Porozumenie problematike

Aby ste porozumeli absurdnosti nami kritizovaného postupu živnostenského úradu, hoci sa v právnej úprave GDPR možno až tak dobre neorientujete, dovoľujeme si vás niekoľkými úvodnými vetami uviesť do problematiky.

Osobné údaje môžu byť spracúvané len na základe niekoľkých právnych základov. GDPR ich presne vymenúva. Patrí medzi ne napríklad zákonný právny základ (spracúvanie osobných údajov je výslovne upravené zákonom) alebo zmluvný právny základ (spracúvanie osobných údajov je potrebné pre realizovanie zmluvy).

Samostatným právnym základom je súhlas dotknutej osoby (dotknutou osobou je osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú). Ten sa zväčša využíva vtedy, keď sa žiaden iný právny základ vymenovaný v GDPR nedá využiť. Aby bol súhlas dotknutej osoby v súlade s GDPR, musí byť udelený slobodne a dobrovoľne. Okrem toho musí byť dotknutá osoba pred udelením súhlasu informovaná o množstve vecí, ktoré GDPR presne vymenúva (vo svojom článku 13). Ak tieto informácie dotknutá osoba nedostane, súhlas nebude v poriadku. Zároveň platí pravidlo, že keď dotknutá osoba súhlas neudelí, nemôže jej byť zamietnuté poskytnutie tovaru alebo služby len čisto z tohto dôvodu.

Poďme sa teraz pozrieť na to, ako to má vyriešené živnostenský úrad. Ohlásenie živnosti sme si vyskúšali na vlastnej koži.

Súhlas na spracovanie osobných údajov udeľovaný živnostenskému úradu a jeho nedostatky

Keď potrebujete živnostenskému úradu ohlásiť akúkoľvek živnosť, musíte mu, okrem iného, priložiť aj vami podpísaný súhlas na spracovanie osobných údajov. Toto pravidlo vyplýva priamo zo živnostenského zákona. Formulár požadovaného súhlasu máte dostupný na webovej stránke Ministerstva vnútra SR.

Hneď na úvod nás zaskočí, že spolu s formulárom nemáme k dispozícii kontaktné údaje na príslušný živnostenský úrad, hoci by mali byť súčasťou informácií poskytnutých nám pred udelením súhlasu. Tieto údaje si ešte relatívne jednoducho vieme dohľadať na webovej stránke. Čo je horšie, nemáme k dispozícii žiadne kontaktné údaje na osobu zodpovednú za GDPR na živnostenskom úrade, hoci každý orgán verejnej moci musí takúto zodpovednú osobu mať. Dohľadanie kontaktu na takúto osobu nám dalo zabrať, a to už nie je v súlade s GDPR. Kontakt na zodpovednú osobu by nám mal byť daný hneď a jednoducho.

Ďalším nedostatkom je poučenie o právach vyplývajúcich nám ako dotknutej osoby z GDPR. Nedozvedáme sa o nich vôbec nič. Na formulári súhlasu je len sucho skonštatované, že jeho podpisom potvrdzujeme, že ich poznáme. Toto je veľmi zlé vybavenie tejto záležitosti zo strany živnostenského úradu, pretože GDPR mu prikazuje vedieť preukázať, že nás o nich naozaj riadne poučil. Ako dokáže preukázať živnostenský úrad, že nás riadne poučil o našich právach podľa GDPR, to si teda skutočne nevieme predstaviť.

Pred udeľovaním súhlasu musí byť každá dotknutá osoba informovaná, že súhlas môže kedykoľvek odvolať. Prečo ale takéto poučenie úplne absentuje pri komunikácii so živnostenským úradom? Odpoveď poznajú len oni. Za zamyslenie tiež stojí otázka, ako by postupovali živnostenské úrady, keby im teraz všetci živnostníci odvolali udelené súhlasy. Kompletne by zmazali vo svojich databázach údaje o živnostníkoch? Pri odvolaní súhlasov udelených podľa GDPR sa takto musí postupovať.

Poslednou informáciou, ktorá nám zo strany živnostenského radu chýba, je vysvetlenie, čo sa bude diať, ak ako ohlasovateľ živnosti odmietneme udeliť živnostenskému úradu súhlas na spracovanie našich osobných údajov. Aj toto by sme podľa GDPR ako dotknutá osoba mali vedieť pred tým, než súhlas poskytneme.

