Porozumenie problematike

Aby ste porozumeli absurdnosti nami kritizovaného postupu živnostenského úradu, hoci sa v právnej úprave GDPR možno až tak dobre neorientujete, dovoľujeme si vás niekoľkými úvodnými vetami uviesť do problematiky.

Osobné údaje môžu byť spracúvané len na základe niekoľkých právnych základov. GDPR ich presne vymenúva. Patrí medzi ne napríklad zákonný právny základ (spracúvanie osobných údajov je výslovne upravené zákonom) alebo zmluvný právny základ (spracúvanie osobných údajov je potrebné pre realizovanie zmluvy).

Samostatným právnym základom je súhlas dotknutej osoby (dotknutou osobou je osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú). Ten sa zväčša využíva vtedy, keď sa žiaden iný právny základ vymenovaný v GDPR nedá využiť. Aby bol súhlas dotknutej osoby v súlade s GDPR, musí byť udelený slobodne a dobrovoľne. Okrem toho musí byť dotknutá osoba pred udelením súhlasu informovaná o množstve vecí, ktoré GDPR presne vymenúva (vo svojom článku 13). Ak tieto informácie dotknutá osoba nedostane, súhlas nebude v poriadku. Zároveň platí pravidlo, že keď dotknutá osoba súhlas neudelí, nemôže jej byť zamietnuté poskytnutie tovaru alebo služby len čisto z tohto dôvodu.

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako to má vyriešené živnostenský úrad. Ohlásenie živnosti sme si vyskúšali na vlastnej koži.

Súhlas na spracovanie osobných údajov udeľovaný živnostenskému úradu a jeho nedostatky

Keď potrebujete živnostenskému úradu ohlásiť akúkoľvek živnosť, musíte mu, okrem iného, priložiť aj vami podpísaný súhlas na spracovanie osobných údajov. Toto pravidlo vyplýva priamo zo živnostenského zákona. Formulár požadovaného súhlasu máte dostupný na webovej stránke Ministerstva vnútra SR.

Hneď na úvod nás zaskočí, že spolu s formulárom nemáme k dispozícii kontaktné údaje na príslušný živnostenský úrad, hoci by mali byť súčasťou informácií poskytnutých nám pred udelením súhlasu. Tieto údaje si ešte relatívne jednoducho vieme dohľadať na webovej stránke. Čo je horšie, nemáme k dispozícii žiadne kontaktné údaje na osobu zodpovednú za GDPR na živnostenskom úrade, hoci každý orgán verejnej moci musí takúto zodpovednú osobu mať. Dohľadanie kontaktu na takúto osobu nám dalo zabrať, a to už nie je v súlade s GDPR. Kontakt na zodpovednú osobu by nám mal byť daný hneď a jednoducho.

Ďalším nedostatkom je poučenie o právach vyplývajúcich nám ako dotknutej osoby z GDPR. Nedozvedáme sa o nich vôbec nič. Na formulári súhlasu je len sucho skonštatované, že jeho podpisom potvrdzujeme, že ich poznáme. Toto je veľmi zlé vybavenie tejto záležitosti zo strany živnostenského úradu, pretože GDPR mu prikazuje vedieť preukázať, že nás o nich naozaj riadne poučil. Ako dokáže preukázať živnostenský úrad, že nás riadne poučil o našich právach podľa GDPR, to si teda skutočne nevieme predstaviť.

Pred udeľovaním súhlasu musí byť každá dotknutá osoba informovaná, že súhlas môže kedykoľvek odvolať. Prečo ale takéto poučenie úplne absentuje pri komunikácii so živnostenským úradom? Odpoveď poznajú len oni. Za zamyslenie tiež stojí otázka, ako by postupovali živnostenské úrady, keby im teraz všetci živnostníci odvolali udelené súhlasy. Kompletne by zmazali vo svojich databázach údaje o živnostníkoch? Pri odvolaní súhlasov udelených podľa GDPR sa takto musí postupovať.

Poslednou informáciou, ktorá nám zo strany živnostenského radu chýba, je vysvetlenie, čo sa bude diať, ak ako ohlasovateľ živnosti odmietneme udeliť živnostenskému úradu súhlas na spracovanie našich osobných údajov. Aj toto by sme podľa GDPR ako dotknutá osoba mali vedieť pred tým, než súhlas poskytneme.

My sme v našom prípade súhlas živnostenskému úradu nedali, aby sme otestovali, ako zareaguje. Viete čo sa stalo? Informovali nás, že nám potvrdenie o živnostenskom oprávnení jednoducho nevydajú, lebo naše ohlásenie živností musí mať podľa živnostenského zákona ako prílohu aj takýto súhlas. No skvelé! Takže sme boli donútení dať živnostenskému úradu „slobodný a dobrovoľný“ súhlas so spracovaním našich údajov pod hrozbou, že ak ho nedáme, nebudeme môcť legálne podnikať. A toto je ďalší nedostatok, na ktorý poukazujeme.

Celkovo sme napočítali 6 nedostatkov a porušení GDPR zo strany živnostenského úradu, z toho 4 závažné. Čo nám na to povedal Úrad na ochranu osobných údajov SR (ďalej len „ÚOOÚ“)?

„Prevádzkovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 13 Nariadenia plní prostredníctvom tlačiva na poskytnutie súhlasu so spracúvaním osobných údajov. Tlačivo na poskytnutie súhlasu je zverejnené na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako súčasť formuláru na ohlásenie/ žiadosť o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

… zo súčinnosti Okresného úradu Bratislava ako aj preskúmaním webového sídla Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má úrad za to, že prevádzkovateľ si v súvislosti s ohlásením živnosti plní informačnú povinnosť v zmysle čl. 13 Nariadenia.“

Aj vy hľadáte v tejto odpovedi ÚOOÚ jasnú informáciu o tom, ako si plní živnostenský úrad svoju povinnosť podľa čl. 13 GDPR a kde nám teda poskytol kontaktné údaje na zodpovednú osobu, kde a ako nás poučil o našich právach podľa GDPR a ako nám sám bez našej dodatočnej otázky vysvetlil pred udelením súhlasu, čo sa stane, ak ho nedáme? Aj my túto informáciu hľadáme, ale nenachádzame ju. Nemôžeme sa preto zbaviť pocitu, akoby jeden úrad kryl a neriešil nedostatky toho druhého úradu. Súhlasíme s tým, že byť v súlade s GDPR je popri zvládaní všetkej ostatnej agendy, ktorú má ktokoľvek z nás na starosti (či už podnikatelia alebo úrady), náročné a miestami až otravné. Ak ale štát chce, aby sme my všetci ostatní boli v súlade s GDPR a chce nás pokutovať za to, keď v súlade s ním nebudeme, mal by v prvom rade začať od seba, pretože v opačnom prípade bude v pozícii, kedy bude „vodu kázať, ale víno piť“.

Základná chyba je ale niekde inde

V predošlých riadkoch sme sa venovali kvalite živnostenským úradom požadovaného súhlasu na spracovanie našich osobných údajov a jeho súladu s GDPR. Je ale požadovanie takéhoto súhlasu vôbec možné?

Ak ste si čítali predošlé riadky pozorne, určite vám neunikol fakt, že jedným z právnych základov na spracúvanie osobných údajov je zákon. Ak si zoberieme do úvahy pravidlo uvedené v našej Ústave, podľa ktorého štátne orgány môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach, dochádzame k záveru, že zákon by mal upravovať spracúvanie všetkých osobných údajov, ktoré ten-ktorý štátny orgán potrebuje spracúvať. Týmto zároveň dochádzame k záveru, že ak zákon upravuje každé spracúvanie osobných údajov príslušným štátnym orgánom, práve zákon musí byť tým správnym právnym základom, na základe ktorého bude orgán oprávnený osobné údaje spracúvať.

V prípade živnostenského úradu je zákon, ktorý oprávňuje tento úrad spracúvať naše osobné údaje, živnostenský zákon. Tento zákon by teda mal byť aj právnym základom pre spracúvanie osobných údajov a nič viac by živnostenský úrad nemal od nás požadovať. Žiaden súhlas. Prečo od nás ale požaduje živnostenský úrad takýto súhlas? Telefonicky sme dostali odpoveď, že je to preto, lebo spoločnosť, ktorá im robila GDPR, nevedela s istotou určiť, či sa takýto súhlas má vyžadovať alebo či stačí len zákon. Čo teda urobili? Prijali novelu, na základe ktorej dali do živnostenského zákona povinnosť každému ohlasovateľovi živnosti predkladať aj súhlas na spracovanie osobných údajov. Spravili asi to najhoršie, čo mohli. Vytvorili akéhosi „mačkopsa“, ktorý nie je ani riadnym zákonným právnym základom, ani riadnym súhlasom ako právnym základom podľa GDPR. Čo na to ÚOOÚ?

„V danom prípade Vám však úrad dáva za pravdu, že korektným právnym základom spracúvania osobných údajov je v tomto prípade čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia. Na odstránení tohto nežiaduceho stavu úrad aktívne pracuje.“

Článok 6 ods. 1 písm. c) GDPR hovorí o zákone ako právnom základe na spracovanie osobných údajov. Na záver preto môžeme skonštatovať, že ÚOOÚ nám aspoň v posledných riadkoch svojej odpovede uznal nezmyselnosť vytýkaného postupu živnostenského úradu a poskytol nám svetlo na konci tunela. Tým je snaha o zbavenie sa jedného dokumentu, ktorý je nielenže zbytočný, ale je aj protiprávny z pohľadu GDPR. Dúfame, že povinnosť predkladať živnostenskému úradu nútený súhlas na spracovanie našich osobných údajov čoskoro naozaj zanikne.

Nechajte si poradiť:

Ak patríte k tým, ktorí uvažujú o zavedení ochrany osobných údajov a o skutočnom dodržiavaní GDPR, neváhajte nás kontaktovať cez Online poradňu. Zašleme vám dotazník, po vyplnení ktorého vám doručíme základnú cenovú ponuku. Veríme, že vás oslovíme a spolu hravo zvládneme implementáciu GDPR do vašich každodenných činností.

Klientska zóna

Rozhodcovské súdy sú výbornou alternatívou k pomalým štátnym (všeobecným) súdom. Sú rýchle a na základe ich rozsudkov môže byť vykonaná exekúcia. Rýchlosť je práve to, čo sa v podnikaní najviac cení. Lenže rozhodcovské súdy napriek mnohým uplynutým rokom stále nemajú na území Slovenskej republiky dobré meno a aj napriek mnohým legislatívnym úpravám, ktoré mali rozhodcovské konanie vylepšiť, sú tu stále súdy alebo konkrétni súkromní rozhodcovia, ktorí zneužívajú tento systém a robia zlé meno rozhodcovským konaniam. Nekalým rozhodcovským konaniam sa treba brániť.

Ak vám došla poštou žaloba, na základe ktorej sa začalo rozhodcovské konanie, skúste si spomenúť, či ste niekedy v minulosti s obchodným partnerom, ktorý vás teraz žaluje, uzavreli rozhodcovskú zmluvu alebo doložku. Ak nie, zrejme vás niekto chce podvodne vtiahnuť do rozhodcovského konania, ktoré vie, že vy prehráte. Rozhodcovské konanie totiž nemôže byť platne zrealizované, ak ste pred tým vôbec neuzavreli rozhodcovskú zmluvu alebo doložku. Problémom ale je, že náš zákon pozná veľmi benevolentné a netradičné spôsoby jej uzavretia. Mohlo sa teda stať, že ste ju uzavreli a ani ste si to neuvedomili. Ak sa chcete uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky vyhnúť, musíte poznať spôsoby jej uzavretia.

Kedy sa uzavrie rozhodcovská zmluva alebo doložka?

