aj jej trhová hodnota, vec neprináša svojmu rovnaký úžitok, aký prinášala pred škodou udalosťou, a teda škoda na tejto veci nie je úplne nahradená. ÚS ČR pritom dodáva, že je všeobecne známou skutočnosťou, že cena havarovaného vozidla je vždy nižšia, ako cena technicky rovnako vybaveného vozidla, ktoré havarované nikdy nebolo.

ÚS ČR pri záverečnom zhrnutí svojho rozhodnutia uvádza ešte jednu peknú myšlienku, ktorú sa oplatí citovať: „Právní názor obecných soudů, podle něhož se vedle nákladů na provedení opravy poškozeného vozidla nelze domáhat náhrady škody odpovídající rozdílu mezi jeho tržní hodnotu před poškozením a po opravě, nerespektuje již dříve Ústavním soudem formulované principy práva na náhradu škody a zejména se zcela míjejí s ekonomickou realitou, přičemž by mělo platit, že právo, jeho výklad a používání by ekonomickou realitu mělo respektovat, protože v opačném případě se stane kontraproduktivní, případně až virtuální.“

Ako teda postupovať voči našim slovenským poisťovniam? S trpezlivosťou a odvážne. Stotožňujeme sa so správnosťou názoru a argumentácie vyššie uvedeného rozhodnutia ÚS ČR, avšak slovenské súdy nemusia byť ochotné rovnako sa stotožniť s touto argumentáciou. Pred tým, než sa začnete súdiť s poisťovňou o náhradu straty trhovej ceny vášho vozidla, musíte byť pripravený súdny spor viesť niekoľko rokov (takmer určite sa budete odvolávať na vyššie súdy) a musíte byť pripravený ho nakoniec aj prehrať. Na druhej strane, ak sa nikto nepustí do ochrany svojich práv a nebudeme sa domáhať ochrany práva na preplatenie aj straty trhovej hodnoty vozidla z PZP, nikdy sa takéhoto preplatenia nedočkáme. Väčšina poisťovní sama a iniciatívne s takýmto preplácaním straty trhovej hodnoty vozidla nepríde.

Čitatelia, ktorí majú záujem si prečítať vyššie spomínané rozhodnutie ÚS ČR, môžu kliknúť SEM a celé znenie rozhodnutia si stiahnuť.

Nechajte si poradiť:

Mali ste nepríjemnú skúsenosť s poisťovňou, ktorá vám po oprave vášho vozidla odmietla uhradiť tzv. amortizáciu? Radi by ste okrem nej žiadali aj náhradu straty trhovej ceny vášho vozidla? Obráťte sa na nás cez Online poradňu. Radi vám pomôžeme a poradíme.

Klientska zóna

V našom dávnejšom článku Ako urobiť nahrávku a použiť ju pred súdom sme sa venovali najmä tomu, ako správne urobiť nahrávku, ak je vašim cieľom jej použitie pred súdom alebo políciou. V tomto článku sa budeme podrobnejšie venovať rozdielnej právnej ochrane medzi prejavom osobnej povahy a prejavom v rámci výkonu svojho povolania alebo v rámci výkonu obchodnej alebo verejnej činnosti. Poznať tento rozdiel je pre Vás dôležité v prípade, ak si chcete vyhotoviť nahrávku legálne a mať istotu, že ju budete môcť použiť na sledovaný účel.

Rozdiel medzi prejavom osobnej povahy a profesijným prejavom

Pred tým, než začneme rozoberať rozdielnu právnu ochranu medzi osobným a profesijným prejavom, je potrebné vedieť, ako rozlíšite, či je prejav osobný alebo nie.

Veľmi radi by sme vám uviedli presné hranice a pravidlá, na základe ktorých ľahko rozlíšite, kedy má určitá osoba prejav osobnej povahy a kedy jej prejav možno považovať už za profesijný. Takéto pravidlá však neexistujú. Súdy musia hodnotiť každý prejav, ktorý je predmetom súdneho sporu, individuálne. V živote existuje toľko rôznych situácií, ktoré sa ešte k tomu vývojom spoločnosti stále menia, že nie je možné vytvoriť univerzálne pravidlá, na základe ktorých sa budú dať jednoducho rozlíšiť osobné prejavy osôb od profesijných. Existujú ale základné pravidlá, ktoré nám aspoň trošku dopomôžu konkrétny prejav posúdiť.

Za osobný prejav sa považuje taký prejav, v ktorom konkrétna osoba vyjadrila svoju vnútornú duševnú sféru s úmyslom ďalšieho nerozširovania svojho prejavu. Slovenský právny poriadok nevyžaduje, aby bol tento prejav zároveň aj dôverného charakteru (niektoré zahraničné právne poriadky chránia len dôverné prejavy). Stačí, ak je prejav osobným a už je na našom území chránený.

Teraz sa isto pýtate, aký je rozdiel medzi osobným a dôverným prejavom. Opäť neexistuje všeobecné pravidlo, ktoré by tento rozdiel zadefinovalo. Zjednodušene sa dá povedať, že dôverný prejav svojim obsahom intenzívnejšie zasahuje do súkromia a vnútornej duševnej sféry konkrétnej osoby, než prejav osobný. Osobný prejav môže byť v tomto smere „povrchnejší“, menej súkromný – stačí, ak sa týka osobnej sféry konkrétnej osoby a netýka sa jej profesie po obsahovej stránke a ani po stránke okolností, za ktorých bol prejav urobený.

Za profesijný prejav môžeme označiť všetky ostatné prejavy, ktoré nie sú osobné. Patria sem teda prejavy urobené v rámci povolania, obchodnej činnosti (napr. obchodné rokovania), verejnej činnosti (napr. pri úradnom prejednaní záležitostí, pri verejnom prejave).

Ako sme však už uviedli v úvode tejto časti, v praxi bude častokrát dochádzať k náročnému rozlíšeniu medzi prejavom osobným a profesijným. Mnoho našich prejavov sa týka súčasne našej profesie a aj súkromia, resp. pri vyjadrovaní sa o profesijných záležitostiach vnášame do prejavu rôzne hodnotiace úsudky osobného charakteru, ktoré nechceme, aby boli ďalej šírené alebo niekomu inému sprístupnené. V prípade pochybností o tom, či ide o prejav osobný alebo profesijný, preto odporúčame hodnotiť prejav radšej ako osobný. Najmä ak daný prejav obsahuje súčasne aj časti osobného charakteru, aj časti profesijného charakteru.

Zákonné podmienky pre vyhotovenie nahrávky prejavu osobnej povahy

Zákon nestanovuje komplikované podmienky pre vyhotovenie nahrávky osobného prejavu. Teda aspoň porozumieť im nie je komplikované. Horšie je to s ich splnením v praxi.

Aby ste mohli vyhotoviť nahrávku osobného prejavu, musíte mať na to predchádzajúci súhlas nahrávanej osoby. Tento súhlas môže mať rôznu podobu. Môže byť len ústny. Ten však v prípade sporu budete len ťažko preukazovať, preto z hľadiska právnej istoty vám neodporúčame uspokojiť sa len s takýmto súhlasom. Ďalej môže byť súhlas písomný. Takáto forma je pre vás najbezpečnejšia. V praxi ale častokrát ťažko dosiahnuteľná.

Ďalšou formou môže byť ústny prejav, ktorý máte zachytený priamo v úvode nahrávky danej osoby. Takáto forma je pre vás podobne bezpečná ako písomný súhlas. Posledná forma súhlasu, ktorá teoreticky prichádza do úvahy a je častokrát v praxi využívaná, je tzv. konkludentný súhlas. Je to súhlas daný konkrétnym správaním osoby. Ak napríklad osoba volá určitej spoločnosti na call centrum a v úvode je jej oznámené, že telefonický hovor je nahrávaný, pokračovaním v hovore dala táto osoba konkludentný súhlas s nahrávaním jej prejavu.

Ak máte súhlas s vyhotovením nahrávky, neznamená to, že ju môžete použiť na čokoľvek. Ak plánujete nahrávku analyzovať a najmä poskytnúť ju tretím osobám, musíte mať súhlas nahrávanej osoby aj s plánovaným použitím nahrávky. Bez tohto súhlasu si nahrávku môžete v podstate len uschovať.