My sme v našom prípade súhlas živnostenskému úradu nedali, aby sme otestovali, ako zareaguje. Viete čo sa stalo? Informovali nás, že nám potvrdenie o živnostenskom oprávnení jednoducho nevydajú, lebo naše ohlásenie živností musí mať podľa živnostenského zákona ako prílohu aj takýto súhlas. No skvelé! Takže sme boli donútení dať živnostenskému úradu „slobodný a dobrovoľný“ súhlas so spracovaním našich údajov pod hrozbou, že ak ho nedáme, nebudeme môcť legálne podnikať. A toto je ďalší nedostatok, na ktorý poukazujeme.

Celkovo sme napočítali 6 nedostatkov a porušení GDPR zo strany živnostenského úradu, z toho 4 závažné. Čo nám na to povedal Úrad na ochranu osobných údajov SR (ďalej len „ÚOOÚ“)?

„Prevádzkovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 13 Nariadenia plní prostredníctvom tlačiva na poskytnutie súhlasu so spracúvaním osobných údajov. Tlačivo na poskytnutie súhlasu je zverejnené na webovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako súčasť formuláru na ohlásenie/ žiadosť o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

… zo súčinnosti Okresného úradu Bratislava ako aj preskúmaním webového sídla Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má úrad za to, že prevádzkovateľ si v súvislosti s ohlásením živnosti plní informačnú povinnosť v zmysle čl. 13 Nariadenia.“

Aj vy hľadáte v tejto odpovedi ÚOOÚ jasnú informáciu o tom, ako si plní živnostenský úrad svoju povinnosť podľa čl. 13 GDPR a kde nám teda poskytol kontaktné údaje na zodpovednú osobu, kde a ako nás poučil o našich právach podľa GDPR a ako nám sám bez našej dodatočnej otázky vysvetlil pred udelením súhlasu, čo sa stane, ak ho nedáme? Aj my túto informáciu hľadáme, ale nenachádzame ju. Nemôžeme sa preto zbaviť pocitu, akoby jeden úrad kryl a neriešil nedostatky toho druhého úradu. Súhlasíme s tým, že byť v súlade s GDPR je popri zvládaní všetkej ostatnej agendy, ktorú má ktokoľvek z nás na starosti (či už podnikatelia alebo úrady), náročné a miestami až otravné. Ak ale štát chce, aby sme my všetci ostatní boli v súlade s GDPR a chce nás pokutovať za to, keď v súlade s ním nebudeme, mal by v prvom rade začať od seba, pretože v opačnom prípade bude v pozícii, kedy bude „vodu kázať, ale víno piť“.

Základná chyba je ale niekde inde

V predošlých riadkoch sme sa venovali kvalite živnostenským úradom požadovaného súhlasu na spracovanie našich osobných údajov a jeho súladu s GDPR. Je ale požadovanie takéhoto súhlasu vôbec možné?

Ak ste si čítali predošlé riadky pozorne, určite vám neunikol fakt, že jedným z právnych základov na spracúvanie osobných údajov je zákon. Ak si zoberieme do úvahy pravidlo uvedené v našej Ústave, podľa ktorého štátne orgány môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach, dochádzame k záveru, že zákon by mal upravovať spracúvanie všetkých osobných údajov, ktoré ten-ktorý štátny orgán potrebuje spracúvať. Týmto zároveň dochádzame k záveru, že ak zákon upravuje každé spracúvanie osobných údajov príslušným štátnym orgánom, práve zákon musí byť tým správnym právnym základom, na základe ktorého bude orgán oprávnený osobné údaje spracúvať.

V prípade živnostenského úradu je zákon, ktorý oprávňuje tento úrad spracúvať naše osobné údaje, živnostenský zákon. Tento zákon by teda mal byť aj právnym základom pre spracúvanie osobných údajov a nič viac by živnostenský úrad nemal od nás požadovať. Žiaden súhlas. Prečo od nás ale požaduje živnostenský úrad takýto súhlas? Telefonicky sme dostali odpoveď, že je to preto, lebo spoločnosť, ktorá im robila GDPR, nevedela s istotou určiť, či sa takýto súhlas má vyžadovať alebo či stačí len zákon. Čo teda urobili? Prijali novelu, na základe ktorej dali do živnostenského zákona povinnosť každému ohlasovateľovi živnosti predkladať aj súhlas na spracovanie osobných údajov. Spravili asi to najhoršie, čo mohli. Vytvorili akéhosi „mačkopsa“, ktorý nie je ani riadnym zákonným právnym základom, ani riadnym súhlasom ako právnym základom podľa GDPR. Čo na to ÚOOÚ?