Na úvod si len stručne vysvetlíme, aký je rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská zmluva je samostatný dokument, samostatná zmluva, ktorá hovorí, že spory medzi jej zmluvnými stranami sa majú riešiť pred konkrétnym rozhodcovským súdom alebo rozhodcom. Rozhodcovská doložka má presne rovnaký účinok, ale nebýva uzavretá ako samostatná zmluva. Nachádza sa v rámci inej zmluvy ako jej samostatný článok alebo bod. Napríklad v kúpnej zmluve budete mať okrem platobných a dodacích podmienok niekde napísanú aj rozhodcovskú doložku. V praxi sa častejšie uzatvárajú rozhodcovské doložky.

Zákon o rozhodcovskom konaní (nespotrebiteľský, t.j. platný pre podnikateľov) pripúšťa nasledovné spôsoby uzavretia rozhodcovskej doložky:

» štandardnou písomnou formou – ide o klasické uzavretie doložky, kedy sa zmluva s doložkou napíše, vytlačí a obe zmluvné strany ju po prečítaní podpíšu;

» písomnou komunikáciou medzi podnikateľmi – k uzavretiu rozhodcovskej doložky dochádza pri vzájomnej písomnej komunikácii; napríklad tak, že podnikateľ dostane písomnú objednávku, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku a tým, že ju bez výhrad písomne potvrdí, prijme aj rozhodcovskú doložku;

» elektronickou komunikáciou medzi podnikateľmi zachytávajúcou prejavy vôle oboch strán uzatvoriť rozhodcovskú doložku – tento spôsob uzavretia doložky je podobný predošlému s tým rozdielom, že komunikácia nie je písomná, ale je elektronická; pri elektronickej komunikácii zároveň nesmú byť pochybnosti o tom, že prebieha skutočne medzi tými podnikateľmi, medzi ktorými sa javí, že prebieha;

» odkazom v zmluve alebo v písomnej komunikácií strán na dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku v prípade, ak sa takáto doložka má podľa vôle oboch strán stať súčasťou ich zmluvného vzťahu.

Posledný spôsob býva najčastejšie zneužívaný. Realizuje sa najčastejšie tak, že pri písomnej alebo aj elektronickej komunikácii jedna zo strán odkáže tú druhú na svoje všeobecné obchodné podmienky, ktoré v sebe obsahujú rozhodcovskú doložku. Napríklad v objednávke dá jeden podnikateľ do pätičky dokumentu zmienku, že na objednávku a jej vybavenie sa vzťahujú jeho všeobecné obchodné podmienky, ktoré má zverejnené niekde na webovej stránke. Ak druhý podnikateľ jeho všeobecné obchodné podmienky neodmietne a bez výhrad objednávku prijme, prijal tým zrejme aj všeobecné obchodné podmienky vrátane rozhodcovskej doložky. Následnému rozhodcovskému konaniu sa potom dá už len ťažko vyhnúť.

Ak ste sa v takejto situácii ocitli práve vy, nezúfajte. Šikovný právnik z nej vie veľakrát „vykľučkovať“ a ak ste skutočne nemali vedomosť o všeobecných obchodných podmienkach a už vôbec nie o nejakej rozhodcovskej doložke, je šanca, že rozhodcovské konanie nebude pre vás záväzné. Ako sme ale povedali, potrebujete na to dobrého právnika a tiež rozumného sudcu, ktorý dokáže vašu situáciu pochopiť a správne ju podradiť pod príslušné zákonné ustanovenia.

Vyššie menované štyri spôsoby uzavretia rozhodcovskej doložky sú jediné, ku ktorým môže dôjsť pred začatím rozhodcovského konania. Sú ale dva doplnkové spôsoby, pri ktorých môže dôjsť k dodatočnému uzavretiu rozhodcovskej doložky a k vzniku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať váš spor. Je potrebné ich poznať a dať si na ne pozor. Ide o nasledovné doplnkové spôsoby, ktoré môžu nastať po začatí rozhodcovského konania:

» tiché uzavretie rozhodcovskej zmluvy v dôsledku nenamietania právomoci rozhodcu vo vašej odpovedi na žalobu;

» ak právomoc rozhodcu vo svojej žalobnej odpovedi namietate, ale on vám námietku zamietne, toto jeho rozhodnutie musíte napadnúť na štátnom (všeobecnom) súde, inak môže podľa niektorých právnych názor dôjsť k vzniku rozhodcovskej zmluvy (my sa s týmto názorom po odbornej stránke nestotožňujeme, ale pre istotu vás naň upozorňujeme)

Oba tieto doplnkové spôsoby uzavretia rozhodcovskej zmluvy a najmä obranu proti nim rozoberáme ďalej.

Námietka hneď pri vašej prvej odpovedi na žalobu

K tzv. tichému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy môže dôjsť vtedy, ak vám príde žaloba, vy na ňu odpoviete, svoju odpoveď adresujete rozhodcovi (lebo on vám poslal žalobu, aby ste sa k nej vyjadrili), avšak nikde v nej nenapíšete, že neuznávate právomoc rozhodcu rozhodovať váš spor, lebo ste nikdy žiadnu rozhodcovskú zmluvu alebo doložku neuzavreli. Právna teória aj náš zákon hovoria, že ak takúto námietku nepodáte, vnútorne ticho súhlasíte s právom rozhodcu rozhodnúť váš spor. Ak rozhodca dovtedy nemal právomoc váš spor rozhodovať, takto ju získa.

Zrejme vám hneď napadlo, že uvedené následky nepodania námietky nedostatku právomoci rozhodcu vedia byť veľmi ľahko zneužité. Veru, v praxi zneužívané aj sú.

Aby ste predišli týmto negatívam a aby ste sa vyhli rozsudku vydanému rozhodcom, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nebude nestranný, pamätajte si jedno. Ak budete odpovedať na žalobu, vo svojej odpovedi vždy namietajte aj nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať váš spor z dôvodu, že ste nikdy neuzavreli rozhodcovskú zmluvu alebo doložku, ktorá by ho k niečomu takémuto oprávňovala. Ak neskôr aj bude rozsudok vydaný proti vám, stále ho môžete napadnúť žalobou na štátnom (všeobecnom) súde a žiadať o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naopak, ak vo svojej žalobnej odpovedi nenamietnete právomoc rozhodcu, už vám nepomôže ani štátny súd.

Možno vám napadla otázka, či je riešením na žalobu jednoducho neodpovedať. Po právnej stránke musíme konštatovať, že viaceré súdy a aj odborná literatúra považuje absenciu vašej odpovede na žalobu za dostatočnú k tomu, aby rozhodcovi nevznikla právomoc rozhodnúť váš spor. Inak povedané, ak na žalobu neodpoviete vôbec, rozhodcovi nevznikne právomoc rozhodnúť váš spor. Samozrejme, to platí, ak ste žiadnu rozhodcovskú zmluvu alebo doložku nikdy neuzavreli. Lenže hrať sa na „mŕtveho chrobáka“ a neodpovedať na žalobu je rizikové. Môže sa vám stať, že rozhodca vydá rozsudok vo váš neprospech a zrazu máte na krku exekúciu. Náš exekučný súd totiž nie vždy poctivo skúma (najmä nie pri podnikateľoch), či došlo ku skutočnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a či rozhodca skutočne mal právomoc rozhodovať príslušný spor. Väčšinou si len pozrie rozhodcovský rozsudok, preskúma jeho základné formality a exekúciu povolí. Brániť sa potom už proti prebiehajúcej exekúcii je mimoriadne náročné. Najmä v situácii, keď už kvôli uplynutému času nemôžete napadnúť rozhodcovský rozsudok na štátnom súde.

Preto vám určite odporúčame aktívne sa brániť proti neoprávnenému rozhodcovskému konaniu od samého začiatku. Podstatne tým zvýšite svoje šance na celkový konečný úspech.

Napadnutie rozhodnutia rozhodcu, ktorým si priznal právomoc, na štátnom (všeobecnom) súde

Ak si zoberiete našu prvú radu k srdcu a na žalobu odpoviete, pričom vo svojej odpovedi namietnete právomoc rozhodcu, rozhodca musí o takejto vašej námietke rozhodnúť. Rozhodca, ktorý nebude nestranný, vám túto námietku určite odmietne, aj keby bola opodstatnená.

Po tom, čo vám príde poštou rozhodnutie rozhodcu, ktorým vám zamietol alebo inak neuznal vašu námietku, máte 30 dní, aby ste podali na štátny (všeobecný) súd návrh podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Návrhom budete žiadať od štátneho súdu, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutie rozhodcu, ktorým vám zamietol vašu námietku a uznal si svoju právomoc rozhodnúť váš spor.

Prečo vám odporúčame tento krok nevynechať? Lebo existujú právne názory, ktoré hovoria, že ak návrh podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní nepodáte, opäť vznikne rozhodcovi právomoc rozhodnúť váš spor. Podobne, ako keby ste vo svojej odpovedi na žalobu neuviedli námietku nedostatku právomoci rozhodcu.

My s takýmto právnym názorom nesúhlasíme, nevyplýva podľa nášho názoru zo žiadneho paragrafu zákona o rozhodcovskom konaní a existuje viacero nezmyselných následkov, ktoré by nastali, ak by mal uvedený právny názor platiť. Viac podrobností ale nejdeme riešiť v tomto článku, keďže to by bolo na dlho. Z opatrnosti vám ale vždy radšej odporúčame podať návrh podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na štátny súd.

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Ak vám už bol doručený rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, o ktorom od začiatku tvrdíte, že nemá právomoc rozhodovať, lebo ste mu ju nikdy neudelili, musíte takýto rozsudok napadnúť žalobou na štátnom (všeobecnom) súde. Takýto druh žaloby je špecifický, a preto sa môže podať len na Okresnom súde Bratislava V (platí pre oblasť, do ktorého spadá územie krajských súdov v Bratislave, Nitre a Trnave), na Okresnom súde Banská Bystrica (platí pre oblasť, do ktorého spadá územie krajských súdov v Trenčíne, Žiline a Banskej Bystrici) a na Okresnom súde Košice I (platí pre oblasť, do ktorého spadá územie krajských súdov v Košiciach a Prešove).

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku musíte podať na súde do 60 dní, od kedy vám bol rozhodcovský rozsudok doručený. Namietajte v nej všetko, čo vidíte na rozhodcovskom rozsudku ako chybné a prečo by mal byť podľa vás zrušený. Namietajte najmä neexistenciu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky a nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať vo vašom spore.

Keďže rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, na základe ktorého môže byť hneď vykonaná exekúcia, určite vám odporúčame do žaloby zakomponovať aj tzv. návrh na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ak súd takúto vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odloží, exekúcia nebude môcť byť zatiaľ vykonaná.

Nebuďte pasívny a proti zneužitiu zákonov sa bráňte

Keď splníte všetky vyššie odporučené kroky a skutočne ste nikdy žiadnu rozhodcovskú zmluvu alebo doložku neuzavreli, veríme, že na konci boja budete sláviť úspech. Rozhodcovský rozsudok bude zrušený a neutrpíte žiadnu škodu, prípadne vám bude nahradená. Aby sa tak ale stalo, musíte sa naozaj aktívne a najmä včas brániť.

Keďže ide o odborne dosť náročnú obranu (v tomto článku je zhrnutá skutočne len zľahka), odporúčame vám, aby ste už prvý krok realizovali s vašim právnikom. Hneď po tom, ako dostanete žalobu od rozhodcu, kontaktujte svojho právnika a už spolu s ním pripravujte žalobnú odpoveď a všetky ďalšie obranné kroky. Ak právnika nemáte, radi vám pomôžeme aj my.

Na úplný záver chceme napísať ešte jednu myšlienku, aby nevyznel tento článok príliš negatívne voči rozhodcovským konaniam. Ako právnici si plne uvedomujeme jeho neoceniteľné výhody oproti bežným súdnym konaniam. Je to spôsob rozhodovania, ktorý najmä v podnikateľských kruhoch dokáže zabezpečiť rýchle a efektívne vymoženie práv. Lenže ako mnoho iných dobrých vecí v spoločnosti, aj rozhodcovské konanie je často zneužívané. A proti takémuto zneužívaniu chceme vždy stáť a poškodeným pomáhať brániť sa.