Keď to zhrnieme, od nahrávanej osoby musíte mať celkovo dva súhlasy. Prvý na zhotovenie nahrávky a druhý na plánovaný spôsob jej použitia. Samozrejme, praktické je, ak sa Vám podarí dostať súhlas súčasne aj na zhotovenie nahrávky a aj na plánovaný spôsob jej použitia. To sa dá napríklad v spoločnosti prevádzkujúcej call centrum dosiahnuť tak, že svojim volajúcim zákazníkom vopred oznámi, že ich hovor bude nahrávaný pre účely zlepšenia kvality ich služieb. Ak volajúci nezloží a pokračuje v telefonickom hovore, platí, že dal konkludentný súhlas so zhotovením nahrávky svojho prejavu a s jej použitím pre účely zlepšenia kvality služieb volanej spoločnosti. Na iný účel nahrávka byť použitá nemôže.

Zákonné podmienky pre vyhotovenie nahrávky profesijného prejavu

Prejav profesijného povahu v podstate nie je nijako regulovaný z hľadiska ochrany osobnosti. Môžete si ho nahrávať a používať aj bez súhlasu nahrávanej osoby. Samozrejme, aj takéto nahrávanie a najmä používanie nahrávok ale nie je možné realizovať bez akéhokoľvek obmedzenia. Nemôžete ňou poškodzovať dobré meno nahranej osoby, prezradzovať obchodné alebo iné tajomstvo, neoprávnene zasahovať do iných práv nahrávaného (tie môžu byť vzhľadom na obsah vašej nahrávky rôzne) a niekedy môže byť zvukový záznam považovaný aj za osobný údaj (použitie takéhoto záznamu bude podliehať právnej úprave v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, čo je téma svojim rozsahom na samostatný článok).

Pri nahrávaní a používaní profesijných prejavov však vždy pamätajte, že niekedy môže byť len veľmi tenká hranica medzi osobným a profesijným prejavom. Preto ak plánujete niekoho nahrávať pri jeho prejave, odporúčame vám vždy si vopred vypýtať jeho súhlas. Je to jednak slušné, a jednak pre vás právne najbezpečnejšie.

Nechajte si poradiť:

Máte už v rukách vyhotovenú nahrávku, ale nie ste si istý, či ju môžete použiť pred súdom alebo políciou? Obráťte sa na nás cez Online poradňu a my Vám poradíme.

Klientska zóna

Nároky z vád ako pohľadávka

Do konkurzu alebo do reštrukturalizácie sa prihlasujú pohľadávky. Ale čo je to vlastne pohľadávka? Stručnú odpoveď na túto otázku nájdeme v § 488 Občianskeho zákonníka. Ten hovorí, že pohľadávkou je právo veriteľa prijať nejaké plnenie od dlžníka. Za plnenie sa pritom nemusí považovať len zaplatenia peňazí. Je to akákoľvek činnosť, ktorú je povinná urobiť jedna osoba druhej osobe. Pre lepšie porozumenie Vám uvedieme príklad na kúpnej zmluve na auto.

PRÍKLAD:

Pri kúpnej zmluve na auto je jedna strana (predávajúci) povinná auto odovzdať druhej strane (kupujúcemu). Súčasne je druhá strana (kupujúci) povinná zaplatiť prvej strane (predávajúcemu) kúpnu cenu. Sú tu teda celkovo dve základné povinnosti, ktoré sa musia splniť.

Pri povinnosti predávajúceho odovzdať auto je predávajúci v postavení dlžníka. Kupujúci je v postavení veriteľa. Kupujúci má teda pohľadávku voči predávajúcemu. Táto pohľadávka spočíva v tom, že kupujúci má právo dostať od predávajúceho auto.

Pri povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za auto je zasa kupujúci v postavení dlžníka a predávajúci je v postavení veriteľa. Predávajúci má pohľadávku voči kupujúcemu, ktorá spočíva v tom, že predávajúci má právo prijať od kupujúceho kúpnu cenu.

Z uvedeného príkladu vyplýva, že obe strany (kupujúci aj predávajúci) sú niekedy veriteľmi a niekedy dlžníkmi a raz majú voči sebe pohľadávku a inokedy zasa dlh. Záleží od toho, o akom plnení práve hovoríme.

Rovnaké princípy platia aj pri nárokoch z vád. To znamená, že ak má niekto nárok z vád voči niekomu druhému, na koho bol vyhlásený konkurz (napr. nárok na opravu tovaru, nárok na výmenu vadnej časti tovaru, nárok na zľavu z ceny), má voči nemu pohľadávku. A túto je nevyhnutné do konkurzu prihlásiť, inak si žiadne nároky z vád nebude môcť voči dlžníkovi (úpadcovi) uplatňovať.

Problém s vyčíslením hodnoty pohľadávky

Pri prihlasovaní pohľadávky do konkurzu alebo reštrukturalizácie ste povinný uviesť jej celkovú hodnotu (sumu) v eurách. Lenže to môže byť problém pri nároku z vád. Nárok z vád sa nedá jednoducho vyčísliť, najmä ak sa bavíme o nárokoch, ktoré ešte neboli uplatnené, avšak v budúcnosti teoreticky ešte uplatnené byť môžu (napr. preto, lebo ešte neuplynula záručná doba).

Kľúč k tomu, ako určiť hodnotu nároku z vád v eurách, nie je zákonom priamo upravený. Pomôcť si ale môžeme Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, ktoré hovoria, že ak dostane niekto vadné plnenie (napr. vadný tovar), má právo žiadať, okrem iného, aj primeranú zľavu z ceny.

Ako sa stanovuje výška primeranej zľavy z ceny? O tom hovorí § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka:

„Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.“

Ak teda použijete toto pravidlo a podarí sa Vám vyčísliť hodnotu Vašej pohľadávky (nároku z vád) v eurách, môžete si ju prihlásiť do konkurzu alebo do reštrukturalizácie. Správca ju Vám však podľa nášho názoru poprie a bude ju považovať za spornú. Následne si ju budete musieť obhájiť pred súdom (tzv. incidenčnou žalobou), ale aspoň ju už budete mať prihlásenú.

Správca bude postupovať podľa nášho názoru správne, ak Vám takto vyčíslenú pohľadávku poprie. Vy totiž nie ste osobou, ktorá je odborne spôsobilá určiť peňažnú hodnotu Vášho nároku z vád. Aby ste sa tomuto negatívnemu následku vyhli, odporúčame Vám dať si ohodnotiť prihlasovaný nárok z vád znaleckým posudkom. Znalec Vám povie, akú peňažnú hodnotu má Váš nárok a následne toto číslo uvediete vo svojej prihláške ako peňažnú hodnotu svojej pohľadávky.

Myslíme si, že prihláška nároku z vád, ktorej hodnota je vyčíslená znalcom, by nemala byť správcom popretá, ak, samozrejme, nebudú existovať iné právne dôvody pre jej popretie. Nemáme však praktické skúsenosti s takýmto prípadom. Zatiaľ. Preto, ak ste sa s prihlasovaním nárokov z vád do konkurzu alebo do reštrukturalizácie a ich vyčísľovaním už stretli, budeme radi, ak sa o svoje skúsenosti podelíte do komentárov pod týmto článkom.

Nechajte si poradiť:

Ocitol sa Váš obchodný partner v problémoch a bol na neho vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia? Čo najskôr zhromaždite všetky podklady, ktoré máte ku svojim pohľadávkam voči takémuto obchodnému partnerovi, a požiadajte nás o pomoc. Všetky pohľadávky Vám riadne prihlásime.

Neodporúčame Vám ich prihlasovať samostatne, ak s tým nemáte skúsenosti alebo právnické vzdelanie. Stačí malá chyba a Vaša pohľadávka nebude považovaná za prihlásenú v zákonnej lehote. Stratíte tak možnosť uvidieť aspoň časť peňazí z Vašich pohľadávok.

Klientska zóna

Najčastejšie argumenty poisťovní

Argument č. 1: Samoletiaci kamienok

V rámci PZP máte poistenú škodu, ktorá vznikne inému v dôsledku prevádzky Vášho motorového vozidla. O aký druh škody ide?

Ak napríklad pri nastupovaní do auta príliš otvoríte dvere a buchnete nimi do vedľa stojaceho auta, na túto škodu sa PZP vzťahuje. Takisto ak v kolóne nestihnete ubrzdiť a nabúraným autom nie je len Vaše a auto stojace pred Vami, ale aj ďalšie auto stojace pred autom, do ktorého ste vrazili, zodpovedáte za škodu vzniknutú aj na tomto druhom aute a tá bude hradená z Vášho PZP, lebo vznikla v dôsledku prevádzky Vášho vozidla.

Na druhej strane, ak nastane taký prípad, že Vaše auto odťahujú, lebo zle parkuje, avšak pri jeho nakladaní na ťahač pracovníkom spadne, pričom sa poškodí vedľa stojace vozidlo, Vy za túto škodu zodpovedať nebudete. Druhé auto bolo síce poškodené v dôsledku nárazu s Vašim autom, tento náraz ale nebol spôsobený v dôsledku prevádzky Vášho vozidla, a preto náhrada škody nebude platená z Vášho PZP.