„V danom prípade Vám však úrad dáva za pravdu, že korektným právnym základom spracúvania osobných údajov je v tomto prípade čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia. Na odstránení tohto nežiaduceho stavu úrad aktívne pracuje.“

Článok 6 ods. 1 písm. c) GDPR hovorí o zákone ako právnom základe na spracovanie osobných údajov. Na záver preto môžeme skonštatovať, že ÚOOÚ nám aspoň v posledných riadkoch svojej odpovede uznal nezmyselnosť vytýkaného postupu živnostenského úradu a poskytol nám svetlo na konci tunela. Tým je snaha o zbavenie sa jedného dokumentu, ktorý je nielenže zbytočný, ale je aj protiprávny z pohľadu GDPR. Dúfame, že povinnosť predkladať živnostenskému úradu nútený súhlas na spracovanie našich osobných údajov čoskoro naozaj zanikne.

Nechajte si poradiť:

Ak patríte k tým, ktorí uvažujú o zavedení ochrany osobných údajov a o skutočnom dodržiavaní GDPR, neváhajte nás kontaktovať cez Online poradňu. Zašleme vám dotazník, po vyplnení ktorého vám doručíme základnú cenovú ponuku. Veríme, že vás oslovíme a spolu hravo zvládneme implementáciu GDPR do vašich každodenných činností.

Klientska zóna

Rozhodcovské súdy sú výbornou alternatívou k pomalým štátnym (všeobecným) súdom. Sú rýchle a na základe ich rozsudkov môže byť vykonaná exekúcia. Rýchlosť je práve to, čo sa v podnikaní najviac cení. Lenže rozhodcovské súdy napriek mnohým uplynutým rokom stále nemajú na území Slovenskej republiky dobré meno a aj napriek mnohým legislatívnym úpravám, ktoré mali rozhodcovské konanie vylepšiť, sú tu stále súdy alebo konkrétni súkromní rozhodcovia, ktorí zneužívajú tento systém a robia zlé meno rozhodcovským konaniam. Nekalým rozhodcovským konaniam sa treba brániť.

Ak vám došla poštou žaloba, na základe ktorej sa začalo rozhodcovské konanie, skúste si spomenúť, či ste niekedy v minulosti s obchodným partnerom, ktorý vás teraz žaluje, uzavreli rozhodcovskú zmluvu alebo doložku. Ak nie, zrejme vás niekto chce podvodne vtiahnuť do rozhodcovského konania, ktoré vie, že vy prehráte. Rozhodcovské konanie totiž nemôže byť platne zrealizované, ak ste pred tým vôbec neuzavreli rozhodcovskú zmluvu alebo doložku. Problémom ale je, že náš zákon pozná veľmi benevolentné a netradičné spôsoby jej uzavretia. Mohlo sa teda stať, že ste ju uzavreli a ani ste si to neuvedomili. Ak sa chcete uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky vyhnúť, musíte poznať spôsoby jej uzavretia.

Kedy sa uzavrie rozhodcovská zmluva alebo doložka?

Na úvod si len stručne vysvetlíme, aký je rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská zmluva je samostatný dokument, samostatná zmluva, ktorá hovorí, že spory medzi jej zmluvnými stranami sa majú riešiť pred konkrétnym rozhodcovským súdom alebo rozhodcom. Rozhodcovská doložka má presne rovnaký účinok, ale nebýva uzavretá ako samostatná zmluva. Nachádza sa v rámci inej zmluvy ako jej samostatný článok alebo bod. Napríklad v kúpnej zmluve budete mať okrem platobných a dodacích podmienok niekde napísanú aj rozhodcovskú doložku. V praxi sa častejšie uzatvárajú rozhodcovské doložky.

Zákon o rozhodcovskom konaní (nespotrebiteľský, t.j. platný pre podnikateľov) pripúšťa nasledovné spôsoby uzavretia rozhodcovskej doložky:

» štandardnou písomnou formou – ide o klasické uzavretie doložky, kedy sa zmluva s doložkou napíše, vytlačí a obe zmluvné strany ju po prečítaní podpíšu;

» písomnou komunikáciou medzi podnikateľmi – k uzavretiu rozhodcovskej doložky dochádza pri vzájomnej písomnej komunikácii; napríklad tak, že podnikateľ dostane písomnú objednávku, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku a tým, že ju bez výhrad písomne potvrdí, prijme aj rozhodcovskú doložku;

» elektronickou komunikáciou medzi podnikateľmi zachytávajúcou prejavy vôle oboch strán uzatvoriť rozhodcovskú doložku – tento spôsob uzavretia doložky je podobný predošlému s tým rozdielom, že komunikácia nie je písomná, ale je elektronická; pri elektronickej komunikácii zároveň nesmú byť pochybnosti o tom, že prebieha skutočne medzi tými podnikateľmi, medzi ktorými sa javí, že prebieha;

» odkazom v zmluve alebo v písomnej komunikácií strán na dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku v prípade, ak sa takáto doložka má podľa vôle oboch strán stať súčasťou ich zmluvného vzťahu.