Nechajte si poradiť:

Ocitli ste v problémoch kvôli rozhodcovskému konaniu? Bola vám doručená žaloba, rozhodcovský rozsudok alebo už bola nebodaj začatá exekúcia, ktorá začala práve na základe rozhodcovského rozsudku? Nech sa už nachádzate v akejkoľvek fáze a hľadáte pomoc, sme tu pre vás. S rozhodcovskými konaniami sa zaoberáme už niekoľko rokov a riešime aj viaceré prípady zneužívania pravidiel rozhodcovského konania. Kontaktujte nás cez Online poradňu.

Klientska zóna

Od koho chceme dostávať odborné služby?

Asi sa zhodneme na tom, že ak sa chceme dať vyšetriť, mali by sme ísť za lekárom. Ak chceme daňové poradenstvo, pôjdeme za daňovým poradcom. Architekt nám zasa pripraví projektovú dokumentáciu pre nový dom a advokáta poprosíme o právnu pomoc, spísanie zmlúv alebo o zastupovanie pred súdom.

Predpokladáme, že nikomu rozumnému by nenapadlo spýtať sa lekára na daňovo-optimalizačné rady, od advokáta žiadať naprojektovanie svojho vysnívaného domu a od architekta žiadať operáciu očí. Napriek tomu, že predošlá veta znie absurdne, v praxi často krát vidíme, ako si ľudia pýtajú odborné rady od neodborníkov.

Naozaj chcú ľudia dostávať odborné rady, ktoré ovplyvnia ich majetok, osobný život a budúcnosť, od samozvaných „odborníkov“, ktorí sa v danej problematike v skutočnosti neorientujú? Ktorí nemajú dostatočné vzdelanie a skúsenosti, aby im správne poradili? Natíska sa jasná odpoveď, že takéto rady dostávať nechcú. Že chcú tú najlepšiu radu, akú môžu dostať. Ako sme už ale uviedli vyššie, skutočná prax nám prináša inú odpoveď. Ľudia si pokojne nechajú poradiť osobami, ktoré nemajú potrebné licencie, certifikáty a vzdelanie. Prečo to takto robia?

Právne služby a ich neodborné poskytovanie

My vidíme tento problém najmä v oblasti právnych služieb. Čo je právnou službou? Niekedy je náročné definovať jasnú hranicu a určiť, čo sa za právnu službu považuje a čo už nie. Môžeme však jednoznačne povedať, že právnou službou sa rozumie spísanie zmlúv, vyhotovenie právnych stanovísk obsahujúcich rôzne právne rady a odporúčania a zastupovanie osôb pred súdom alebo inými orgánmi.

Keďže je jasné, že právnou službou je spísanie zmlúv, prečo potom mnohí platia realitným kanceláriám za vypracovanie zmluvnej dokumentácie?

Realitná kancelária môže poskytovať služby ohľadom predaja nehnuteľnosti a vybavenia celej agendy. Ale vypracovanie zmlúv je čisto právnickou záležitosťou a nie je dôvod, aby zmluvy robil za odmenu niekto iný, než advokát. Realitná kancelária si podľa zákona nemôže za spísanie zmlúv pýtať od vás peniaze, no mnohé to aj tak robia.

Že vám realitná kancelária povedala, že oni majú svojho advokáta, ktorý zmluvy nachystá? Takýto advokát porušuje jednu zo svojich základných povinností – nebyť v konflikte záujmov. Inak povedané, advokát nemôže vyhotoviť jednu zmluvu naraz aj v prospech kupujúceho, aj v prospech predávajúceho. Veď záujmy oboch týchto strán sú protichodné. Predávajúci chce niesť čo najmenej zodpovednosti za predávanú nehnuteľnosť. Naopak, kupujúci chce mať čo najväčšiu istotu, že nekupuje „mačku vo vreci“. Ako si môžu byť ľudia istí, že realitná kancelária im pripraví zmluvy dostatočne chrániace práve ich práva? Nijako. Ale ľudia im aj tak radi za ich služby zaplatia.

Alebo eseročky, ktoré zakladajú ďalšie eseročky a urobia Vám rôzne zmeny v obchodnom registri. Takýchto subjektov je na našom trhu neúrekom. Avšak pri zápise eseročky alebo pri zapísaní akýchkoľvek zmien údajov o nej do obchodného registra sa koná pred súdom. Opäť tu ide o jednoznačnú právnu službu, ktorú za odmenu môže podľa zákona robiť len advokát. Napriek tomu si tisíce Slovákov pravidelne objednávajú služby od neznámych eseročiek. Nechajú si radšej založiť firmu neodbornou eseročkou za 150 EUR namiesto toho, aby si to dali urobiť advokátom za sumu o niečo vyššiu.

Tu sa zároveň dostávame k jadru problému a k odpovedi na otázku, prečo si nechávame radiť v odborných záležitostiach od neodborníkov. Kvôli úspore niekoľkých eur. Cena je zjavne pre veľkú väčšinu Slovákov všetkým. Vďaka niekoľkým ušetreným eurám neváhajú podporovať subjekty, ktoré nielenže porušujú zákon, ale aj vedome páchajú trestný čin.

Čo hrozí samozvaným „odborníkom“ za neoprávnené poskytovanie rád?

Realitné kancelárie predávajúce zmluvy a eseročky zakladajúce ďalšie eseročky sú len dva príklady z mnohých. Existujú aj mnohí ďalší, ktorí poskytujú právne poradenstvo neoprávnene. Ak príslušný subjekt (spoločnosť alebo konkrétnu osobu) nenájdete v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (www.sak.sk) alebo ak nejde o notársky úrad, je vysoko pravdepodobné, že právnu radu dostávate nelegálne. Takýto samozvaný právny „odborník“ (pokútnik) pácha trestný čin zvaný neoprávnené podnikanie. Čo mu hrozí? Od začiatku tohto roka platí, že akákoľvek osoba, ktorá poskytne služby bez potrebnej kvalifikácie vyžadovanej zákonom, môže byť potrestaná na 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Uvidíme, ako si policajti poradia s takýmito samozvanými „odborníkmi“. Doteraz sa im veľmi nechcelo ich trestne stíhať. Spoliehať sa na policajtov ale nemusíme. Ak sa my všetci sami rozhodneme dodržiavať zákony a pýtať si rady od osôb, ktoré majú na to potrebnú kvalifikáciu, samozvaní „odborníci“ zaniknú a policajti nebudú musieť nič riešiť.

Je len na nás, v akej krajine chceme žiť. Ak sami podporujeme nezákonnosť vďaka úspore niekoľkých eur, nečakajme v nej zlepšenie. Ak ale chceme, aby pravidlá platili skutočne pre každého, začnime ich dodržiavať najskôr sami. Preto my napríklad nikdy nebudeme jazdiť nelegálnym UBER-om, keď iné subjekty dokážu poskytovať taxikárske služby plne v súlade so zákonom a stále za veľmi slušné ceny. Nie sme totiž ochotní vzdať sa nášho zmyslu pre dodržiavanie zákonov za pár ušetrených eur. Vy áno?

Nechajte si poradiť:

Potrebujete skutočne kvalifikovanú právnu radu? Od nás ju dostanete a veľmi radi vám pomôžeme. Obráťte sa na nás cez Online poradňu.

Klientska zóna

Ako funguje premlčanie a čo povedal Ústavný súd SR

Tento článok je venovaný širšej verejnosti, preto v ňom nebudeme zachádzať do príliš odbornej terminológie. Pre pochopenie významu tohto článku ale musíte aspoň trochu rozumieť pravidlám premlčania.

Ak veriteľovi nie je zaplatená pohľadávka včas (najneskôr v deň jej splatnosti), môže sa obrátiť na súd. Súd potvrdí pohľadávku veriteľa, a ten potom môže začať s exekučným konaním proti svojmu dlžníkovi. Veriteľ však nemôže takto postupovať kedykoľvek, ale musí to stihnúť do určitého času. Do času, kým sa jeho pohľadávka nepremlčí. K premlčaniu môže dôjsť za 1, 2 alebo aj 10 rokov po splatnosti pohľadávky. Závisí to prípad od prípadu.

Ak sa pohľadávka premlčí, veriteľ sa aj naďalej môže obrátiť na súd. Rozdiel oproti prvému príkladu spočíva v tom, že žalovaný dlžník môže počas takéhoto súdneho konania vzniesť tzv. námietku premlčania. Ak to urobí, súd veriteľovu žalobu zamietne. Ak to neurobí, súd potvrdí pohľadávku veriteľa, a ten môže začať s exekučným konaním. Dlžník sa teda musí aktívne brániť proti premlčanej pohľadávke. Toto sú všeobecné stručne zhrnuté pravidlá premlčania a jeho významu.

V našom právnom poriadku existuje zvýšená ochrana spotrebiteľa. Spotrebiteľ je v zásade slabšou stranou, preto mu väčšia ochrana určite patrí. Proti takémuto prístupu k úprave spotrebiteľských práv nemáme žiadne pripomienky. Lenže aj takáto zvýšená ochrana spotrebiteľa má svoje hranice. Nesmie ísť neprimerane na úkor ochrany práv dodávateľov (osôb, ktoré dodávajú rôzne tovary a služby spotrebiteľom).

V zákone o ochrane spotrebiteľa bol jeden paragraf, ktorý hovoril, že súdy automaticky nemôžu vyhovieť žalobe, pokiaľ táto smeruje proti spotrebiteľovi a uplatňuje sa ňou premlčaná pohľadávka. Spotrebiteľ teda nemusel aktívne vznášať námietku premlčania. Súd to urobil zaňho, hoci súdy by mali byť nestranné.

Ústavný súd povedal, že tento paragraf je protiústavný. Protiústavnosť videl najmä v tom, že predmetný paragraf spôsobuje neodôvodnenú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom v prospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa sledovaná skúmaným paragrafom presiahla hranicu únosnosti a zasiahla do majetkových práv dodávateľov v neprimeranej miere. Zároveň núti súdy, aby neboli nestranné. Porušených tak bolo niekoľko dôležitých princípov právneho štátu.

Ako sa so vzniknutým problémom vysporiadala Národná rada SR?

Keď Ústavný súd SR vysloví, že niektoré zákonné ustanovenie je protiústavné, prestane platiť a náš zákonodarný orgán musí túto chybu napraviť. Národná rada SR (NR SR) by teda mala prijať také zákonné ustanovenie, ktoré bude rešpektovať názory Ústavného súdu SR. Ako si s tým NR SR poradila? Svojsky.

Prijala nové znenie paragrafu, ktoré prináša takmer tie isté praktické následky, ako Ústavným súdom zrušený paragraf. Súdy budú musieť opäť automaticky zamietať žaloby, v ktorých sa budú uplatňovať premlčané pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, pričom dlžník nebude musieť aktívne vzniesť námietku premlčania. Nový paragraf včlenený tentokrát do Občianskeho zákonníka znie na prvý pohľad inak (je odlišne naformulovaný), ale výsledok jeho použitia je až na zopár „kozmetických“ detailov totožný s výsledkom použitia zrušeného protiústavného paragrafu.

NR SR týmto spôsobom akoby deklarovala aroganciu svojej moci a povedala, že ju nezaujíma, čo hovorí Ústavný súd SR. NR SR sa tvári, že funguje len podľa svojich vlastných pravidiel a akékoľvek obmedzovanie svojej činnosti odmieta akceptovať.

Nedostatky aktuálnej novely

V čom spočíva problematika nedávnej prospotrebiteľskej novely Občianskeho zákonníka? V ignorácii princípov právneho štátu.

Ak sa tvárime, že žijeme v právnom štáte, nemôže byť jednému orgánu jedno, čo robí druhý orgán. Ak Ústavný súd SR po rozsiahlej právnej úvahe vyhlási určité pravidlá fungovania v našej spoločnosti za protiústavné, nemôžu sa prijať späť tie isté pravidlá, ktoré sú vyjadrené len inými slovami. Z takéhoto postupu logicky vyplýva, že aj novoprijaté pravidlá musia byť protiústavné, nakoľko narážajú na tie isté problémy, na ktoré Ústavný súd SR už raz upozornil.