Poisťovne sa snažia nás a všetky súdy presvedčiť, že letiaci kamienok nemá nič spoločné s prevádzkou vozidla. Kamienok ležiaci na ceste, ktorý je vymrštený do vzduchu idúcim vozidlom, vraj nie je okolnosťou, ktorá vznikla v dôsledku prevádzky vozidla, ale je len okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá s prevádzkou vozidla nič spoločné.

K tomuto argumentu pre Vašu informáciu dopĺňame, že za vonkajšiu okolnosť, ktorá nemá s prevádzkou vozidla nič spoločné a na ktorú sa, prirodzene, PZP nevzťahuje, je napríklad úder bleskom alebo krupobitie. Zdá sa Vám, že letiaci kamienok rozbíjajúci Vaše čelné sklo je to isté, ako keď Vám ho rozbije krupobitie? Nám nie.

Argument č. 2 (najčastejší): Nepreukázateľnosť škodovej udalosti

Poisťovne tvrdia, že vodič – škodca pri vedení vozidla nemôže reálne zaregistrovať, že práve on so svojim vozidlom kamienok vymrštil. Jeho uznanie viny a tvrdenie, že tak urobil, preto nemôže byť vierohodné. V prípade sporu by preto súd nemal na jeho výpoveď prihliadnuť a mal by brať jeho tvrdenia o tom, že za škodu zodpovedá, za ničím nepreukázané.

Argument č. 3: Spoluvina

Keď už poisťovne ťahajú za kratší koniec v súdnom spore a vidia, že neuspejú v celom rozsahu, snažia sa využiť aj Vašu spoluvinu na vzniku škody. Čím väčšiu spoluvinu totiž budete mať, tým menej Vám musia zo škody preplatiť.

Spoluvina Vám vzniká, ak ste sa o vznik škody nejakým svojim správaním pričinili aj Vy, resp. ak sa na vzniku škody podieľalo aj Vaše vozidlo svojou prevádzkou.

Vaša obrana podporená rozsiahlou judikatúrou súdov

Základným predpokladom úspechu v spore s poisťovňou je, aby sa vodič druhého vozidla, ktorý Vám vymrštil kamienok do čelného skla, ku škode priznal. Pokiaľ takýto vodič neprizná svoju vinu, nemáte ako reálne dokázať, že práve jeho vozidlo Vám vymrštilo kamienok do čelného skla (výnimočne to dokázať môžete, ak máte nainštalovanú kameru na palubnej doske, ktorá zaznamenáva, čo sa pred Vašim vozidlom deje).

Obrana proti argumentu č. 1

Národná banka Slovenka (orgán dohliadajúci na činnosť poisťovní) a neskôr aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR vydali jednoznačné stanoviská. Škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou svojou pôvod v prevádzke vozidla.

Dnes už existuje mnoho súdnych rozhodnutí, ktoré argument poisťovní č. 1 odmietajú. Odôvodňujú to napríklad nasledovne:

„Je nepochybné, že odskočenie (vymrštenie) kamienka spod kolies motorového vozidla je spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla, krútiacim momentom kolesa, pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V tomto prípade preto nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy – blesku, vyvrátenia stromu vetrom, vbehnutie divej zvery, konanie tretej osoby, ktoré by nastali bez ohľadu na to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie a nezávisle od rotácie kolies vyvolanej pohybom vozidla. Na rozdiel od týchto vonkajších udalostí, bez rotácie kolies vyvolanej pohybom motorového vozidla škodcu, by nedošlo k odskočeniu kamienka, a preto sa jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla.“

Ako je možné na týchto obranných argumentoch vidieť, letiaci kamienok nie je to isté, čo blesk alebo krupobitie. Letiaci kamienok nie je vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá s prevádzkou vozidla nič spoločné.

Obrana proti argumentu č. 2

Tvrdenia poisťovní v rámci argumentu č. 2 majú určité ratio. Lenže aby vyhrali súd, musia vedieť preukázať, že tvrdenie škodcu nie je pravdivé a že sa škoda stala inak, ako škodca a poškodený (Vy) zhodne tvrdia.

Súd totiž hodnotí dôkazy v rámci svojej voľnej úvahy. Ak je sudcovi z výpovede škodcu zrejmé, že sa naozaj nachádzal so svojim autom na mieste, kde došlo ku škode a v čase, kedy sa stala, a ďalej ak všetky sprievodné listinné dôkazy v prípade sú v súlade s tým, čo škodca tvrdí, nemá dôvod mu neveriť. Takisto ak neexistujú nezrovnalosti medzi tvrdeniami škodcu a poškodeného o tom, ako ku škode došlo, nemá prečo sudca považovať ich tvrdenia za nevierohodné. Výpoveď škodcu ako svedka sa v súdnom konaní zároveň považuje za dôkazný prostriedok. To znamená, že súd na základe nej môže považovať tvrdenia o priebehu škody za dokázané.

Ak chce poisťovňa za takýchto okolností uspieť v súdnom spore, musí sa jej podariť preukázať, že škoda sa stala inak, ako poškodený a škodca zhodne tvrdia. Poisťovňa ale vo veľkej väčšine prípadov nebude mať reálnu možnosť takéto niečo dokázať. Takmer nikdy nebude mať v rukách dôkaz, ktorý by tvrdenia poškodeného so škodcom dokázal vyvrátiť (napr. okoloidúci svedok, ktorý videl, že škoda sa stala inak).

Obrana proti argumentu č. 3

Zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla sa nedá zbaviť (§ 428 Občianskeho zákonníka). Je to zodpovednosť objektívna, pri ktorej sa nehľadí na zavinenie. Súd preto nebude skúmať, či ste aj Vy zavinili škodu. Je to irelevantné.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ale platí, že ak dôjde ku stretu vozidiel dvoch vodičov, vyporiadajú sa medzi sebou podľa účasti každého z nich na vzniknutej škode. Pri poškodení čelného skla, kedy za sebou idú dve vozidlá, ku stretu prevádzok vozidiel dochádza. Uvedené znamená, že ak by ste sa svojou prevádzkou vozidla pričinili o to, že vznikla škoda, pričom by ste zároveň aj porušili nejaký právny predpis, mohla by poisťovňa čiastočne uspieť. Ako príklad uvedieme nasledovnú situáciu:

V meste idete 70-tkou a od vozidla nachádzajúceho sa pred Vami Vám vletí kamienok do čelného skla, ktoré následne praskne. Celková škoda je 500 EUR. Ak by sa poisťovni podarilo dokázať, že ste v obci naozaj išli 70-tkou a ďalej znaleckým posudkom dokázať, že keby ste išli predpísanou rýchlosťou (najviac 50-tkou), čelné sklo by Vám neprasklo, ale mali by ste na ňom len menšiu štrbinku, ktorá sa dá opraviť za 20 EUR, poisťovňa by Vám nemusela preplatiť zvyšných 480 EUR.

Nevieme si ale predstaviť, že by sa poisťovni niečo takéto podarilo v praxi preukázať. Je to skôr len teoretická možnosť, než reálna. Ak sa im to ale podarí, môžu sa čiastočne zbaviť povinnosti preplatiť Vám opravu čelného skla.

Postup proti poisťovni

Po viacerých skúsenostiach sme naše rady, ako postupovať proti poisťovni, zmenili.

Ako prvý krok sme pôvodne radili našim klientom kontaktovať Národnú banku Slovenska („NBS“) cez ich elektronický formulár. NBS síce nemôže donútiť poisťovňu, aby Vám preplatila opravu čelného skla, ale vydá Vám písomné stanovisko, ktoré môžete použiť na súde. Lenže pre Vás je tento krok určitá strata času. Vy takéto stanovisko nepotrebujete, súdy ho už dávno poznajú a ak potrebujete peniaze čo najskôr, s NBS nestrácajte čas.

Nahlásenie Vášho prípadu NBS má podľa nášho názoru len jeden význam. NBS dohliada na činnosť poisťovní a keď bude mať veľa hlásení na nezákonný postup poisťovní, snáď s tým časom niečo urobí. Preto ak chcete dosiahnuť zlepšenie činnosti poisťovní v našom štáte, pridajte k tomu svoj malý dielik a informujte NBS o nezákonnom postupe poisťovne vo Vašom prípade.

Ako druhý krok sme odporúčali klientom napísať poisťovni predžalobnú výzvu pod hlavičkou našej kancelárie. Opäť strata času. Ak sa poisťovňa už raz rozhodla dobrovoľne Vám nezaplatiť, neurobila tak ani po doručení našej výzvy. Presvedčil ju až súd.