Posledný spôsob býva najčastejšie zneužívaný. Realizuje sa najčastejšie tak, že pri písomnej alebo aj elektronickej komunikácii jedna zo strán odkáže tú druhú na svoje všeobecné obchodné podmienky, ktoré v sebe obsahujú rozhodcovskú doložku. Napríklad v objednávke dá jeden podnikateľ do pätičky dokumentu zmienku, že na objednávku a jej vybavenie sa vzťahujú jeho všeobecné obchodné podmienky, ktoré má zverejnené niekde na webovej stránke. Ak druhý podnikateľ jeho všeobecné obchodné podmienky neodmietne a bez výhrad objednávku prijme, prijal tým zrejme aj všeobecné obchodné podmienky vrátane rozhodcovskej doložky. Následnému rozhodcovskému konaniu sa potom dá už len ťažko vyhnúť.

Ak ste sa v takejto situácii ocitli práve vy, nezúfajte. Šikovný právnik z nej vie veľakrát „vykľučkovať“ a ak ste skutočne nemali vedomosť o všeobecných obchodných podmienkach a už vôbec nie o nejakej rozhodcovskej doložke, je šanca, že rozhodcovské konanie nebude pre vás záväzné. Ako sme ale povedali, potrebujete na to dobrého právnika a tiež rozumného sudcu, ktorý dokáže vašu situáciu pochopiť a správne ju podradiť pod príslušné zákonné ustanovenia.

Vyššie menované štyri spôsoby uzavretia rozhodcovskej doložky sú jediné, ku ktorým môže dôjsť pred začatím rozhodcovského konania. Sú ale dva doplnkové spôsoby, pri ktorých môže dôjsť k dodatočnému uzavretiu rozhodcovskej doložky a k vzniku právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať váš spor. Je potrebné ich poznať a dať si na ne pozor. Ide o nasledovné doplnkové spôsoby, ktoré môžu nastať po začatí rozhodcovského konania:

» tiché uzavretie rozhodcovskej zmluvy v dôsledku nenamietania právomoci rozhodcu vo vašej odpovedi na žalobu;

» ak právomoc rozhodcu vo svojej žalobnej odpovedi namietate, ale on vám námietku zamietne, toto jeho rozhodnutie musíte napadnúť na štátnom (všeobecnom) súde, inak môže podľa niektorých právnych názor dôjsť k vzniku rozhodcovskej zmluvy (my sa s týmto názorom po odbornej stránke nestotožňujeme, ale pre istotu vás naň upozorňujeme)

Oba tieto doplnkové spôsoby uzavretia rozhodcovskej zmluvy a najmä obranu proti nim rozoberáme ďalej.

Námietka hneď pri vašej prvej odpovedi na žalobu

K tzv. tichému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy môže dôjsť vtedy, ak vám príde žaloba, vy na ňu odpoviete, svoju odpoveď adresujete rozhodcovi (lebo on vám poslal žalobu, aby ste sa k nej vyjadrili), avšak nikde v nej nenapíšete, že neuznávate právomoc rozhodcu rozhodovať váš spor, lebo ste nikdy žiadnu rozhodcovskú zmluvu alebo doložku neuzavreli. Právna teória aj náš zákon hovoria, že ak takúto námietku nepodáte, vnútorne ticho súhlasíte s právom rozhodcu rozhodnúť váš spor. Ak rozhodca dovtedy nemal právomoc váš spor rozhodovať, takto ju získa.

Zrejme vám hneď napadlo, že uvedené následky nepodania námietky nedostatku právomoci rozhodcu vedia byť veľmi ľahko zneužité. Veru, v praxi zneužívané aj sú.