Zároveň tu narážame na ďalší rozmer problému. Trojdelenie moci. Princípy právneho štátu a demokracie sú založené na trojdelení moci medzi tzv. výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Tie sa musia vzájomne vyvažovať. Ak ale NR SR ako zákonodarný orgán nerešpektuje názory Ústavného súdu SR, t.j. nerešpektuje pravidlá založené na trojdelení moci a my takéto konanie nebudeme kritizovať a brániť sa mu, dláždime si všetci cestu ku koncu právneho štátu a demokracie na našom území.

Ďalším zo základných problémov zrušeného paragrafu bola nerovnosť, ktorú vnášal do vzťahu dodávateľ – spotrebiteľ v prospech spotrebiteľa. Podľa nášho názoru však nový paragraf vnáša omnoho väčšiu nerovnosť do nášho právneho poriadku, než vnášal pôvodný paragraf. Veritelia zo spotrebiteľských zmlúv budú mať menej práv, než veritelia z iných zmlúv. Naopak, dlžníci zo spotrebiteľských zmlúv budú mať viac práv, než dlžníci z iných druhov zmlúv. Aký je dôvod pre zavedenie takýchto diskriminačných pravidiel? To NR SR vôbec nevysvetľuje. Podľa nášho názoru týmto ale dochádza k jasnému porušeniu článku 12 Ústavy SR („Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na (…) iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“) ako aj článku 46 Ústavy SR („Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde …“) a článku 47 Ústavy SR („Všetci účastníci sú si v konaní (pozn.: v súdnom konaní) podľa odseku 2 rovní“).

My vidíme vznik viacerých nerovností v novoprijatom paragrafe. NR SR v ňom, práve naopak, vidí dostatočnú rovnosť, a to medzi dodávateľom a spotrebiteľom (vplyv na ostatné subjekty NR SR nerieši). Áno, NR SR má sčasti pravdu. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemôže úspešne vymáhať nielen dodávateľ, ale už ani spotrebiteľ. To je určitý pokrok oproti pôvodnej právnej úprave. Paradoxným na tomto riešení je ale fakt, že NR SR týmto obmedzuje ochranu spotrebiteľa, ktorá sa inak tiahne celým našim právnym poriadkom. NR SR znemožňuje spotrebiteľovi vymáhať si voči dodávateľovi premlčané právo. Tento následok je nielen v rozpore s našou Ústavou, ale aj s rozsiahlou európskou legislatívou platnou v oblasti ochrany spotrebiteľov.

Retroaktivita (pôsobenie novej právnej normy na vzťahy, ktoré vznikli ešte pred prijatím tejto normy) je ďalším problémom prijatej novely. V právnom štáte by retroaktivita nemala nastávať. Výnimočne môže nastať tzv. nepravá retroaktivita, ak vylepšuje dovtedy zle fungujúce spoločenské vzťahy. Nepravá retroaktivita ale nie je prijateľná, ak by zhoršila právne postavenie niektorých subjektov. Keďže prijatá novela zhoršuje právne postavenie aj tých veriteľov, ktorí uzavreli spotrebiteľské zmluvy ešte pred jej prijatím, a teda v čase uzavretia zmluvy nemali potuchy, čo sa s ich právami za niekoľko mesiacov udeje, prijatá novela je aj z tohto dôvodu neakceptovateľná.

Posledným významnejším problémom nového paragrafu je nejasnosť pojmov, ktoré obsahuje. Novela hovorí, že premlčané pohľadávky nebudú „vymáhateľné“, avšak so súhlasom a vedomím dlžníka môže byť „obnovená ich vymáhateľnosť“. Oba tieto pojmy sú z právnického uhlu pohľadu nejasné a môžu v praxi spôsobiť nemalé problémy. Nakoľko však už ide o značne odbornú problematiku, nebudeme sa jej v tomto článku podrobnejšie venovať.

NR SR upozorňovali

Po prečítaní si predchádzajúcich riadkov vám možno prišlo na um, že takáto novela bola zrejme prijatá narýchlo. Nie je to tak. Jej prijatie bolo realizované počas niekoľkých mesiacov. Na vyššie uvedené nedostatky bola NR SR upozornená mnohými pripomienkami v rámci legislatívneho konania, bola upozornená samotnou Legislatívnou radou vlády SR, prezidentom SR, ktorý novelu ani nepodpísal a ďalšími subjektmi. Prečo si predkladatelia novely nenechali poradiť, vedia len oni.

Bude zaujímavé sledovať osud tejto nešťastnej novely. Keby to bolo možné, stavili by sme si, že do niekoľkých rokov bude Ústavným súdom SR opäť zrušená.

Nechajte si poradiť:

Ste spotrebiteľ a potrebujete pomoc v súdnom spore alebo v inej situácii s vašim veriteľom? Alebo ste dodávateľ a radi by ste predchádzali právnym nepríjemnostiam so spotrebiteľmi? Radi vám pomôžeme a poradíme, nech už ste v akejkoľvek pozícii. Stačí sa na nás obrátiť cez Online poradňu.

Klientska zóna

Dva argumenty Ústavného súdu

Prvým a silnejším argumentom Ústavného súdu SR o neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby je argument opierajúci sa o § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ten hovorí, že „právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).“ Z tohto zákonného ustanovenia Ústavný súd SR prijíma záver, že vo „všetkých veciach“ môžu robiť právne úkony právnickej osoby len štatutárne orgány a nikto iný. Ak sa preto objaví osoba, ktorá je splnomocnencom právnickej osoby na základe tzv. generálnej plnej moci, ktorá je typická tým, že umožňuje splnomocnencovi zastupovať právnickú osobu vo „všetkých veciach“, splnomocnenec nemôže takto platne konať, lebo by porušoval § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aspoň podľa názoru Ústavného súdu SR.

Druhým argumentom Ústavného súdu SR o neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby je princíp publicity. Základným cieľom tohto princípu je poskytnúť komukoľvek informáciu o tom, kto je oprávneným platne konať v mene právnickej osoby. Za týmto účelom je zriadený napríklad obchodný register, kde si každý, kto má záujem, môže pozrieť, kto môže konať v mene tam zaregistrovanej obchodnej spoločnosti (teda kto je konateľom alebo členom predstavenstva) a ako musí konať (či môže konať konateľ sám alebo len spoločne s druhým konateľom), aby bol právny úkon (napríklad zmluva) urobený platne. Podľa názoru Ústavného súdu SR by bolo konanie splnomocnenca na základe plnej moci umožňujúcej mu konať rovnako ako štatutárnemu orgánu (vo „všetkých veciach“) v rozpore s princípom publicity, nakoľko splnomocnenca by si nikto nemohol preveriť v obchodnom alebo inom verejne dostupnom registri. Zároveň by tým vraj vznikla právna neistota v tom, či by mali robiť právne úkony v mene právnickej osoby štatutárne orgány a „generálny“ splnomocnenec súčasne popri sebe alebo či len splnomocnenec sám a pod.

Oponujúci názor k prvému argumentu Ústavného súdu

Ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka slovami vo „všetkých veciach“ chce iba zdôrazniť, že štatutárne orgány sú oprávnené robiť všetky úkony v mene právnických osôb. Nie je jeho cieľom obmedziť ďalšie zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä tie upravujúce plnomocenstvá. Plnomocenstvo pritom môže podľa ustanovení Občianskeho zákonníka udeliť fyzická alebo právnická osoba komukoľvek a v akomkoľvek rozsahu. Aj vo „všetkých veciach“. Ani Ústavný súd SR nespochybnil, že by fyzická osoba mohla udeliť komukoľvek tzv. generálnu plnú moc. Ak teda môže fyzická osoba udeliť generálnu plnú moc, môže tak urobiť aj právnická osoba, lebo aj pre ňu platia rovnaké zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka o plnomocenstvách, ako pre fyzickú osobu. Opačný výklad by bol nelogický a nedôvodne reštriktívny pre právnické osoby.

Oponujúci názor k druhému argumentu Ústavného súdu

Princíp publicity nemá nič spoločné s udeľovaním plnej moci. Ak bolo zámerom Ústavného súdu SR chrániť tretie osoby, tie sú predsa pri vlastnej primeranej opatrnosti chránené dostatočne.

Ak napríklad ide niekto uzavrieť zmluvu s právnickou osobou a za túto právnickú osobu mu príde podpísať zmluvu niekto, kto tvrdí, že má generálnu plnú moc na jej podpísanie, určite by sa mala takáto plná moc predložiť a pozorne prečítať. Až následne by sa malo pristúpiť k podpisu zmluvy. Samozrejme, ak príde rovno konateľ spoločnosti, ten si nemusí so sebou nosiť žiadnu plnú moc. Jeho meno je zapísané v obchodnom registri, a to je pre bezpečné podpísanie zmluvy postačujúce. V oboch prípadoch sú tretie osoby teda dostatočne chránené, ak sú samé aspoň trochu opatrné.

Ďalšia obava Ústavného súdu SR o to, ako by to vyzeralo pri súčasnom konaní konateľa a splnomocnenca majúceho generálnu plnú moc, je iracionálna. Tento argument nie je dostatočný pre právny záver o absolútnej neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby. Za právnickú osobu bežne konajú súčasne viacerí konatelia, niekoľkí riaditelia alebo iní zamestnanci a tiež mnohí zástupcovia majúci plné moci v rôznom rozsahu. Je teda súčasné konanie viacerých fyzických osôb za právnickú osobu nemožné? Rozhodne nie. Možné je a bežne sa deje. A ak by aj niektoré z týchto osôb urobili dva úkony v mene právnickej osoby, ktoré sú navzájom protichodné, platil by ten, ktorý bol urobený skôr.

Náš záver

Hoci argumenty Ústavného súdu SR sú na prvý pohľad zaujímavé, nepovažujeme ich za správne. Pri podrobení každého právneho názoru je nutné zamyslieť sa nad tým, aké následky spôsobuje. Právny názor Ústavného súdu SR o neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby prináša podľa nášho názoru mnohé nelogické a miestami až absurdné právne následky. Nehovoriac o nepríjemných následkoch v každodennom živote, v ktorom sa generálne plné moci bežne používajú.

Napriek tomu, že podľa nášho názoru je generálna plná moc právnickej osoby platná, vždy odporúčame zodpovedným štatutárnym orgánom dobre si zvážiť, či takúto plnú moc chcú udeliť. Splnomocnenec majúci takúto plnú moc môže urobiť takmer čokoľvek, a to nemusí byť vždy pozitívne pre právnickú osobu.

Nechajte si poradiť:

Potrebujete pripraviť plnú moc, ktorou by ste splnomocnili niekoho len na určité úkony, ale neviete ju presne naformulovať? Neváhajte sa na nás obrátiť cez Online poradňu. Radi Vám pomôžeme a poradíme s čímkoľvek.

Klientska zóna

Koho sa GDPR týka?

V úvode si treba vysvetliť, koho sa GDPR týka. Kto mu musí venovať pozornosť, a naopak, kto môže ďalej pokojne žiť aj bez neho.

GDPR je povinný rešpektovať každý subjekt okrem bežných nepodnikajúcich fyzických osôb. Ak ste teda živnostník, obchodná spoločnosť, občianske združenie, samosprávny orgán, štátny orgán, nadácia, družstvo alebo iný subjekt odlišný od fyzickej osoby – nepodnikateľa, musíte pri svojej práci GDPR zohľadňovať. Existuje len zopár špeciálnych výnimiek, kedy niektoré subjekty nemusia byť v súlade s GDPR (ak spracúvajú údaje na trestnoprávne účely, ak vykonávajú činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva EÚ).