To nás vedie k tretiemu kroku, ktorým je podanie žaloby na súd. Tento krok je jediný, ktorý Vám dnes odporúčame urobiť. Ak poisťovňa nechce dobrovoľne platiť to, čo má, vie ju k tomu donútiť jedine súd.

Jednoducho povedané, ak chcete svoje peniaze získať, v takom prípade sa nevyhnete súdu. Ten je jediný, ktorý Vám dokáže pomôcť. Netreba sa toho ale obávať. Za svoje práva niekedy musíte zabojovať a súdy dnes už veľmi často priznávajú právo na preplatenie opravy čelného skla z PZP. Udialo sa tak zatiaľ vo všetkých prípadoch, v ktorých sme zastupovali klientov my.

Pamätajte však na to, že so svojim právom na preplatenie opravy čelného skla nemôžete čakať donekonečna. Na súd musíte podať žalobu najneskôr do 2 rokov odo dňa, kedy ste sa dozvedeli o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Nechajte si poradiť:

Nahnevala Vás poisťovňa, keď Vám odmietla preplatiť opravu čelného skla? Tvrdí Vám, že kamienkom rozbité čelné sklo sa z PZP neuhrádza alebo že ste nedostatočne preukázali svoje právo na preplatenie opravy? Nechajte sa právne zastúpiť našou kanceláriou a všetko za Vás vybavíme. Pozrite si, ako bude prebiehať náš spoločný postup proti poisťovni a potom už len vyplňte formulár:

Ak máte chuť dozvedieť sa viac informácii o našej službe “Oprava čelného skla z PZP“, môžete si ich prečítať tu:

Klientska zóna

Zákonné riešenie

Stavebné práce často realizuje väčšia stavebná firma, ktorá sa obráti na menšie stavebné firmy alebo živnostníkov, ktorí vystupujú ako jej subdodávatelia a realizujú pre ňu rôzne stavebné práce. Jednotlivé zákazky sú subdodávateľom zadávané zväčša ústne alebo vo forme emailu. Obe strany si väčšinou dohodnú len základné náležitosti ich spolupráce (obsah prác, technické náležitosti prác a ďalšie vecné záležitosti, cena za dielo/práce, termín zhotovenia) a nezaoberajú sa rokovaniami o obsiahlej zmluve o dielo a podpísaním jej dohodnutej finálnej verzie. Všetky ostatné záležitosti ich vzťahu sú preto riešené zákonom, pričom vo väčšine prípadov to bude Obchodný zákonník.

Obchodný zákonník vo svojom § 548 ods. 1 uvádza, že ak sa zmluvné strany nedohodnú na konkrétnom čase, kedy objednávateľ (väčšia stavebná firma) má zaplatiť zhotoviteľovi (živnostníkovi) cenu za dielo, platí, že nárok na zaplatenie ceny za dielo vznikne zhotoviteľovi až vtedy, keď je dielo vykonané.

Kedy je ale dielo vykonané? Na túto otázku nám dáva odpoveď § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dielo je vykonané vtedy, ak ho zhotoviteľ riadne ukončí a odovzdá objednávateľovi. Obe podmienky (riadne ukončenie a odovzdanie) je potrebné splniť.

Za riadne ukončenie diela sa považuje také, ktoré je bez vád. Dielo nemôže mať žiadnu vadu, aby mohlo byť považované za riadne ukončené a aby došlo k splneniu tejto prvej podmienky. A tu je najväčší problém. Koľko stavebných prác ste v živote videli bez vád? Asi len veľmi malé percento.

Druhou podmienkou je odovzdanie diela objednávateľovi. Splniť túto podmienku v zásade nie je problém. Dielo by malo byť odovzdané v mieste, ktoré si obe strany dohodli. Ak dohoda neexistuje, toto miesto je určené zákonom (zákonom určené miesta pre odovzdanie sú uvedené v § 554 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka).

Vo veľkej väčšine prípadov, kedy objednávateľ (väčšia stavebná firma) a zhotoviteľ (živnostník) budú mať medzi sebou dohodnutú len ústnu alebo emailovú objednávku stavebných prác, nevznikne zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny za dielo. Dôvodom bude práve tá skutočnosť, že jeho dielo (zrealizované stavebné práce) nebude bez vád. Keďže zhotoviteľove dielo bude mať vady, nebude sa považovať za vykonané podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a nemôže si pýtať od objednávateľa zaplatenie ceny za dielo, lebo podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka mu takéto právo nevzniklo.

Ako „zjemniť“ tvrdé zákonné riešenie

Zastávame ten názor, zákonná úprava vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo je prísna, a to najmä pri stavebných prácach. Radi by sme preto na tomto mieste poskytli radu menším stavebným firmám a živnostníkom (zhotoviteľom), ktorá ich môže pred takouto prísnosťou zákona ochrániť.

Pri dojednávaní podmienok objednávky sa často rieši predmet objednávky (aké práce majú byť urobené), termín zhotovenia, celková cena a termín jej splatnosti. Niekedy sa riešia aj pokuty za neskoré dokončenie objednávky.

Odporúčame Vám okrem týchto základných otázok zakomponovať do objednávky nasledovný text:

„Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu za dielo a dielo protokolárne prevziať aj vtedy, ak má vady, ktoré nebránia jeho bežnému užívaniu (drobné vady). Dielo s drobnými vadami budú zmluvné strany považovať za riadne ukončené. Týmto sa zhotoviteľ nezbavuje svojej povinnosti odstrániť objednávateľom vytknuté drobné vady diela v dohodnutej lehote.“

Tento text môžete dať priamo do znenia objednávky. V rámci emailovej komunikácie si nechajte celé znenie objednávky (vrátane nami odporúčaného textu) odsúhlasiť druhou stranou (objednávateľom). Samozrejme, najlepšie bude, ak obe strany vlastnoručne podpíšu znenie dohodnutej objednávky. Takýto podpis však nie je nevyhnutný.

Po dokončení objednávky vyzvite objednávateľa, aby si prišiel dielo (Vami vykonané stavebné práce) prevziať a podpísal Vám preberací protokol. V prípade, že dielo bude mať drobné vady, objednávateľ túto skutočnosť môže uviesť do protokolu (napr. poznámkou, že dielo preberá, hoci má drobné vady, ktoré sa zhotoviteľ zaväzuje odstrániť do 15 dní). Akonáhle budete mať v rukách takto podpísaný preberací protokol, budete môcť žiadať zaplatenie dohodnutej ceny za dielo. Opierať sa pritom budete o tú časť textu objednávky, ktorú sme Vám uviedli vyššie.

Čo Vám objednávateľ aj tak nemusí zaplatiť?

Aby ste neboli prekvapený, ak Vám objednávateľ napriek vyššie uvedenému nezaplatí celú časť ceny diela, radi by sme Vás pre úplnosť informovali, že pred odstránením všetkých vád (aj drobných) má objednávateľ právo Vám nezaplatiť časť ceny diela, ktorá by sa rovnala zľave, ak by ste vady neodstránili. Výška zľavy sa určí ako rozdiel medzi hodnotou diela, ktorú by malo, keby nemalo žiadne vady, a hodnotou toho istého diela s vadami.

Toto právo objednávateľa je spravodlivé a chráni ho pred nepoctivými zhotoviteľmi, ktorí nebudú chcieť odstrániť vytýkané vady diela. Ak však medzi takýchto zhotoviteľov patriť nebudete a odstránite všetky vady diela (aj tie drobné vady), objednávateľ Vám bude musieť doplatiť aj zadržaný zvyšok ceny.

Nechajte si poradiť:

Máte akékoľvek otázky alebo nejasnosti ohľadom ceny za dielo? Alebo riešite otázky týkajúce sa vadného diela? Nelámte si zbytočne hlavu nad niečím, s čím Vám vieme rýchlo a profesionálne poradiť. Obráťte sa na nás cez Online poradňu.

Klientska zóna

V prvom rade je potrebné postupovať v zmysle nájomnej zmluvy. Čo ak však ustanovenie v zmluve nie je v súlade so zákonom? Ako dlho má trvať výpovedná lehota? Je možné od nájomnej zmluvy okamžite odstúpiť? Dôvodov, prečo sa lepšie pozrieť na Vašu nájomnú zmluvu, je určite viac. Ide najmä o prípady, keď Vám nájomnú zmluvu pripravovala druhá strana bez pomoci advokáta alebo iného právneho profesionála. Musíme poznamenať, že množstvo realitných kancelárií postupuje pri ich vyhotovovaní bez právnej pomoci, a to na základe svojich “zaručených” vzorov.