Aby ste predišli týmto negatívam a aby ste sa vyhli rozsudku vydanému rozhodcom, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nebude nestranný, pamätajte si jedno. Ak budete odpovedať na žalobu, vo svojej odpovedi vždy namietajte aj nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať váš spor z dôvodu, že ste nikdy neuzavreli rozhodcovskú zmluvu alebo doložku, ktorá by ho k niečomu takémuto oprávňovala. Ak neskôr aj bude rozsudok vydaný proti vám, stále ho môžete napadnúť žalobou na štátnom (všeobecnom) súde a žiadať o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naopak, ak vo svojej žalobnej odpovedi nenamietnete právomoc rozhodcu, už vám nepomôže ani štátny súd.

Možno vám napadla otázka, či je riešením na žalobu jednoducho neodpovedať. Po právnej stránke musíme konštatovať, že viaceré súdy a aj odborná literatúra považuje absenciu vašej odpovede na žalobu za dostatočnú k tomu, aby rozhodcovi nevznikla právomoc rozhodnúť váš spor. Inak povedané, ak na žalobu neodpoviete vôbec, rozhodcovi nevznikne právomoc rozhodnúť váš spor. Samozrejme, to platí, ak ste žiadnu rozhodcovskú zmluvu alebo doložku nikdy neuzavreli. Lenže hrať sa na „mŕtveho chrobáka“ a neodpovedať na žalobu je rizikové. Môže sa vám stať, že rozhodca vydá rozsudok vo váš neprospech a zrazu máte na krku exekúciu. Náš exekučný súd totiž nie vždy poctivo skúma (najmä nie pri podnikateľoch), či došlo ku skutočnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a či rozhodca skutočne mal právomoc rozhodovať príslušný spor. Väčšinou si len pozrie rozhodcovský rozsudok, preskúma jeho základné formality a exekúciu povolí. Brániť sa potom už proti prebiehajúcej exekúcii je mimoriadne náročné. Najmä v situácii, keď už kvôli uplynutému času nemôžete napadnúť rozhodcovský rozsudok na štátnom súde.

Preto vám určite odporúčame aktívne sa brániť proti neoprávnenému rozhodcovskému konaniu od samého začiatku. Podstatne tým zvýšite svoje šance na celkový konečný úspech.

Napadnutie rozhodnutia rozhodcu, ktorým si priznal právomoc, na štátnom (všeobecnom) súde

Ak si zoberiete našu prvú radu k srdcu a na žalobu odpoviete, pričom vo svojej odpovedi namietnete právomoc rozhodcu, rozhodca musí o takejto vašej námietke rozhodnúť. Rozhodca, ktorý nebude nestranný, vám túto námietku určite odmietne, aj keby bola opodstatnená.

Po tom, čo vám príde poštou rozhodnutie rozhodcu, ktorým vám zamietol alebo inak neuznal vašu námietku, máte 30 dní, aby ste podali na štátny (všeobecný) súd návrh podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Návrhom budete žiadať od štátneho súdu, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutie rozhodcu, ktorým vám zamietol vašu námietku a uznal si svoju právomoc rozhodnúť váš spor.

Prečo vám odporúčame tento krok nevynechať? Lebo existujú právne názory, ktoré hovoria, že ak návrh podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní nepodáte, opäť vznikne rozhodcovi právomoc rozhodnúť váš spor. Podobne, ako keby ste vo svojej odpovedi na žalobu neuviedli námietku nedostatku právomoci rozhodcu.

My s takýmto právnym názorom nesúhlasíme, nevyplýva podľa nášho názoru zo žiadneho paragrafu zákona o rozhodcovskom konaní a existuje viacero nezmyselných následkov, ktoré by nastali, ak by mal uvedený právny názor platiť. Viac podrobností ale nejdeme riešiť v tomto článku, keďže to by bolo na dlho. Z opatrnosti vám ale vždy radšej odporúčame podať návrh podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na štátny súd.

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Ak vám už bol doručený rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, o ktorom od začiatku tvrdíte, že nemá právomoc rozhodovať, lebo ste mu ju nikdy neudelili, musíte takýto rozsudok napadnúť žalobou na štátnom (všeobecnom) súde. Takýto druh žaloby je špecifický, a preto sa môže podať len na Okresnom súde Bratislava V (platí pre oblasť, do ktorého spadá územie krajských súdov v Bratislave, Nitre a Trnave), na Okresnom súde Banská Bystrica (platí pre oblasť, do ktorého spadá územie krajských súdov v Trenčíne, Žiline a Banskej Bystrici) a na Okresnom súde Košice I (platí pre oblasť, do ktorého spadá územie krajských súdov v Košiciach a Prešove).