Lenže GDPR sa v skutočnosti nevyhnú ani len všetky fyzické osoby – nepodnikatelia. Aj tieto osoby sa môžu ocitnúť v situáciách, ktoré režimu GDPR podliehajú. Ak máte na svojom dome namontované bezpečnostné kamery, ktoré čiastočne monitorujú aj verejný priestor (chodník pred domom), musíte takéto spracúvanie údajov prispôsobiť požiadavkám GDPR.

Ako môžete vidieť, GDPR platí naozaj pre veľké množstvo osôb. A napriek tomu je stále veľa takých, ktoré ho odmietajú a nechcú ho zavádzať do svojich vnútorných procesov. Považujú ho za byrokratickú nadbytočnosť, ktorá bezdôvodne odčerpáva zdroje z ich rozpočtov. A to sme sa ešte snažili vyjadriť tento negatívny názor na GDPR slušne. Je ale takýto postoj ku GDPR správny?

Ako sa správne postaviť ku GDPR?

Dávnejšie v minulosti neexistovali také inštitúty, ako pracovná doba, dovolenka, obedová prestávka alebo minimálna doba odpočinku zamestnanca. Dnes sú tieto pravidlá vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom bežne akceptované. Prečo boli zavedené? Lebo rôzni vtedajší zamestnávatelia využívali ich neexistenciu vo svoj prospech a bežné boli 12 a viac hodinové pracovné zmeny. Pri zavedení pravidiel, ktoré chránili zamestnancov, následne trpeli rozpočty zamestnávateľov a prichádzali o dovtedy dosahované zisky. To ale neznamenalo, že zavedenie týchto pravidiel bolo nesprávne.

Podobne je to aj s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP). Mnohé súčasné firmy musia vynakladať nemalé náklady na agendu BOZP, sústavné zaškoľovanie pracovníkov a úpravu svojich pracovných postupov. Je preto BOZP zlé a nepotrebné? Nie.

Alebo účtovníctvo. Prečo aj malé eseročky musia vykonávať túto nepríjemnú administratívnu činnosť? Lebo je to veľmi významný zdroj informácií o ich podnikaní a tiež významný zdroj informácií na kontrolu zákonnosti ich fungovania (či už z pohľadu daňového alebo trestného). Na účtovníctvo pritom firmy vynakladajú takisto nemalé náklady.

V časoch, kedy práca s dátami dokáže ovplyvňovať výsledky volieb v krajinách a určiť, kto nám bude vládnuť, je zavedenie kontroly a poriadku do práce s dátami určite namieste. GDPR túto ambíciu má. Jeho cieľom je zavedenie ochrany našich osobných dát. Veríme, že každý vidí trend ich neustále stúpajúcej hodnoty. Ich zneužitie môže mať vážne následky, hoci dnes sa nám môžu zdať tieto následky vzdialené a málo pravdepodobné.

Namieste teda podľa nás nie je otázka, či chrániť osobné údaje, ale ako ich chrániť čo najefektívnejšie. Dnes tu máme GDPR. Mali by sme ho prijať rovnako, ako sa kedysi prijal Zákonník práce, pravidlá BOZP alebo pravidlá účtovania. Aj tie sa postupne zlepšovali a zefektívňovali (aspoň väčšinou). Ak sa nám zdá na súčasnej ochrane osobných dát niečo zbytočné alebo zlé, zmeňme to. Ale chrániť by sme ich mali, lebo majú svoju hodnotu.

Prvý krok: analýza vášho stavu spracúvania osobných údajov

Ak spracúvate osobné údaje, ste subjektom, na ktorý sa vzťahuje GDPR a stotožňujete sa s tým, že osobné údaje treba chrániť a nejde tu len o byrokratickú prekážku vymyslenú nudiacimi sa úradníkmi a po peniazoch bažiacimi poradcami, mali by ste osloviť odborníka, ktorý sa tejto problematike venuje a vie vám pomôcť.

Tento odborník vám najskôr posúdi váš aktuálny stav a porovná ho stavom, ktorý by mal byť dosiahnutý, aby ste boli v súlade s GDPR. Na úvod budete musieť vybraného odborníka oboznámiť o týchto dvoch základných skutočnostiach:

» o vašom fungovaní – v čom pôsobíte, ako vykonávate svoje základné činnosti, aké zmluvy uzatvárate, s kým všetkým prichádzate do styku a podobne;

» o tom, kde všade a pri akých činnostiach spracúvate osobné údaje – pamätajte, že osobným údajom môže byť akýkoľvek údaj, ktorý je spôsobilý identifikovať dotknutú osobu (osobu, ktorej sa dané údaje týkajú).

Čím lepšie a komplexnejšie si nachystáte tieto informácie, tým ľahšie a rýchlejšie vám odborník na GDPR poradí, ako sa dostať do súladu s aktuálnymi pravidlami ochrany osobných údajov. Keďže odborník sa nebude musieť „hrať na vyšetrovateľa“ a zisťovať si tieto informácie postupne sám, jeho poradenstvo by vás malo vyjsť aj lacnejšie.

Po vykonanej analýze dostanete od odborníka správu o jej výsledku. Tá by mala obsahovať odporúčania, ktoré je potrebné prijať, aby ste boli v súlade s GDPR.

Druhý krok: implementácia GDPR

Na základe správy, ktorú ste získali od odborníka na GDPR, sa budete snažiť postupne dostať vaše interné procesy do súladu s GDPR. Odborník vám vypracuje a poskytne potrebnú dokumentáciu. Pôjde najmä o všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov, rôzne poučenia pre dotknuté osoby, súhlasy so spracúvaním osobných údajov, záznamy, zmluvy o spracúvaní osobných údajov a podobne. Ďalej vám odborník povie, čo a kde by ste mali upraviť pri spracúvaní údajov, ktoré údaje by ste už možno nemali zbierať, ako si splniť svoje povinnosti voči dotknutým osobám, ako postupovať pri zavádzaní nových postupov vo vašej firme alebo organizácii a tak ďalej.

Pri implementácii si ale musíte uvedomiť jednu dôležitú vec. Odborník vám vie vo veľa záležitostiach poradiť, ale mnohé tieto rady musíte zaviesť do reálnej praxe sami. Toto pravidlo obzvlášť platí pre tých z vás, ktorí veľmi citlivo hľadia na náklady spojené s GDPR. Riešenia v podobe „implementácie GDPR na kľúč“ sú preto možné len do určitej mieri. Ak nechcete odovzdať odborníkovi kompletné prístupové heslá k svojim serverom, emailom, webom alebo rôznym vlastným softvérom, budete musieť niektoré jeho rady reálne vykonať sami (interne). Zároveň tým ale ušetríte náklady, ktoré by si inak odborník za túto prácu vypýtal.

Implementácia GDPR je teda akási spolupráca medzi vami a GDPR odborníkom, ktorá je riadená radami odborníka.

Stav po implementácii

Radi by sme vám povedali, že keď skončíte s implementáciou GDPR, máte pokoj. To by sme vám ale klamali, a to nebudeme.

Podobne, ako je to pri pravidlách účtovania alebo BOZP, aj pravidlá ochrany osobných údajov musíte dodržiavať neustále. To znamená, že ak budete plánovať čokoľvek nové vo svojej firme alebo organizácii (nový softvér, nové produkty, nové služby), budete sa musieť zamyslieť nad GDPR a svoje plánované činnosti robiť v súlade s ním. Vhodné bude v takom prípade kontaktovať odborníka, ktorý vám už robil prvotnú analýzu a implementáciu GDPR, lebo vás bude poznať. Jeho poradenstvo by tak v prípade zavádzania nových činností malo byť relatívne lacné.

Veľmi odporúčame klientom robiť si aj kontrolnú analýzu dodržiavania GDPR aspoň raz za 12 mesiacov. Takúto pravidelnú revíziu dodržiavania GDPR odporúčajú aj rôzne dokumenty viažuce sa ku GDPR a jeho aplikácii v praxi.

Komunikácia s úradom

Úrad na ochranu osobných údajov SR už vykonáva kontroly dodržiavania GDPR a rieši podnety podávané dotknutými osobami. Ak sa preto stanete jeho terčom, odporúčame vám čo najskôr kontaktovať odborníka na GDPR, aby vám pomohol s odpoveďou a ďalšou súčinnosťou pre úrad. Niekedy len stačí dohliadnuť na zopár detailov a vyhnete sa zbytočnej pokute. A to možno aj vtedy, ak ste v čase prvého kontaktu k úradom ešte neboli v súlade s GDPR. My sami sme sa už stretli s prípadom, kedy práve vďaka rýchlej a uvedomelej reakcii klienta bolo možné dobehnúť dovtedy stratený čas.

S GDPR alebo bez GDPR?

Či sa rozhodnete dodržiavať zákon a chrániť osobné údaje alebo sa celej problematike otočíte chrbtom, je na vás. Chápeme mnohých tých, ktorým sa pravidlá GDPR nepáčia. Sú drahé a obmedzujúce pri každodennej práci. Ale tak, ako vynaložíte určitú námahu na ochranu svojich peňazí, šperkov alebo iných hodnotných vecí, ktoré máte, mali by ste chrániť aj osobné údaje. Hoci možno pre vás ani nemajú hodnotu, ak ich stratíte, v nesprávnych rukách môžu narobiť citeľné škody pre vašu povesť, pre vaše okolie a najmä pre osoby, ktorých údaje ste zbierali a stratili.

Snažíme sa preto našim klientom pomôcť s GDPR. Vážime si každého, kto sa do ochrany osobných údajov púšťa a robíme všetko pre to, aby sme ho dali do súladu s GDPR čo najlacnejšie a s čo najmenším administratívnym zaťažením.

Nechajte si poradiť:

Ak patríte k tým, ktorí uvažujú o zavedení ochrany osobných údajov a o skutočnom dodržiavaní GDPR, neváhajte nás kontaktovať cez Online poradňu. Zašleme vám dotazník, po vyplnení ktorého vám doručíme základnú cenovú ponuku. Veríme, že vás oslovíme a spolu hravo zvládneme implementáciu GDPR do vašich každodenných činností.

Klientska zóna

Príplatky za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu

Príplatky za prácu cez víkend doteraz neexistovali. Sú pozitívnou novinkou pre zamestnancov (vrátane tzv. dohodárov). Ak chceme vedieť, kedy a kto má na ne nárok, v prvom rade si musíme uvedomiť, v ktorých hodinách sa podľa Zákonníka práce považuje práca za prácu vykonávanú v sobotu alebo za prácu vykonávanú v nedeľu. Pre sobotu aj pre nedeľu platí rovnaké pravidlo, preto si jeho použitie vysvetlíme len na sobote.

Za prácu vykonávanú počas soboty sa v prípade pracovísk s nočnými zmenami považuje práca, ktorá začína nástupom do prvej rannej zmeny v sobotu a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. Aby sme lepšie porozumeli predchádzajúcej vete, ukážeme si jej použitie na príklade trojzmennej prevádzky. Vo firme s trojzmennou prevádzkou sa za prácu v sobotu budú považovať tieto zmeny:

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec nastúpi do práce v piatok o 22:00 hod., nemá ešte nárok na príplatky, lebo Zákonník práce považuje jeho prácu za prácu vykonanú v piatok. A aké sú príplatky (mzdové zvýhodnenia), ak zamestnanec pracuje cez víkend?

Mzdové zvýhodnenie sa počíta tak, že sa priráta k bežnej mzde dosiahnutej zamestnancom za odpracovaný deň. Aby zákonodarca zmiernil negatívny ekonomický dopad tejto zmeny na zamestnávateľov, zvyšovanie príplatkov sa bude realizovať postupne.

Ako môžete vidieť, základom pre výpočet príplatku nie je priemerná hodinová mzda konkrétneho zamestnanca. Je ňou hodinová mzda vypočítaná z minimálnej mzdy. Minimálna hodinová mzda sa určuje ako 1/174 z minimálnej mesačnej mzdy. Na tomto mieste by sme radi pripomenuli, že každé pracovné miesto môže mať inú minimálnu výšku mesačnej mzdy podľa toho, do akého stupňa náročnosti je toto pracovné miesto zaradené (viď bližšie § 120 Zákonníka práce).