Najprv si musíte objasniť akými zákonmi sa riadi zmluva, ktorú ste podpísali. Vo všeobecnosti platí, že sa riadi Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje základné možnosti ukončenia nájmu bytu. Od mája 2014 vznikol zákon o krátkodobom nájme, ktorý vyriešil viaceré potencionálne problémy vznikajúce pri skončení nájmu. Tento osobitný zákon presnejšie upravil náležitosti nájomných zmlúv, ako aj možnosti ich skončenia vrátane výpovednej lehoty. Viaže sa však len na nájomné vzťahy uzavreté na dobu určitú do dvoch rokov, ktoré vznikli od mája 2014 (ak sa strany na tom dohodli). Viac podrobností nájdete aj v našom článku Krátkodobý nájom bytu.

My sa teraz budeme venovať nájomným vzťahom, na ktoré sa nevzťahuje vyššie uvedený zákon.

Skončenie nájmu nájomcom

Skončiť nájom ako nájomca môžete rôznymi spôsobmi. Najideálnejším je dohoda zmluvných strán s presným dátumom skončenia nájmu. V prípade, ak máte uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, môžete skončiť nájom tiež výpoveďou, a to bez uvedenia dôvodu. Ak sa nájomná zmluva neuzatvorila podľa osobitného zákona o krátkodobom nájme, výpovedná doba pri nájme bytu môže trvať tri mesiace alebo viac. Väčšina zmluvných vzťahov má upravenú výpovednú lehotu menšiu ako tri mesiace, aj keď zákon takúto možnosť nepripúšťa.

V prípade, ak je nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú a nie je dohodnutá možnosť výpovede nájmu, zastávame názor, že aj napriek tomu je možné zo strany nájomcu vypovedať nájom. Typickým skončením nájmu na dobu určitú je uplynutie času nájmu dohodnutého v zmluve.

Okrem skončenia nájmu dohodou, výpoveďou alebo uplynutím času máte ako nájomca možnosť tiež okamžite odstúpiť od zmluvy, a to napríklad vtedy, ak ste si to aj s prenajímateľom nedohodli. Ide o prípady, ak sú prenajaté priestory bytu zdraviu škodlivé (napr. plesne na stenách, výskyt roztočov alebo látok ohrozujúcich vaše zdravie pričom stačí len existencia nebezpečenstva ohrozenia zdravia a pod.) alebo byt má iné zjavné poškodenia, ktoré bránia jeho riadnemu užívaniu. Právo odstúpiť máte avšak aj vtedy, ak ste o týchto nedostatkoch bytu vedeli pred uzavretím Vašej zmluvy. Vzdanie sa uvedeného práva na odstúpenie je zo zákona neplatné.

Skončenie nájmu prenajímateľom

Prenajímateľ to má pri ukončení nájomnej zmluvy ešte o niečo zložitejšie. Výpoveď môže dať prenajímateľ len zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nájomca za dlhšie obdobie ako tri mesiace nezaplatil nájomné alebo služby s nájmom spojené, nájomca dal byt bez súhlasu prenajímateľa do podnájmu alebo užíva byt na iné účely ako na bývanie).

Problém pri skončení nájmu výpoveďou nastáva vtedy, keď predmetnú výpoveď napadne nájomca na súde. V takom prípade doručená výpoveď nebude voči nájomcovi účinná, a to až do okamihu, kým súd jeho žalobu právoplatne zamietne. Pri uvedomení si rýchlosti konania slovenských súdov je jednoduché si predstaviť, že pre vlastníka nehnuteľnosti pôjde o celkom nepríjemnú záležitosť. Ak súd predsa len žalobu nájomcu zamietne, odporučili by sme vlastníkovi bytu uplatniť si na súde náhradu škody resp. náhradu ušlého zisku za dobu, počas ktorej bol byt nájomcom neoprávnene užívaný.

Na predchádzanie komplikáciám súvisiacim nielen s ukončením nájmu, odporúčame prenajímateľom uzatvárať nájomné zmluvy s náležitosťami podľa osobitného zákona o krátkodobom nájme. V takom prípade sa však prenajímateľ už musí registrovať na daňovom úrade ako zdaniteľná osoba v zmysle zákona o dani z príjmov. Ak ste si neistý pri voľbe možnosti skončenia Vášho nájomného vzťahu, určite sa obráťte na našu advokátsku kanceláriu a nájdeme to pravé riešenie pre Vás. Kontaktovať nás môžete aj prostredníctvom Online poradne.

Klientska zóna

Ako urobiť nahrávku legálnym spôsobom

Nahrať si obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam druhých ľudí možné je, ale musíte mať na to ich súhlas. Ak súhlas nahrávanej osoby vopred nezískate, nahrávať si ju nemôžete.

Súhlas je možné získať viacerými spôsobmi. Najlepším je priamy súhlas nahrávanej osoby. Ak sa Vám podarí zachytiť takýto priamy súhlas aj na nahrávke, môžete si byť maximálne istý jej legálnosťou. Súhlas môžete získať aj nepriamo. Ak napríklad nahrávaná osoba vojde do miestnosti, ktorá je monitorovaná kamerou a o tejto skutočnosti je vopred informovaná (napríklad nálepkou na dverách), má sa za to, že súhlasí s vyhotovením nahrávky svojej osoby.

Musíte mať celkovo dva súhlasy od nahrávanej osoby

Ak ste firmou, ktorá pravidelne volá svojim zákazníkom alebo potencionálnym zákazníkom a tieto hovory nahráva, musíte im pred začatím nahrávania oznámiť, že hovor je nahrávaný, dôvod, pre ktorý je hovor nahrávaný, kto ste a ešte musíte poučiť zákazníka o jeho práve nedať Vám súhlas s nahrávaním hovoru (svoj nesúhlas vyjadrí zväčša tak, že hovor s Vami ukončí).

Je toto možné v reálnom svete splniť? To je otázka najmä pre Vašu kreativitu. Ak chcete niekoho nahrať legálne, musíte mať na to jeho súhlas. Inak nahrávka nebude legálna. Zákon je v tomto smere neoblomný. Musíte vymyslieť spôsob, ako súhlas získať.

Kedy a ako môžem nahrávku použiť

Už ste vymysleli spôsob, akým získate súhlas od druhej osoby, aby ste si ju mohli nahrať? Žiaľ, celú situáciu Vám teraz ešte viac skomplikujeme.

Ak by ste chceli urobenú nahrávku použiť inak, ako len pre súkromné účely alebo jej archiváciu, musíte mať na to ďalší súhlas nahranej osoby. To znamená, že ak by ste chceli nahrávku zverejniť alebo ukázať niekomu ďalšiemu, nesmiete tak urobiť, kým Vám na to nedá nahraná osoba súhlas.

Pokiaľ by ste si chceli niekoho nahrať a následne túto nahrávku akokoľvek použiť (zverejniť ju alebo odovzdať súdu alebo polícii), musíte mať celkovo dva súhlasy nahranej osoby. Jeden na vyhotovenie nahrávky ako takej a druhý na jej použitie (zverejnenie).

Možno si teraz vravíte, že zákon zase chráni tých zlých a v 95 % prípadov nebudete vedieť získať oba súhlasy, a teda sa chrániť vďaka legálnej nahrávke. Zákon však nechráni tých zlých. Chráni súkromie kohokoľvek z nás. A Vy musíte byť dostatočne kreatívny a toho druhého nejako motivovať k tomu, aby Vám oba súhlasy dal. Inak s jeho nahrávkou ďaleko nepochodíte a môžete si dokonca aj uškodiť.

Poďme sa však na ochranu súkromia v zákonoch pozrieť detailnejšie a nájsť pre Vás cestu, ako nahrávku urobiť v určitých prípadoch legálne a za menej prísnych podmienok.

Súkromný prejav vs. profesijný prejav

Zákon chráni naše súkromie a osobný prejav. Rovnakým spôsob ale nie je chránený náš profesijný alebo úradný prejav. Pokiaľ ste v práci a komunikujete s klientom o veciach neosobnej povahy alebo ste na rokovaní a riešite len obchodné záležitosti, nahrávka takejto komunikácie sa nepovažuje za osobný prejav zúčastnených osôb. To nás vedie k výsledku, že na zhotovenie a použitie nahrávky profesijného prejavu sa nevyžaduje súhlas nahraných osôb.

Chceli by sme Vás však upozorniť, že prípadné nahrávanie profesijného prejavu bez súhlasu nahrávanej osoby je činnosť, ktorá je realizovaná na veľmi tenkom ľade. Dôvody sú nasledovné.