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku musíte podať na súde do 60 dní, od kedy vám bol rozhodcovský rozsudok doručený. Namietajte v nej všetko, čo vidíte na rozhodcovskom rozsudku ako chybné a prečo by mal byť podľa vás zrušený. Namietajte najmä neexistenciu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky a nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať vo vašom spore.

Keďže rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, na základe ktorého môže byť hneď vykonaná exekúcia, určite vám odporúčame do žaloby zakomponovať aj tzv. návrh na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Ak súd takúto vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odloží, exekúcia nebude môcť byť zatiaľ vykonaná.

Nebuďte pasívny a proti zneužitiu zákonov sa bráňte

Keď splníte všetky vyššie odporučené kroky a skutočne ste nikdy žiadnu rozhodcovskú zmluvu alebo doložku neuzavreli, veríme, že na konci boja budete sláviť úspech. Rozhodcovský rozsudok bude zrušený a neutrpíte žiadnu škodu, prípadne vám bude nahradená. Aby sa tak ale stalo, musíte sa naozaj aktívne a najmä včas brániť.

Keďže ide o odborne dosť náročnú obranu (v tomto článku je zhrnutá skutočne len zľahka), odporúčame vám, aby ste už prvý krok realizovali s vašim právnikom. Hneď po tom, ako dostanete žalobu od rozhodcu, kontaktujte svojho právnika a už spolu s ním pripravujte žalobnú odpoveď a všetky ďalšie obranné kroky. Ak právnika nemáte, radi vám pomôžeme aj my.

Na úplný záver chceme napísať ešte jednu myšlienku, aby nevyznel tento článok príliš negatívne voči rozhodcovským konaniam. Ako právnici si plne uvedomujeme jeho neoceniteľné výhody oproti bežným súdnym konaniam. Je to spôsob rozhodovania, ktorý najmä v podnikateľských kruhoch dokáže zabezpečiť rýchle a efektívne vymoženie práv. Lenže ako mnoho iných dobrých vecí v spoločnosti, aj rozhodcovské konanie je často zneužívané. A proti takémuto zneužívaniu chceme vždy stáť a poškodeným pomáhať brániť sa.

Nechajte si poradiť:

Ocitli ste v problémoch kvôli rozhodcovskému konaniu? Bola vám doručená žaloba, rozhodcovský rozsudok alebo už bola nebodaj začatá exekúcia, ktorá začala práve na základe rozhodcovského rozsudku? Nech sa už nachádzate v akejkoľvek fáze a hľadáte pomoc, sme tu pre vás. S rozhodcovskými konaniami sa zaoberáme už niekoľko rokov a riešime aj viaceré prípady zneužívania pravidiel rozhodcovského konania. Kontaktujte nás cez Online poradňu.

Klientska zóna

Od koho chceme dostávať odborné služby?

Asi sa zhodneme na tom, že ak sa chceme dať vyšetriť, mali by sme ísť za lekárom. Ak chceme daňové poradenstvo, pôjdeme za daňovým poradcom. Architekt nám zasa pripraví projektovú dokumentáciu pre nový dom a advokáta poprosíme o právnu pomoc, spísanie zmlúv alebo o zastupovanie pred súdom.

Predpokladáme, že nikomu rozumnému by nenapadlo spýtať sa lekára na daňovo-optimalizačné rady, od advokáta žiadať naprojektovanie svojho vysnívaného domu a od architekta žiadať operáciu očí. Napriek tomu, že predošlá veta znie absurdne, v praxi často krát vidíme, ako si ľudia pýtajú odborné rady od neodborníkov.

Naozaj chcú ľudia dostávať odborné rady, ktoré ovplyvnia ich majetok, osobný život a budúcnosť, od samozvaných „odborníkov“, ktorí sa v danej problematike v skutočnosti neorientujú? Ktorí nemajú dostatočné vzdelanie a skúsenosti, aby im správne poradili? Natíska sa jasná odpoveď, že takéto rady dostávať nechcú. Že chcú tú najlepšiu radu, akú môžu dostať. Ako sme už ale uviedli vyššie, skutočná prax nám prináša inú odpoveď. Ľudia si pokojne nechajú poradiť osobami, ktoré nemajú potrebné licencie, certifikáty a vzdelanie. Prečo to takto robia?

Právne služby a ich neodborné poskytovanie

My vidíme tento problém najmä v oblasti právnych služieb. Čo je právnou službou? Niekedy je náročné definovať jasnú hranicu a určiť, čo sa za právnu službu považuje a čo už nie. Môžeme však jednoznačne povedať, že právnou službou sa rozumie spísanie zmlúv, vyhotovenie právnych stanovísk obsahujúcich rôzne právne rady a odporúčania a zastupovanie osôb pred súdom alebo inými orgánmi.