Mzdové zvýhodnenia môžu byť aj nižšie, ako uvádzame v predchádzajúcej tabuľke, ak platia nasledovné výnimky.

Ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu alebo v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia. Ak zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu a k 31.12. predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, možno toto zníženie mzdového zvýhodnenia dohodnúť aj v pracovnej zmluve s konkrétnymi zamestnancami. Z týchto dvoch viet tiež vyplýva, že tí zamestnávatelia, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov a nemajú odborovú organizáciu, nemajú možnosť využiť výnimky na zníženie príplatkov. Zákonodarca sa teda akoby snaží motivovať takýchto zamestnávateľov k umožneniu vytvorenia odborovej organizácie a k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy.

Zníženie príplatkov ale nesmie klesnúť pod tieto hranice:

Príplatky za nočnú prácu a za prácu počas sviatku

Aj doteraz sme mali v Zákonníku práce príplatky za nočnú prácu a aj za prácu počas sviatku. Tieto sa ale budú zvyšovať. Nižšie v tabuľke vám uvádzame ich prehľad.

Ako ste si už možno všimli, v prípade nočnej práce sa príplatky vypočítavajú z minimálnej hodinovej mzdy. Podobne ako pri príplatkoch za prácu v sobotu a v nedeľu. Toto ale neplatí za prácu vo sviatok. Príplatky za prácu vo sviatok sa vypočítavajú z priemerného zárobku príslušného zamestnanca. Pravidlá výpočtu priemerného zárobku sú bližšie stanovené v § 134 a § 135 Zákonníka práce.

Aj v tomto prípade existujú určité výnimky, ktoré, keď platia pre niektorého zo zamestnávateľov, môžu mať jeho zamestnanci nižšie príplatky. Nižšie príplatky môžu mať v prípade nočnej práce dohodnuté zamestnávatelia, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, v kolektívnej zmluve. Ak takíto zamestnávatelia nemajú odborovú organizáciu a k 31.12. predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, možno toto zníženie príplatkov dohodnúť aj v pracovnej zmluve s konkrétnymi zamestnancami. Dohodnuté zníženie príplatkov za nočnú prácu však nesmie klesnúť pod tieto hranice:

Nočnú rizikovú prácu a ani prácu vo sviatok sme v súvislosti s možnosťou zníženia príplatkov za určitých podmienok vôbec nespomínali, a to z jednoduchého dôvodu. Takáto možnosť neexistuje. Za nočnú rizikovú prácu a za prácu vo sviatok patria zamestnancom príplatky vo výške, ktoré uvádzame v tabuľke v úvode tejto časti článku, a to bez možnosti ich zníženia.

13. a 14. plat

Ďalšia zmena v zákonoch sa opäť týka miezd. Konkrétne 13. a 14. platu zamestnanca, ktoré Zákonník práce nazýva ako mzda pri príležitosti letných dovoleniek (13. plat) a mzda pri príležitosti vianočných sviatkov (14. plat). Mnohí zamestnávatelia si zrejme vydýchli, že tieto platy ostali len na dobrovoľnej báze a vláda ich nenúti dávať tieto platy zamestnancom povinne. Vláda preto zaviedla podmienky, ktoré by mali zamestnávateľov motivovať k tomu, aby 13. a 14. platy svojim zamestnancom dávali. Posúďte sami, či sú tieto podmienky dostatočne motivačné.

13. a 14. plat bude do výšky 500 EUR čiastočne odvodovo a daňovo oslobodený (postupne rokmi sa z týchto platov nebudú odvádzať zdravotné a sociálne poistenia a nebude sa zrážať daň). Takéto zvýhodnenie bude platiť pri 13. plate len za podmienky, že 13. plat dostane zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa aspoň 2 roky a dostane ho v júni. Zvýhodnenie bude platiť pri 14. plate zasa len za podmienky, že 14. plat dostane zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa aspoň 4 roky, dostane ho v decembri a zároveň daný zamestnanec dostal v júni aj 13. plat. Ďalšou podmienkou pri oboch platoch je, že musia byť vyplatené vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak zamestnanec zarába priemerne 1.200 EUR mesačne, 13. a 14. plat musí byť v takejto istej výške, hoci čiastočne odvodovo a daňovo oslobodené budú len do výšky 500 EUR.

Čo na to vravíte, zamestnávatelia? Ste motivovaní dávať 13. a 14. plat, ak ste ho doteraz nedávali?

Ďalšie významnejšie zmeny

Ak budete od mája 2018 inzerovať pracovné ponuky alebo ich hľadať, každá jedna ponuka by mala mať zverejnenú výšku základnej zložky mzdy. Zamestnávateľ bude potom povinný s úspešným uchádzačom o zamestnanie uzavrieť pracovnú zmluvu so mzdou minimálne vo výške, ktorá bola v inzeráte zverejnená.

Do Zákonníka práce sa tiež zavádza povinnosť zamestnávateľov normovať prácu tak, aby neboli zamestnanci neprimerane zaťažovaní. Pri stanovovaní noriem spotreby práce budú musieť zamestnávatelia zohľadniť pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam a zároveň dbať aj na čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce a na čas na prirodzené potreby zamestnanca. Skrátka, pri stanovovaní noriem spotreby práce nesmie dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Nechajte si poradiť:

Novela Zákonníka práce prináša aj ďalšie zmeny, ktoré už ale nie sú také významné. Ak by ste mali záujem sa o nich dozvedieť viac alebo by ste potrebovali objasniť zmeny, ktoré popisujeme v našom článku, kedykoľvek nás kontaktujte cez Online poradňu. Nové zmeny sú trošku komplikované a môže sa vyskytnúť viacero problémov s ich uvedením do praxe. Ak aj vás trápia takéto problémy, radi ich s vami vyriešime.

Klientska zóna

Náš názor k náhrade škody spočívajúcej v znížení trhovej ceny vozidla po nehode

Takmer každý vodič, ktorý mal nepríjemnú skúsenosť s dopravnou nehodou, ktorá mu bola spôsobená iným vodičom, zažil, že po oprave vozidla mu poisťovňa vodiča – škodcu odmietla preplatiť náklady opravy v celej výške. Čím bolo poškodené vozidlo staršie, tým bolo percento nepreplatených nákladov vyššie. Poisťovne argumentovali tým, že ak pri oprave dôjde k odstráneniu niektorých starých (a poškodených) častí vozidla a k ich nahradeniu novými časťami, dôjde k zhodnoteniu vozidla, ktoré už nie je možné považovať za škodu. Preto sa táto hodnota nemá prečo preplácať z povinného zmluvného poistenia (PZP).

Uvedená argumentácia poisťovní nevyzerá na prvý pohľad zle. Avšak musíme konštatovať, že nie je v súlade s bežnou realitou a ani s tzv. „sedliackym rozumom“. Počas našej dlhoročnej praxe sme sa naučili, že ak právna argumentácia, nie je v súlade so „sedliackym rozumom“, vo väčšine prípadov nie je ani správna a už vôbec nie je spravodlivá. Aké argumenty existujú proti názoru poisťovní, ktoré zároveň už boli potvrdené aj najvyššími súdnymi autoritami Slovenskej republiky, uvádzame podrobnejšie v našom článku z roku 2015.

V spomínanom článku sme tiež vyjadrili názor, že okrem plnej náhrady nákladov na opravu by poisťovne mali z PZP hradiť aj náhradu za zníženú trhovú hodnotu poškodeného vozidla. Zrejme sa všetci zhodneme na tom, že 5-ročné nebúrané vozidlo má väčšiu trhovú hodnotu, ako úplne to isté 5-ročné vozidlo s rovnakým vybavením, ktoré ale bolo dvakrát búrané, hoci bolo riadne opravené.

Občiansky zákonník ohľadom náhrady škody hovorí, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a to, čo mu ušlo (ušlý zisk). Za skutočnú škodu sa považuje taká hodnota, o ktorú sa reálne znížila hodnota majetku poškodeného. Ak sa z PZP nahradia celkové náklady opravy vozidla, nemalo by sa zabúdať ani na zníženie jeho trhovej ceny. Aj hodnota zníženia trhovej ceny je predsa hodnota, o ktorú sa znížila hodnota majetku poškodeného. Zníženie trhovej ceny vozidla (alebo akejkoľvek inej veci) by teda malo byť považované za skutočnú škodu.

Otázkou už len ostáva, ako určiť hodnotu tejto skutočnej škody. Najspoľahlivejším spôsobom, ako ju stanoviť, je obrátiť sa na znalca a požiadať ho o vypracovanie znaleckého posudku. Obzvlášť žiaduce bude vypracovanie znaleckého posudku, ak budete žiadať poisťovňu o náhradu straty na trhovej cene vozidla prostredníctvom súdu. Iným spôsobom spoľahlivo nedokážete pred súdom vyčísliť stratu na trhovej cene vozidla. Ak teraz dúfate, že sa snáď pred súdom neocitnete, musíme konštatovať nasledovné. Žiaľ, sme presvedčení, že ak sa dnes obrátite na poisťovňu s požiadavkou o náhradu straty na trhovej cene vozidla, budete sa vždy musieť obrátiť na súd. Mnohé poisťovne v súčasnosti stále nemajú záujem uhrádzať kompletné náklady za opravu (stále odrátavajú tzv. amortizáciu) a už tobôž nebudú mať podľa nášho názoru záujem dobrovoľne Vám preplatiť náhradu straty na trhovej cene vozidla. Ak sa pred súdom ocitnete, radi by sme Vám dali do rúk kvalitnú zbraň – rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky hovoriace o tom, že po nehode je okrem nákladov na opravu vozidla potrebné nahrádzať aj stratu na trhovej cene.

Čo hovorí Ústavný súd Českej republiky?

Ústavný súd Českej republiky (ÚS ČR) na úvod svojho rozhodnutia uviedol, že pojmy škoda a skutočná škoda síce nie sú definované zákonom, avšak sú už dostatočne vyšpecifikované právnou teóriou a judikatúrou (rozhodnutiami vyšších súdov). Za škodu sa považuje taká ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku a je vyjadriteľná v peniazoch. Za skutočnú škodu sa považuje taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a ktorá sa rovná majetkovej hodnote, ktorú je potrebné vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.

Pri určovaní presnej hodnoty skutočnej škody a pri výklade súvisiacich zákonných ustanovení musia súdy postupovať ústavne konformným spôsobom. Ústava prikazuje orgánom verejnej moci (aj súdom) chrániť vlastnícke právo pred akýmkoľvek zásahom zo strany tretej osoby. Takáto ochrana by mala zabezpečiť, aby poškodený dostal plnú náhradu všetkej straty, ktorú v súvislosti so škodovou udalosťou utrpel. Cieľom odškodnenia je uviesť poškodeného do takého istého stavu, v akom sa nachádzal pred poškodením, t.j. ako keby škoda nikdy nevznikla.

Z uvedeného teda vyplýva, že orgány verejnej moci (súdy) nemôžu pristupovať pri hodnotení náhrady škody formalisticky, ale musia reflektovať sociálnu a ekonomickú realitu, najmä vplyv trhu. ÚS ČR konkrétne uvádza: „K právnímu názoru Nejvyššího soudu, podle něhož nelze rozdíl v tržní ceně havarovaného vozidla po provedené opravě považovat za škodu, Ústavní soud dále uvádí, že takový výklad odporuje zdejším soudem chráněnému principu úplného odškodnění zásahu do práv a nereflektuje sociální a ekonomickou tržní realitu.“ ÚS ČR svoj názor ďalej rozvádza: „Ekonomická hodnota vozidla (či obecně věci) totiž není determinována pouze jeho „technickou“ či „funkční“ hodnotou, nýbrž obecně tím, jaký užitek je svému vlastníku způsobilé přinést. Bez pojmu užitku nelze pojem hodnoty rozumně formulovat. Tento užitek samozřejmě může spočívat v tom, že vlastník bude vozidlo užívat v rámci běžného provozu, avšak například i v tom, že se může v kterémkoliv okamžiku v závislosti na svých aktuálních potřebách a preferencích rozhodnout, že vozidlo pronajme nebo prodá.“

Z uvedených argumentov ÚS ČR prijíma záver, že ak by aj došlo opravou veci k obnoveniu jej funkčnej hodnoty, avšak napriek tomu nie je zároveň obnovená aj jej trhová hodnota, vec neprináša svojmu rovnaký úžitok, aký prinášala pred škodou udalosťou, a teda škoda na tejto veci nie je úplne nahradená. ÚS ČR pritom dodáva, že je všeobecne známou skutočnosťou, že cena havarovaného vozidla je vždy nižšia, ako cena technicky rovnako vybaveného vozidla, ktoré havarované nikdy nebolo.