Zákon nie je v tejto problematike úplne jednoznačný. Časť odbornej literatúry hovorí, že profesijný prejav nie je chránený zákonom tak ako súkromný (osobný) prejav. Preto ani jeho nahrávanie nie je podmienené súhlasom druhej osoby a nahrávku možno použiť. Druhá časť odbornej literatúry však s týmto záverom nesúhlasí. Keďže o nahrávke a následkoch z nej vyplývajúcich bude s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodovať súd, nemáte istotu, či sa prikloní na Vašu stranu.

V civilnom súdnom konaní je použitie nelegálnej nahrávky dovolené

Ďalším dôvodom je, že nikdy neviete, kedy profesijný prejav skĺzne do osobného. Nahrávku v takom prípade bez súhlasu nahranej osoby použiť nemôžete a mali by ste ju hneď zmazať. Riešením by ešte mohlo byť vymazanie osobného prejavu a ponechanie si len nahrávky v časti, kde je zaznamenaný profesijný prejav.

Posledným dôvodom, prečo je nahrávanie si profesijného prejavu bez súhlasu nahrávaného činnosťou na veľmi tenkom ľade, je fakt, že niekedy je veľmi ťažké určiť hranicu medzi osobným a profesijným prejavom. Vy sa síce môžete domnievať, že ste urobili nahrávku s profesijným prejavom, avšak súd alebo polícia sa s Vami stotožniť nemusia a môžu Vám tak vzniknúť rôzne neželané komplikácie.

Riziká nelegálnej nahrávky

Aké negatíva môže priniesť vyhotovenie a použitie nelegálne zhotovenej nahrávky súkromného prejavu osoby? Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín. Civilnoprávne a trestnoprávne.

Medzi civilnoprávne patrí nárok nelegálne nahratej osoby žiadať od Vás zničenie nahrávky, a ospravedlniť sa, ak ste nahrávku zverejnili a tým aj poškodili túto osobu. Ak ste niekomu svojou nahrávkou spôsobili vážnejšiu ujmu, môže od Vás dokonca žiadať zaplatenie peňažnej sumy ako satisfakciu. Výšku tejto sumy určí súd po zvážení všetkých okolností prípadu.

Horšie sú trestnoprávne riziká nelegálne zhotovenej nahrávky. Ak takúto nahrávku urobíte a poskytnete ju niekomu ďalšiemu a zároveň tým nahratej osobe spôsobíte vážnu ujmu, môžete byť odsúdený až na dva roky. Ak by ste týmto spôsobom chceli získať aj nejaký prospech pre seba, mohli by ste byť dokonca odsúdený na 6 mesiacov až 5 rokov. Je vhodné si preto dobre rozmyslieť nelegálne zhotovenie a použitie nahrávky.

Legálna a nelegálna nahrávka pred súdom

Ak máte v rukách legálne vyhotovenú nahrávku, nemáte dôvod obávať sa použiť ju pred súdom. Obdobne to platí aj pre použitie legálnej nahrávky pred políciou. S nelegálnou nahrávkou je to ale komplikovanejšie.

V trestnom konaní, kde sa rozhoduje o odsúdení alebo neodsúdení obžalovaného, nezákonný dôkaz nemôžete použiť, aj keby bol jediný na svete, ktorý by bol schopný dokázať vinu obžalovaného. Ak máte v rukách nelegálnu nahrávku, môžete zabudnúť na to, že bude použitá, aby bola nahratá osoba na základe nej odsúdená. Nemožno však vylúčiť, že vďaka nej začne polícia konať a zákonným spôsobom získa iné dôkazy, ktoré vinu a trestnú činnosť nahratej osoby dokážu.

V civilnom konaní je použitie nelegálnej nahrávky v zásade dovolené. Pred civilným súdom môžete použiť všetky dôkazy, ktoré dokážu prispieť k objasneniu sporu. Nelegálnu nahrávku by súd mohol odmietnuť ako dôkaz jedine vtedy, ak by priamo nesúvisela s predmetom sporu (napríklad by slúžila len na „očiernenie“ druhej strany).

Výsledok

Na záver by sme zhrnuli všetky informácie asi takto.

Nahrávku urobíte legálne tak, že si na jej zhotovenie najskôr vyžiadate súhlas nahrávanej osoby. Použiť (zverejniť) nahrávku môžete len vtedy, ak Vám na to dá nahratá osoba súhlas. Dohromady musíte mať teda dva rôzne súhlasy.

Ak si chcete nahrať profesijný prejav druhej osoby, teoreticky na to nemusíte mať súhlas nahrávanej osoby. Súd však s týmto záverom súhlasiť nemusí.

V trestnom konaní nelegálnu nahrávku použiť nemôžete. Môže však naviesť vyšetrovateľov k hľadaniu iných dôkazov, ktoré budú zákonne získané. V civilnom súdnom konaní môžete použiť aj nelegálnu nahrávku. Ak tým ale spôsobíte druhej osobe ujmu, musíte byť pripravený znášať všetky následky, ktoré sú s vyhotovením nelegálnej nahrávky spojené. O týchto následkoch píšeme v časti „Riziká nelegálnej nahrávky“.

Nechajte si poradiť:

Použitie nahrávky, ktorá bola vyhotovená bez súhlasu nahratej osoby, je dosť rizikové, ale nie nemožné. Odporúčame Vám jej použitie si vždy vopred odkonzultovať s právnikom, nakoľko tento postup môže byť často na hrane zákona. Ak máte záujem, môžete za týmto účelom využiť aj našu Online poradňu a kontaktovať priamo našu kanceláriu.

Klientska zóna

Technické zhodnotenie

Predstavme si, že ste takúto malú nehodu mali práve Vy na svojom sedemročnom aute. Máte pokrivený a prasknutý predný nárazník. Likvidátor poisťovne Vám povie, že je potrebné vymeniť ho. Pôjdete preto do servisu, kde Vám nárazník vymenia za nový. Následne požiadate poisťovňu, aby Vám faktúru za opravu preplatila. A ona ju aj preplatí, avšak nie celú. Dôvod? Keďže na aute máte nový predný nárazník, podľa názoru poisťovne došlo k jeho technickému zhodnoteniu.

Poisťovňa by Vám mala preplatiť náklady v celej výške. Je pritom prirodzené, že niektoré poškodené časti vozidla sa musia pri oprave nahradiť novými.

Čo je to technické zhodnotenie? Je to pojem, ktorý má svoj význam skôr z daňovo-účtovného hľadiska. Označuje hodnotu, ktorú určitá hotová, funkčná vec získa vtedy, keď sa k nej niečo prirobí alebo sa zmodernizuje, alebo zrekonštruuje a táto vec zároveň získa nové vlastnosti alebo sa zvýši jej výkonnosť. Poisťovne používajú tento pojem vtedy, ak pri oprave dôjde k výmene staršieho dielu vozidla za nový. Každý diel vozidla totiž svojim vekom stráca na hodnote. Táto strata hodnoty sa nazýva amortizácia. Aj amortizácia je najmä daňovo-účtovný pojem. Ďalej je potrebné vedieť, že pri náhrade škody vo všeobecnosti platí, že sa má nahradiť škoda v takej výške, akú hodnotu mala poškodená vec v čase jej poškodenia. Záver je z toho nasledovný.

Váš predný nárazník mal v čase jeho poškodenia 7 rokov. V dôsledku amortizácie každý rok stratil určitú časť na svojej hodnote. Pri oprave Vám namontujú nový nárazník. Ten má vyššiu hodnotu, ako Váš starý sedemročný nárazník. Vaše auto sa namontovaním nového nárazníka technicky zhodnotilo. Aspoň z daňovo-účtovného hľadiska a podľa názoru poisťovne. Poisťovňa Vám preto nechce preplatiť sumu, ktorú ste opravou získali. Teda sumu rovnajúcu sa technickému zhodnoteniu. My však s takýmto záverom nesúhlasíme, pretože nezodpovedá realite, nie je spravodlivý a podľa nášho názoru ani nie je v súlade so zákonom.

Skutočná škoda

Hlavnou ideou PZP je nahradiť poškodenému všetky primerané náklady, ktoré mal pri oprave svojho vozidla po nehode. Ak je objektívne nemožné vykonať opravu tak, že sa nájde a namontuje zachovaný sedemročný predný nárazník, ktorý presne sedí do Vášho vozidla (čo je objektívne nemožné takmer vždy), musí sa kúpiť a namontovať nový. Vy predsa nechcete nový nárazník, chcete mať len opravené auto. A keď ho nie je možné hospodárne opraviť inak, ako kúpou nového nárazníka, nemáte na výber.

Poisťovňa by Vám preto mala preplatiť náklady v celej výške. Skutočnou škodou sú totiž všetky náklady, ktoré ste museli vynaložiť, aby ste auto dostali do pôvodného stavu (t.j. do nepoškodeného stavu). Je pritom prirodzené, že niektoré poškodené časti vozidla sa musia nahradiť novými.