Keďže je jasné, že právnou službou je spísanie zmlúv, prečo potom mnohí platia realitným kanceláriám za vypracovanie zmluvnej dokumentácie?

Realitná kancelária môže poskytovať služby ohľadom predaja nehnuteľnosti a vybavenia celej agendy. Ale vypracovanie zmlúv je čisto právnickou záležitosťou a nie je dôvod, aby zmluvy robil za odmenu niekto iný, než advokát. Realitná kancelária si podľa zákona nemôže za spísanie zmlúv pýtať od vás peniaze, no mnohé to aj tak robia.

Že vám realitná kancelária povedala, že oni majú svojho advokáta, ktorý zmluvy nachystá? Takýto advokát porušuje jednu zo svojich základných povinností – nebyť v konflikte záujmov. Inak povedané, advokát nemôže vyhotoviť jednu zmluvu naraz aj v prospech kupujúceho, aj v prospech predávajúceho. Veď záujmy oboch týchto strán sú protichodné. Predávajúci chce niesť čo najmenej zodpovednosti za predávanú nehnuteľnosť. Naopak, kupujúci chce mať čo najväčšiu istotu, že nekupuje „mačku vo vreci“. Ako si môžu byť ľudia istí, že realitná kancelária im pripraví zmluvy dostatočne chrániace práve ich práva? Nijako. Ale ľudia im aj tak radi za ich služby zaplatia.

Alebo eseročky, ktoré zakladajú ďalšie eseročky a urobia Vám rôzne zmeny v obchodnom registri. Takýchto subjektov je na našom trhu neúrekom. Avšak pri zápise eseročky alebo pri zapísaní akýchkoľvek zmien údajov o nej do obchodného registra sa koná pred súdom. Opäť tu ide o jednoznačnú právnu službu, ktorú za odmenu môže podľa zákona robiť len advokát. Napriek tomu si tisíce Slovákov pravidelne objednávajú služby od neznámych eseročiek. Nechajú si radšej založiť firmu neodbornou eseročkou za 150 EUR namiesto toho, aby si to dali urobiť advokátom za sumu o niečo vyššiu.

Tu sa zároveň dostávame k jadru problému a k odpovedi na otázku, prečo si nechávame radiť v odborných záležitostiach od neodborníkov. Kvôli úspore niekoľkých eur. Cena je zjavne pre veľkú väčšinu Slovákov všetkým. Vďaka niekoľkým ušetreným eurám neváhajú podporovať subjekty, ktoré nielenže porušujú zákon, ale aj vedome páchajú trestný čin.

Čo hrozí samozvaným „odborníkom“ za neoprávnené poskytovanie rád?

Realitné kancelárie predávajúce zmluvy a eseročky zakladajúce ďalšie eseročky sú len dva príklady z mnohých. Existujú aj mnohí ďalší, ktorí poskytujú právne poradenstvo neoprávnene. Ak príslušný subjekt (spoločnosť alebo konkrétnu osobu) nenájdete v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (www.sak.sk) alebo ak nejde o notársky úrad, je vysoko pravdepodobné, že právnu radu dostávate nelegálne. Takýto samozvaný právny „odborník“ (pokútnik) pácha trestný čin zvaný neoprávnené podnikanie. Čo mu hrozí? Od začiatku tohto roka platí, že akákoľvek osoba, ktorá poskytne služby bez potrebnej kvalifikácie vyžadovanej zákonom, môže byť potrestaná na 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Uvidíme, ako si policajti poradia s takýmito samozvanými „odborníkmi“. Doteraz sa im veľmi nechcelo ich trestne stíhať. Spoliehať sa na policajtov ale nemusíme. Ak sa my všetci sami rozhodneme dodržiavať zákony a pýtať si rady od osôb, ktoré majú na to potrebnú kvalifikáciu, samozvaní „odborníci“ zaniknú a policajti nebudú musieť nič riešiť.

Je len na nás, v akej krajine chceme žiť. Ak sami podporujeme nezákonnosť vďaka úspore niekoľkých eur, nečakajme v nej zlepšenie. Ak ale chceme, aby pravidlá platili skutočne pre každého, začnime ich dodržiavať najskôr sami. Preto my napríklad nikdy nebudeme jazdiť nelegálnym UBER-om, keď iné subjekty dokážu poskytovať taxikárske služby plne v súlade so zákonom a stále za veľmi slušné ceny. Nie sme totiž ochotní vzdať sa nášho zmyslu pre dodržiavanie zákonov za pár ušetrených eur. Vy áno?