ÚS ČR pri záverečnom zhrnutí svojho rozhodnutia uvádza ešte jednu peknú myšlienku, ktorú sa oplatí citovať: „Právní názor obecných soudů, podle něhož se vedle nákladů na provedení opravy poškozeného vozidla nelze domáhat náhrady škody odpovídající rozdílu mezi jeho tržní hodnotu před poškozením a po opravě, nerespektuje již dříve Ústavním soudem formulované principy práva na náhradu škody a zejména se zcela míjejí s ekonomickou realitou, přičemž by mělo platit, že právo, jeho výklad a používání by ekonomickou realitu mělo respektovat, protože v opačném případě se stane kontraproduktivní, případně až virtuální.“

Ako teda postupovať voči našim slovenským poisťovniam? S trpezlivosťou a odvážne. Stotožňujeme sa so správnosťou názoru a argumentácie vyššie uvedeného rozhodnutia ÚS ČR, avšak slovenské súdy nemusia byť ochotné rovnako sa stotožniť s touto argumentáciou. Pred tým, než sa začnete súdiť s poisťovňou o náhradu straty trhovej ceny vášho vozidla, musíte byť pripravený súdny spor viesť niekoľko rokov (takmer určite sa budete odvolávať na vyššie súdy) a musíte byť pripravený ho nakoniec aj prehrať. Na druhej strane, ak sa nikto nepustí do ochrany svojich práv a nebudeme sa domáhať ochrany práva na preplatenie aj straty trhovej hodnoty vozidla z PZP, nikdy sa takéhoto preplatenia nedočkáme. Väčšina poisťovní sama a iniciatívne s takýmto preplácaním straty trhovej hodnoty vozidla nepríde.

Čitatelia, ktorí majú záujem si prečítať vyššie spomínané rozhodnutie ÚS ČR, môžu kliknúť SEM a celé znenie rozhodnutia si stiahnuť.

Nechajte si poradiť:

Mali ste nepríjemnú skúsenosť s poisťovňou, ktorá vám po oprave vášho vozidla odmietla uhradiť tzv. amortizáciu? Radi by ste okrem nej žiadali aj náhradu straty trhovej ceny vášho vozidla? Obráťte sa na nás cez Online poradňu. Radi vám pomôžeme a poradíme.

Klientska zóna

Praktický prehľad základných zmien v Exekučnom poriadku

1) Dlhšia lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi

Lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi bola v minulosti stanovená na 5 dní, čo bolo v praxi často veľmi málo. Dnes je táto lehota už 15-dňová.

2) Zmena exekútora

V predchádzajúcej verzii Exekučného poriadku bolo možné navrhnúť zmenu exekútora z rôznych dôvodov (zväčša v prípade, ak si exekútor neplnil riadne svoje povinnosti). Bolo však len na vôli súdu, či zmenu exekútora nariadi, alebo nie.

Dnes už platí, že súd musí exekútora vymeniť, ak ten opakovane alebo závažne porušil Exekučný poriadok. Takýto exekútor môže zároveň dostať poriadkovú pokutu a povinnosť nahradiť účastníkom konania vzniknuté náklady (trovy exekúcie). Túto zmenu využijú v praxi častejšie pravdepodobne veritelia. Právo podať návrh na zmenu exekútora má však aj dlžník.

3) Smrť dlžníka

Exekučný poriadok doteraz neobsahoval jasnú úpravu, ako postupovať voči dlžníkovým dedičom v prípade jeho smrti. Dnes § 38 Exekučného poriadku tento postup precizuje.

4) Jeden dlžník, jeden exekútor

Dlžník, ktorý má viac dlhov, bude mať podľa nových pravidiel iba jedného exekútora. To znamená, že ak sa voči niekomu začne viesť prvá exekúcia a tá nebude ukončená, každá ďalšia exekúcia sa pridelí tomu exekútorovi, ktorému bola pridelená prvá exekúcia voči dlžníkovi. Týmto sa sleduje hospodárnosť a rýchlosť konania. Exekútor majúci na starosti prvú exekúciu už bude mať prehľad o majetkových pomeroch dlžníka a pri každej ďalšej exekúcii sa tak nebude musieť robiť jeho administratívne náročná lustrácia.

5) Postupné uspokojovanie jednotlivých zložiek exekúcie z vymožených peňazí

Exekučný poriadok stanovuje, že ak exekútor čiastočne vymôže dlh, z tejto sumy sa budú v tomto poradí uhrádzať najskôr trovy exekútora (avšak maximálne do výške 24% z vymoženej sumy), potom istina, príslušenstvo a na záver trovy oprávneného. Dlžníkom tak nebudú nekontrolovateľne rásť dlhy v dôsledku nabaľujúcich sa úrokov z dlžnej istiny. V dôsledku tejto zmeny sa dlžná istina bude po vymožení akejkoľvek sumy vždy znižovať, čo reálne umožní dlžníkovi skôr sa zbaviť svojho dlhu.

6) Nepreberanie pošty už nebude blokovať exekúciu

Dlžníci sa radi vyhýbajú preberaniu úradných poštových zásielok. Bez riadneho doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemohol exekútor ešte donedávna vykonať exekúciu voči dlžníkovi. Ak exekútor podľa nových pravidiel nebude úspešný s doručením upovedomenia o začatí exekúcie ani po vykonanom šetrení o adrese bydliska dlžníka, uverejní toto upovedomenie v Obchodnom vestníku, a to sa bude považovať za doručené. Nepreberanie úradných zásielok dlžníkom teda už veľmi nepomôže.

7) Obmedzenie na bežné úkony a zákaz nakladania s majetkom podliehajúcemu exekúcii

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie môže dlžník vykonávať len bežné právne úkony. Iné úkony vykonávať nesmie. Medzi bežné úkony patrí napríklad nákup v potravinách, úhrada mesačného paušálu mobilnému operátorovi, úhrada nájomného a pod. Medzi bežné úkony nepatrí uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, darovanie väčšej časti peňazí, prevod nehnuteľnosti alebo aj cennejších hnuteľných vecí.

Ďalej sa dlžníkovi zakazuje nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez súhlasu exekútora. Exekučný poriadok stanovuje, aký majetok exekúcii nepodlieha. Môžeme Vám potvrdiť, že takéhoto majetku nepodliehajúceho exekúcii je len veľmi málo. Dlžník preto nebude môcť nakladať s väčšinou svojho majetku bez súhlasu exekútora.

8) Zákaz započítania pohľadávky povinného voči oprávnenému

Ak povinný (dlžník) má voči oprávnenému (veriteľovi) pohľadávku, nemôžu ju počas exekúcie započítať, ak táto jeho pohľadávka sama nie je potvrdená exekučným titulom (najmä rozsudkom súdu).

9) Plnenie exekúcie v splátkach

Exekučný poriadok stanovil niekoľko pravidiel, ktoré ak sú splnené, dlžník môže zaplatiť svoj dlh v splátkach. Ide o krok, ktorý je ústretový voči dlžníkom. Tieto pravidlá sú nasledovné.

Dlžníkom musí byť fyzická osoba, ktorá žiada o splátkový kalendár prvýkrát. Vymáhaný dlh musí byť väčší ako minimálna mzda a zároveň menší ako 2.000 EUR. Dlžník môže žiadať maximálne o 10 splátok, pričom 1. splátka musí byť v hodnote min. 50 EUR a musí byť zaplatená do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak sú vyššie uvedené podmienky splnené, exekútor musí žiadosti o úhradu dlhu v splátkach vyhovieť. Ak tieto podmienky splnené nie sú, veriteľ môže dať súhlas so splatením dlhu v splátkach aj bez ich splnenia.

10) Odklad exekúcie

Účinky odkladu exekúcie nastali v minulosti už hneď podaním návrhu zo strany dlžníka. To sa teraz mení. Účinky odkladu nastanú, až keď exekútor vydá upovedomenie o odklade.

Návrh na odklad exekúcie sa podáva exekútorovi. Exekučný poriadok stanovuje prípady, kedy je možné takýto návrh podať. Patrí medzi ne napríklad prípad, keď sa dlžník prechodne ocitne vo zvlášť nepriaznivom období (odklad exekúcie môže byť vtedy stanovený max. na 3 mesiace, so súhlasom veriteľa aj dlhšie) alebo ak dlžník podá návrh na zastavenie exekúcie a zloží exekútorovi určitú zábezpeku. V závislosti od druhu dôvodu, pre ktorý došlo k odkladu exekúcie, bude majetok dlžníka ďalej zablokovaný alebo zablokovaný nebude (navonok sa teda bude zdať, akoby exekúcia neprebiehala). Doba odkladu exekúcie môže tiež rôzna v závislosti od dôvodu, pre ktorý bol odklad povolený.

11) Návrh na zastavenie exekúcie

Medzi časté obranné prostriedky proti exekúcii patrili tzv. námietky proti exekúcii. Tie už nový Exekučný poriadok nepozná. Namiesto námietok môže dlžník podať návrh na zastavenie exekúcie, a to do 15 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Návrh na zastavenie exekúcie sa doručuje exekútorovi. V návrhu musí dlžník uviesť všetky existujúce dôvody, pre ktoré je podľa neho exekúcia neprípustná (napr. bol zrušený exekučný titul, vymáhaný nárok veriteľa zanikol). Takýto návrh na zastavenie exekúcie podaný ešte v rámci 15-dňovej lehoty po doručení upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. To znamená, že kým sa o ňom riadne nerozhodne, v exekúcii sa nepokračuje. Ak je ale návrh na zastavenie exekúcie podaný neskôr (z dôvodov, ktoré vznikli neskôr), t.j. počas riadne prebiehajúcej exekúcie, odkladný účinok mať nebude (ten možno dosiahnuť jedine tak, že dlžník podá súčasne aj návrh na odklad exekúcie a zloží exekútorovi finančnú zábezpeku vo výške vymáhaného dlhu).

Ak so zastavením exekúcie veriteľ nesúhlasí, rozhoduje o nej súd. Súd musí návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť, ak bol podaný oneskorene. Exekučný poriadok ale uvádza, že ak reálne existovali dôvody pre zastavenie exekúcie, avšak návrhu na zastavenie súd nemohol vyhovieť len z dôvodu zmeškania 15-dňovej lehoty na jeho podanie, môže dlžník žiadať od veriteľa vrátenie vymoženej sumy späť prostredníctvom osobitnej žaloby.

12) Povinné zastavenie exekúcie

Exekučný poriadok zavádza jednu veľmi významnú novinku. Ak exekútor počas 30 mesiacov pri dlžníkovi – právnickej osobe a počas 5 rokov pri dlžníkovi – fyzickej osobe nezistil žiadny majetok a nič nevymohol, musí byť exekúcia zastavená.

Ak dôjde k takémuto zastaveniu exekúcie v prípade právnickej osoby, exekútor oznámi v Obchodnom vestníku, že k zastaveniu exekúcie došlo a po uplynutí 6 mesiacov od oznámenia sa táto právnická osoba zruší a vymaže z obchodného registra.

K povinnému zastaveniu exekúcie môže ďalej dôjsť aj v prípade vymáhania výživného. Ak dlžník riadne platil výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov, exekúcia sa voči nemu zastaví.