Časom sa možno podarí dospieť aj k náhrade straty na trhovej cene vozidla po nehode z PZP

Uplatňovanie pravidla spomenutého vyššie, podľa ktorého sa má nahradiť škoda v takej výške, akú hodnotu mala poškodená vec v čase jej poškodenia, nie je úplne správna. Prečo? Pretože podľa nášho názoru by sa pod pojmom „vec“ malo rozumieť predovšetkým „auto“ a nie „nárazník“. Vám bolo poškodené auto ako celok. Opravovali ste takisto auto ako celok. Po oprave máte v rukách konečne nepoškodené auto, ktoré opäť ako celok môžete používať. Nuž a po oprave nedošlo k žiadnemu zhodnoteniu auta ako celku napriek tomu, že má nový predný nárazník.

Trhová cena

Pri výpočte náhrady škody poisťovňa zabúda ešte na jednu hodnotu, a tou je trhová cena vozidla. Je asi každému z nás jasné, že auto, ktoré nebolo nikdy poškodené, má väčšiu hodnotu, než to isté auto, ktoré už poškodené bolo, hoci je riadne opravené.

Pri náhrade škody sa má pritom postupovať tak, že ten, čo škodu spôsobí, má nahradiť poškodenému všetku stratu, ktorá mu vznikla. Preto si myslíme, že ak auto stratí po nehode aj na svojej trhovej cene, mala by poisťovňa uhradiť poškodenému aj túto stratu. To znamená, že okrem hotových nákladov na opravu, ktoré by mali byť hradené v plnej výške, by poisťovňa mala platiť poškodenému ešte niečo navyše, čo by mohlo byť pomenované ako „strata na trhovej cene“.

Možno by sme chceli toho naraz priveľa, ale veríme, že časom sa podarí dospieť aj k náhrade straty na trhovej cene vozidla po nehode z PZP.

Kedy je amortizácia namieste

Musíme byť spravodlivý a tiež povedať, že amortizáciu je v niektorých prípadoch možné uplatňovať.

Na každom vozidle sú časti, ktoré sa za jeho životnosť nikdy nevymieňajú (ak nie sú poškodené) a časti, ktoré sa po určitom opotrebení vymeniť musia. Zoberme si ako príklad opäť predný nárazník. Ten, keby nebol v dôsledku nehody poškodený, nemáte reálny dôvod nikdy vymeniť. Preto uplatňovanie amortizácie a neochota poisťovne nepreplatiť Vám tzv. technické zhodnotenie pri výmene poškodeného nárazníka za nový sú podľa nášho názoru nesprávne.

Ak sa ale budeme rozprávať napríklad o takých brzdových platničkách, ktoré kvôli nehode musia byť vymenené za nové, je správne, ak poisťovňa zistí koľko kilometrov máte s nimi najazdených a odmietne Vám zaplatiť technické zhodnotenie, ktoré ste získali po namontovaní nových platničiek. Ak v čase nehody máte najazdených 50.000 km a platničky by ste mali meniť napríklad pri 100.000 km, je úplne v poriadku, ak Vám po ich výmene za nové bude chcieť poisťovňa preplatiť len polovicu ich hodnoty. Poisťovňa bude postupovať správne.

Čo robiť, ak od poisťovne nedostanete preplatenú celú výšku nákladov za opravu Vášho auta?

Ak Vám poisťovňa v rámci PZP nepreplatí celú faktúru, ktorú ste dostali zo servisu, odporúčame Vám najskôr zistiť, z akého dôvodu sa tak stalo. Ak Vám poisťovňa odmietla vykonať čiastočnú úhradu technického zhodnotenia na takých súčiastkach, ktoré by ste neskôr na vozidle tak či tak museli v dôsledku ich opotrebenia vymeniť, konala v poriadku.

Ak Vám ale poisťovňa odmietla vykonať čiastočnú úhradu technického zhodnotenia na takých súčiastkach, ktoré za celú životnosť vozidla nemeníte (nárazník, dvere a pod.), postupovala nesprávne. Podľa nášho názoru máte nárok na doplatenie takejto čiastky. Odporúčame Vám obrátiť sa listom (predžalobnou výzvou) na poisťovňu a žiadať ju o doplatenie náhrady škody. Žiaľ, takmer isto dostanete zamietavú odpoveď zo strany poisťovne. Potom Vám ostáva sa obrátiť len na súd. Existuje však už niekoľko súdnych rozhodnutí, ktoré dali za pravdu poškodeným a poisťovne museli celú čiastku doplatiť a zaplatili poškodeným ešte aj všetky náklady, ktoré mali so súdnym procesom. Netreba sa preto obávať bojovať zo svoje peniaze a za svoju pravdu.

Na súd sa môžete obrátiť aj sami. Vaše nároky je ale potrebné správne právne kvalifikovať, aby ste boli pred súdom úspešný, a preto, pokiaľ sami nemáte právnické vzdelanie, odporúčame Vám spolupracovať s advokátom, ktorému dôverujete.

Nechajte si poradiť:

Ak nepoznáte žiadneho advokáta vo svojom okolí, s ktorým by ste mali skúsenosť, budeme veľmi radi, ak sa obrátite na nás. Môžeme Vám pripraviť už aj predžalobnú výzvu, ktorú zašleme poisťovni pod hlavičkou našej advokátskej kancelárie, čím takáto výzva nadobudne na vážnosti.

Pokiaľ poisťovňa ani po predžalobnej výzve nebude ochotná vyhovieť Vašim požiadavkám, vieme pre Vás pripraviť žalobu alebo Vás plne právne zastúpiť v celom súdnom konaní. Je na Vás, v akom rozsahu budete mať záujem byť právne zastúpený.

Kontaktuje nás prostredníctvom Online poradne:

Klientska zóna

Hmotnoprávne doručenie vs. procesnoprávne doručenie

Na úvod musíme hneď povedať, že v tomto článku sa budeme zaoberať doručovaním hmotnoprávnych úkonov a nie procesnoprávnych úkonov. Aký je v tom rozdiel?

Procesnoprávne úkony sú tie, ktoré vykonávate v rámci správneho konania (napríklad konania o priestupkoch, konania pred katastrom nehnuteľností, konania pred stavebným úradom) alebo súdneho konania. Teda v rámci nejakého úradného procesu. Procesnoprávnym úkonom je napríklad podanie žaloby alebo podanie odvolania. Ak odvolanie doručujete úradu alebo súdu, je dôležité vedieť, kedy sa považuje za doručené a kedy nastávajú jeho právne účinky. Odpovede na tieto otázky riešia právne predpisy upravujúce doručovanie procesnoprávnych úkonov. Týmito sa však zaoberať v našom článku nebudeme.

Čo nás ale bude zaujímať podstatne viac, je doručovanie hmotnoprávnych úkonov. Hmotnoprávny úkon je taký úkon, ktorý sa realizuje najčastejšie medzi súkromnými osobami, t.j. medzi fyzickými osobami, podnikateľmi, obchodnými spoločnosťami. Medzi súkromnými osobami tiež potrebujete doručovať rôzne právne úkony, aby nastali ich právne účinky. Takýmito úkonmi sú napríklad výpoveď nájmu, oznámenie o započítaní pohľadávok, odstúpenie od zmluvy, uplatnenie svojich nárokov z vadného výrobku a mnohé iné. Veľakrát je potrebné tieto úkony doručiť včas, a preto otázka, kedy sa z právneho hľadiska považujú za doručené, je veľmi dôležitá. Jej správne zodpovedanie Vám veľakrát môže ušetriť množstvo problémov a peňazí.

Zásielku nemusí adresát otvoriť

Doručovanie hmotnoprávnych úkonov sa opiera o tzv. teóriu dôjdenia. Podľa tejto teórie je dôležité, aby mal adresát Vášho právneho úkonu objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť a už momentom vzniku tejto objektívnej možnosti sa považuje Váš úkon za právne perfektný (vznikajú na základe neho želané právne účinky). Objektívnu možnosť oboznámiť sa so zásielkou, v ktorej sa nachádza Váš právny úkon (napr. výpoveď), bude mať jej adresát vtedy, keď zásielka dôjde do sféry jeho dispozície, t.j. keď adresát bude mať reálnu možnosť zásielku prijať a otvoriť. Dôležité je tiež uviesť, že adresát sa v skutočnosti o obsahu Vašej zásielky dozvedieť nemusí. Stačí, ak mal objektívnu možnosť sa o nej dozvedieť. Už vtedy sa považuje Vaša zásielka obsahujúca Váš právny úkon za doručenú a začnú pôsobiť jej právne účinky voči adresátovi.