13) Zvýšenie exekúciou nepostihnuteľnej výšky peňažnej sumy na bankovom účte

Z praktických dôvodov Vás informujeme aj o tejto zmene. Novelizáciou Exekučného poriadku došlo aj k zvýšeniu peňažnej sumy na bankovom účte, ktorú je potrebné ponechať dlžníkovi. Pôvodná suma bola vo výške 99,58 EUR. Teraz je táto exekúciou nepostihnuteľná suma vo výške 165 EUR.

14) Trovy exekúcie

Náklady na vedenie exekúcie sa oproti pôvodnej úprave značne sprehľadňujú. Exekútor bude mať nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. K tomu sa pripočítajú náklady podľa toho, akými spôsobmi bude vedená exekúcia. Pre každý spôsob vedenia exekúcie je stanovená konkrétna sadzba. K týmto čiastkam sa pripočíta najdôležitejšia čiastka, a to podiel exekútora na úspešnom vymožení dlžnej sumy. Tento podiel je 10% v prípade, ak bude dlh vymožený počas 15 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dlžníkovi, alebo 20% v prípade, ak bude dlh vymožený neskôr. Odmena exekútora v podobe percentuálneho podielu nemôže presiahnuť 33.000 EUR.

15) Staré exekúcie sa dokončia podľa pôvodných pravidiel

Exekúcie, ktoré sa začali ešte počas platnosti pôvodného znenia Exekučného poriadku, sa dokončia podľa pôvodných pravidiel v ňom uvedených.

Nechajte si poradiť:

Je proti vám alebo vo váš prospech vedená exekúcia? Potrebujete si chrániť vaše práva alebo by ste len radi vedeli, či sa vo vašej exekúcii postupuje v zmysle zákona? Sme tu, aby sme Vám poradili a pomohli. Stačí, ak sa na nás obrátite cez Online poradňu.

Klientska zóna

Praktický prehľad základných zmien v Exekučnom poriadku

1) Lehota pre vyplatenie vymoženej sumy

Exekútor je povinný vyplatiť veriteľovi vymoženú čiastku do 7 dní odo dňa jej vymoženia, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Ani dohodou ale nemožno predĺžiť uvedenú 7-dňovú lehotu pre vyplatenie vymoženej čiastky na viac ako 90 dní.

2) Dlhšia lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi

Lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi bola v minulosti stanovená na 5 dní, čo bolo v praxi často veľmi málo. Dnes je táto lehota už 15-dňová.

3) Zmena exekútora

V predchádzajúcej verzii Exekučného poriadku bolo možné navrhnúť zmenu exekútora z rôznych dôvodov (zväčša v prípade, ak si exekútor neplnil riadne svoje povinnosti). Bolo však len na vôli súdu, či zmenu exekútora nariadi alebo nie.

Dnes už platí, že súd musí exekútora vymeniť, ak ten opakovane alebo závažne porušil Exekučný poriadok. Takýto exekútor môže zároveň dostať poriadkovú pokutu a povinnosť nahradiť účastníkom konania vzniknuté náklady (trovy exekúcie).

4) Obmedzenia ohľadom postúpenia pohľadávky

Ak sa veriteľ rozhodne postúpiť (predať) svoju pohľadávku, ktorá je predmetom prebiehajúcej exekúcie, musí ju postúpiť celú. V opačnom prípade nebude možné zmeniť osobu oprávneného (t.j. osobu oprávnenú prijať vymožené peniaze).

5) Administratívne jednoduchšie vylúčenie veci/práva z exekúcie

Počas exekúcie sa môže stať, že exekútor zahrnie do exekúcie veci alebo práva, ktoré nepatria dlžníkovi, ale patria inej (tretej) osobe. Ak sa niečo takéto stalo v minulosti, musela sa táto 3. osoba obrátiť na súd, aby boli jej vec alebo právo z exekúcie vylúčené.

V súčasnosti je možné vyhnúť sa komplikovanému a zdĺhavému súdu. Ak bude mať niekto záujem vylúčiť vec alebo právo z exekúcie, podá námietku priamo exekútorovi. Ten následne vyzve oprávneného (veriteľa) na vyjadrenie, či na exekúcii voči danej veci/právu trvá. Ak bude oprávnený na exekúcii trvať, exekútor vyzve 3. osobu alebo oprávneného (podľa toho, koho tvrdenia sa javia byť exekútorovi ako menej pravdepodobné), aby sa obrátil na súd. Súd potom ohľadom tohto sporu definitívne rozhodne.

6) Potvrdenie „právoplatnosti a vykonateľnosti“ na notárskej zápisnici

Pri exekučných tituloch (právnych dokumentoch, na základe ktorých možno viesť exekúciu) ako sú napríklad rozsudky alebo výkazy nedoplatkov, býva štandardnom, že sú na nich vyznačené tzv. doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, čím sa oficiálne potvrdí ich definitívna záväznosť. To umožňuje začať na základe nich viesť exekúciu.

Medzi exekučné tituly patrí aj notárska zápisnica o uznaní dlhu. Štandardne býva obsahom takejto zápisnice aj splátkový kalendár. Ak ho dlžník riadne neplní, možno na základe takejto notárskej zápisnice iniciovať exekúciu. V praxi niekedy bývalo pri začatí exekúcie problémom, že notárska zápisnica neobsahovala tzv. doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Vzhľadom na svoj charakter ju obsahovať ani nemôže. Dnes je už jasne v Exekučnom poriadku napísané, že ju obsahovať ani nemusí.

7) Návrh na začatie exekúcie iba elektronicky

Začať exekúciu možno dnes už iba na základe elektronicky podaného návrhu. Tento návrh sa doručuje Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý veriteľovi pridelí exekútora. Exekútora si teda už nemôžete vybrať sami tak, ako tomu bolo doteraz.

V prípade, že nemáte možnosť podať návrh elektronicky, môžete sa obrátiť na akýkoľvek exekútorský úrad, ktorý vám zabezpečí podanie návrhu elektronickou formou. Tento exekútor bude do začatia exekúcie len akýmsi „doručovateľom“ medzi vami a Okresným súdom Banská Bystrica. Jeho povinnosti končia dňom, kedy bude vašej exekučnej veci pridelený konkrétny exekútor. Je potrebné, samozrejme, počítať s tým, že exekútor – „doručovateľ“ si za svoje služby vypýta určité poplatky.

8) Náhodné prideľovanie exekúcií jednotlivým exekútorom

V predošlom bode sme už spomenuli, že exekútora si nemôžete vybrať. Bude vám pridelený súdom. Súd vyberie exekútora v rámci obvodu krajského súdu povinného (dlžníka). To znamená, že ak dlžník bude mať napríklad bydlisko v Leviciach, exekúciu bude mať na starosti exekútor sídliaci v obvode Krajského súdu v Nitre.

V prípade, že bude voči niekomu vedených viacero exekúcií, všetky exekúcie budú pridelené z dôvodu hospodárnosti jednému exekútorovi.

9) Preddavky na vedenie exekúcie

Exekútor môže žiadať oprávneného (veriteľa) o zaplatenie preddavkov na vedenie exekúcie v prípade, ak sa má exekúcia viesť na nepeňažné plnenie (napr. na splnenie povinnosti odstrániť stavbu). Ak tieto preddavky nebudú zaplatené, exekúcia sa zastaví.

Exekútor však nemôže žiadať o zaplatenie preddavkov v prípade, ak sa má exekúcia viesť na peňažné plnenie.

10) Povinné informovanie oprávneného o priebehu exekúcie

Exekučný poriadok ukladá povinnosť exekútorom pravidelne informovať oprávnených o priebehu exekúcie. Prvú správu musí exekútor zaslať oprávnenému do 3 mesiacov od začatia exekúcie a ďalšie správy musia byť zaslané po uplynutí každých 180 dní po podaní predošlej správy.

11) Postupné uspokojovanie jednotlivých zložiek exekúcie z vymožených peňazí

Exekučný poriadok stanovuje, že ak exekútor čiastočne vymôže dlh, z tejto sumy sa budú v tomto poradí uhrádzať najskôr trovy exekútora (avšak maximálne do výšky 24% z vymoženej sumy), potom istina, príslušenstvo a na záver trovy oprávneného. Veriteľom sa teda už nestane, že z čiastočne vymoženej sumy, ktorá nepresahuje výšku trov exekútora, nič neuvidia.

12) Ochrana veriteľov pred zbavovaním sa majetku zo strany dlžníka

Keď sa dlžník dozvedel o tom, že je voči nemu vedená exekúcia, častokrát sa stalo, že rýchlo previedol svoj majetok na inú osobu. Samozrejme, takéto konanie dovolené nie je. Ak sa ale veriteľ chcel uspokojiť z takto prevedeného majetku, musel sa obrátiť na súd, aby tento súd skonštatoval, že prevod majetku bol protizákonný, a teda môže byť postihnutý exekúciou. Exekučný poriadok v novom znení stanovuje, že veriteľ sa v takomto prípade už nemusí obracať na súd. Nedovolene prevedený majetok je možné postihnúť exekúciou už priamo opierajúc sa o nové znenie Exekučného poriadku.

13) Zákaz započítania pohľadávky povinného voči oprávnenému

Ak povinný (dlžník) má voči oprávnenému (veriteľovi) pohľadávku, nemôže ju počas exekúcie započítať, ak táto jeho pohľadávka sama nie je potvrdená exekučným titulom (najmä rozsudkom súdu).

14) Plnenie exekúcie v splátkach

Exekučný poriadok stanovil niekoľko pravidiel, ktoré ak sú splnené, dlžník môže zaplatiť svoj dlh v splátkach. Tie sú nasledovné.

Dlžníkom musí byť fyzická osoba, ktorá žiada o splátkový kalendár prvýkrát. Vymáhaný dlh musí byť väčší ako minimálna mzda a zároveň menší ako 2.000 EUR. Dlžník môže žiadať maximálne o 10 splátok, pričom 1. splátka musí byť v hodnote min. 50 EUR a musí byť zaplatená do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak sú vyššie uvedené podmienky splnené, exekútor musí žiadosti dlžníka o úhradu dlhu v splátkach vyhovieť. Ak tieto podmienky splnené nie sú, veriteľ môže dať súhlas so splatením dlhu v splátkach aj bez ich splnenia.

15) Exekúcia na záloh

V predchádzajúcom znení Exekučného poriadku nebolo zrejmé, či je možné viesť exekúciu voči založenej veci (zálohu) len so súhlasom záložného veriteľa alebo aj bez tohto súhlasu. V aktuálnom znení Exekučného poriadku sa jasne uviedlo, že súhlas záložného veriteľa sa vyžaduje.

16) Trovy exekúcie

Náklady na vedenie exekúcie sa oproti pôvodnej úprave značne sprehľadňujú. Exekútor bude mať nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. K tomu sa pripočítajú náklady podľa toho, akými spôsobmi bude vedená exekúcia. Pre každý spôsob vedenia exekúcie je stanovená konkrétna sadzba. K týmto čiastkam sa pripočíta najdôležitejšia čiastka, a to podiel exekútora na úspešnom vymožení dlžnej sumy. Tento podiel je 10% v prípade, ak bude dlh vymožený počas 15 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dlžníkovi, alebo 20% v prípade, ak bude dlh vymožený neskôr. Odmena exekútora v podobe percentuálneho podielu nemôže presiahnuť 33.000 EUR.

17) Staré exekúcie sa dokončia podľa pôvodných pravidiel

Exekúcie, ktoré sa začali ešte počas platnosti pôvodného znenia Exekučného poriadku, sa dokončia podľa pôvodných pravidiel v ňom uvedených.

Nechajte si poradiť:

Je proti vám alebo vo váš prospech vedená exekúcia? Potrebujete si chrániť vaše práva alebo by ste len radi vedeli, či sa vo vašej exekúcii postupuje v zmysle zákona? Sme tu, aby sme Vám poradili a pomohli. Stačí, ak sa na nás obrátite cez Online poradňu.

Klientska zóna