Právne účinky doručenia Vašej zásielky nastanú aj napriek odmietnutiu jej prevzatia zo strany adresáta

Pre určenie presného času doručenia zásielky je dôležité určiť moment, kedy mal adresát možnosť sa s ňou oboznámiť za obvyklých okolností. Ak by bol napríklad adresát preukázateľne dlhodobo odcestovaný v zahraničí, určite by nemal objektívnu možnosť sa o zásielke dozvedieť. Ak však adresát mal napríklad pokazenú schránku, z ktorej mu vietor odfúkol oznámenie z pošty o tom, že má na nej uloženú Vašu zásielku, a preto si ju ani nevybral, zásielka by sa považovala za doručenú. Za obvyklých okolností mal mať totiž adresát schránku opravenú, t.j. za obvyklých okolností by mal objektívnu možnosť sa o zásielke dozvedieť.

Skúsme si pre lepšie porozumenie teórie dôjdenia uviesť jeden príklad.

Príklad:

Máte uzavretú zmluvu o dielo, predmetom ktorej je stavba rodinného domu. Stavebná firma už porušila viacero zmluvných povinností a mešká so stavbou. Rozhodnete sa od zmluvy odstúpiť. V zmluve máte dohodnuté, že odstúpenie musí byť realizované písomnou zásielkou. Vy ju odošlete, avšak po niekoľkých dňoch sa Vám vráti. Ako dôvod nedoručenia zásielky bude na nej uvedené „neprevzatá v odbernej lehote“. Pritom budete mať vedomosť, že v sídle stavebnej firmy sa po celú dobu reálne vyskytovala sekretárka a dokonca aj majiteľ. Vašu zásielku si skrátka len nevyzdvihli na pošte.

Bude sa považovať Vaše odstúpenie od zmluvy za doručené, a teda zmluva za zrušenú? Áno, bude. V rukách máte dôkaz (vrátenú obálku), že Vaša zásielka bola doručovaná stavebnej firme. Stavebná firma teda mala možnosť si zásielku prevziať na pošte počas celej doby uloženia a prečítať si ju (jej zástupcovia neboli napríklad dlhodobo odcestovaní v zahraničí), čo viete aj dokázať (napríklad svedkami). Iba v dôsledku nezodpovednosti jej zástupcov tak firma neurobila.

Odmietnutie prijatia zásielky nepomôže

Možno ste sa už v praxi stretli so situáciou, kedy ste potrebovali niekomu doručiť právny úkon, avšak táto osoba Vám odmietla prijať zásielku. Jednoducho Vám „pred nosom“ zabuchla dvere. Táto osoba si však svojim konaním nijako nepomohla, najmä ak máte svedka alebo ak viete inak dokázať, že zásielka bola adresátom vedome odmietnutá. Adresát totiž mal objektívnu možnosť sa so zásielkou oboznámiť, lenže sa jej sám dobrovoľne vzdal. Právne účinky doručenia Vašej zásielky aj napriek tomu nastali.

Ako správne doručovať?

Na záver chceme len zdôrazniť, že ak sa chcete na súde úspešne dovolať ochrany Vašich práv, musíte vždy dokázať, že ich máte. Preto ak chcete, aby súd poskytol ochranu Vašim právam, ktoré vznikli v súvislosti s právnym úkonom, ktorý bolo potrebné druhej strane doručiť, musíte dokázať, že Váš právny úkon bol skutočne doručený. Minimálne že bol doručený s použitím teórie dôjdenia.

Odporúčame Vám preto vždy posielať listové zásielky doporučene s doručenkou. Ak bude list doručený, vráti sa Vám doručenka (to je ten najlepší prípad). Túto doručenku potom môžete použiť pred súdom ako dôkaz o doručení Vašej zásielky.

Ak list nebude doručený, vráti sa Vám s oznámením, že nebol prevzatý na pošte v odbernej lehote. Ak sa počas súdneho konania nepodarí preukázať druhej strane, že nemala objektívnu možnosť sa so zásielkou oboznámiť (lebo bola napríklad odcestovaná alebo dlhodobo hospitalizovaná), súd Vašim právam prizná ochranu.

Ak očakávate, že Váš list, ktorý chcete doručovať sami, bude odmietnutý adresátom, je dobré vziať si so sebou svedka, ktorý toto odmietnutie pred súdom potvrdí v prípade potreby. Ak bude list doručovaný doručovateľom (poštou alebo kuriérom) odmietnutý adresátom, doručovateľ túto skutočnosť vyznačí priamo na zásielke, ktorá sa týmto momentom bude z právneho hľadiska považovať za doručenú. Zásielku Vám doručovateľ vráti a Vy ju potom spolu s vyznačením o odmietnutí jej prevzatia môžete použiť na súde.

Nechajte si poradiť:

Potrebujete doručiť niekomu zásielku a chceli by ste to urobiť po právnej stránke správne? Poraďte sa s nami, ako postupovať.

Alebo ste žalovaný na súde za niečo, o čom ste nemali vedomosť, lebo Vám nebola doručená žiadna zásielka? Radi posúdime Vašu situácia a poradíme Vám, ako sa úspešne brániť.

Klientska zóna

Čo je to apostila?

Slovo „apostila“ označuje doložku, ktorá sa pripája na verejnú listinu v prípade, že táto listina sa má použiť v zahraničí. Zmysel apostily spočíva v tom, že na základe nej si môže byť úradník v zahraničí istý, že Vaša verejná listina, ktorú mu predkladáte, nie je sfalšovaná a je vydaná skutočne tým orgánom, ktorý je v našom štáte oprávnený danú listinu vydať.

Na Slovensku sa apostilujú dokumenty od roku 2002. Vtedy náš štát pristúpil k medzinárodnej zmluve, ktorá apostilovanie dokumentov zaviedla. Apostilácia listín nahradila dovtedy platnú superlegalizáciu (vyššie overenie listín). Vďaka superlegalizácii ste tiež mohli použiť listiny v zahraničí, avšak tento proces sa musel realizovať v niekoľkých etapách. Namiesto toho je apostila podstatne jednoduchšia a rýchlejšia. V rámci nej sa k dokumentu pripojí len doložka (apostila) a dokument môžete v zahraničí použiť.

Pre ľahšie porozumenie významu apostily si ju vysvetlime ešte na jednom krátkom príklade:

Ak máte výpis z obchodného registra vydaný Slovenskou republikou a potrebujete ho použiť v zahraničí, obrátite sa na krajský súd. Ten Vám k originálu výpisu z obchodného registra pripojí apostilu. Následne si celý dokument vrátane apostily dáte preložiť do úradného jazyka štátu, v ktorom chcete svoj výpis z obchodného registra použiť. To je všetko.

Aké orgány vykonávajú apostiláciu?

Apostilu k verejným listinám vydaným na Slovensku nevydáva jeden špecializovaný úrad. Takýto úrad neexistuje. Dokumenty sú apostilované rôznymi úradmi podľa toho, aký dokument potrebujete apostilovať. Nižšie uvádzame prehľad týchto úradov (orgánov) a zoznam verejných listín, ktoré sú jednotlivé orgány oprávnené apostilovať.

Apostila nie je vždy potrebná

Slovenská republika má s niektorými štátmi uzavretú bilaterálnu (dvojstrannú) medzinárodnú zmluvu o právnej pomoci, ktorá odstraňuje požiadavku apostilácie justičných verejných listín. Zdôrazňujeme, že nie všetkých verejných listín, ale len listín justičných. To má v praxi taký následok, že aj napriek existujúcej bilaterálnej zmluve si budete musieť Vašu „nejustičnú“ listinu apostilovať, ak ju budete chcieť použiť v zahraničí. Okrem toho niektoré bilaterálne zmluvy nie sú dostatočne špecifické v tom, aké verejné listiny nemusíte apostilovať, preto sa Vám môže stať, že práve Vašu listinu niektorý zahraničný orgán bez apostily neuzná, a to aj napriek existujúcej bilaterálnej zmluve.

Napriek týmto prekážkam sú bilaterálne zmluvy vítané a odstraňujú zbytočnú administratívu v mnohých prípadoch.

Nižšie si môžete stiahnuť prehľad štátov, s ktorými má Slovenská republika uzavretú spomínanú bilaterálnu zmluvu. Ak budete chcieť použiť svoju justičnú verejnú listinu v týchto štátoch, apostilu nebudete potrebovať a mala by Vám byť uznaná zahraničnými orgánmi bez akýchkoľvek komplikácií.

Prehľad štátov, s ktorými má Slovenská republika uzavretú bilaterálnu zmluvu, nájdete tu:

Klientska zóna