Nechajte si poradiť:

Potrebujete skutočne kvalifikovanú právnu radu? Od nás ju dostanete a veľmi radi vám pomôžeme. Obráťte sa na nás cez Online poradňu.

Klientska zóna

Dva argumenty Ústavného súdu

Prvým a silnejším argumentom Ústavného súdu SR o neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby je argument opierajúci sa o § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ten hovorí, že „právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).“ Z tohto zákonného ustanovenia Ústavný súd SR prijíma záver, že vo „všetkých veciach“ môžu robiť právne úkony právnickej osoby len štatutárne orgány a nikto iný. Ak sa preto objaví osoba, ktorá je splnomocnencom právnickej osoby na základe tzv. generálnej plnej moci, ktorá je typická tým, že umožňuje splnomocnencovi zastupovať právnickú osobu vo „všetkých veciach“, splnomocnenec nemôže takto platne konať, lebo by porušoval § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aspoň podľa názoru Ústavného súdu SR.

Druhým argumentom Ústavného súdu SR o neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby je princíp publicity. Základným cieľom tohto princípu je poskytnúť komukoľvek informáciu o tom, kto je oprávneným platne konať v mene právnickej osoby. Za týmto účelom je zriadený napríklad obchodný register, kde si každý, kto má záujem, môže pozrieť, kto môže konať v mene tam zaregistrovanej obchodnej spoločnosti (teda kto je konateľom alebo členom predstavenstva) a ako musí konať (či môže konať konateľ sám alebo len spoločne s druhým konateľom), aby bol právny úkon (napríklad zmluva) urobený platne. Podľa názoru Ústavného súdu SR by bolo konanie splnomocnenca na základe plnej moci umožňujúcej mu konať rovnako ako štatutárnemu orgánu (vo „všetkých veciach“) v rozpore s princípom publicity, nakoľko splnomocnenca by si nikto nemohol preveriť v obchodnom alebo inom verejne dostupnom registri. Zároveň by tým vraj vznikla právna neistota v tom, či by mali robiť právne úkony v mene právnickej osoby štatutárne orgány a „generálny“ splnomocnenec súčasne popri sebe alebo či len splnomocnenec sám a pod.

Oponujúci názor k prvému argumentu Ústavného súdu

Ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka slovami vo „všetkých veciach“ chce iba zdôrazniť, že štatutárne orgány sú oprávnené robiť všetky úkony v mene právnických osôb. Nie je jeho cieľom obmedziť ďalšie zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä tie upravujúce plnomocenstvá. Plnomocenstvo pritom môže podľa ustanovení Občianskeho zákonníka udeliť fyzická alebo právnická osoba komukoľvek a v akomkoľvek rozsahu. Aj vo „všetkých veciach“. Ani Ústavný súd SR nespochybnil, že by fyzická osoba mohla udeliť komukoľvek tzv. generálnu plnú moc. Ak teda môže fyzická osoba udeliť generálnu plnú moc, môže tak urobiť aj právnická osoba, lebo aj pre ňu platia rovnaké zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka o plnomocenstvách, ako pre fyzickú osobu. Opačný výklad by bol nelogický a nedôvodne reštriktívny pre právnické osoby.

Oponujúci názor k druhému argumentu Ústavného súdu

Princíp publicity nemá nič spoločné s udeľovaním plnej moci. Ak bolo zámerom Ústavného súdu SR chrániť tretie osoby, tie sú predsa pri vlastnej primeranej opatrnosti chránené dostatočne.

Ak napríklad ide niekto uzavrieť zmluvu s právnickou osobou a za túto právnickú osobu mu príde podpísať zmluvu niekto, kto tvrdí, že má generálnu plnú moc na jej podpísanie, určite by sa mala takáto plná moc predložiť a pozorne prečítať. Až následne by sa malo pristúpiť k podpisu zmluvy. Samozrejme, ak príde rovno konateľ spoločnosti, ten si nemusí so sebou nosiť žiadnu plnú moc. Jeho meno je zapísané v obchodnom registri, a to je pre bezpečné podpísanie zmluvy postačujúce. V oboch prípadoch sú tretie osoby teda dostatočne chránené, ak sú samé aspoň trochu opatrné.

Ďalšia obava Ústavného súdu SR o to, ako by to vyzeralo pri súčasnom konaní konateľa a splnomocnenca majúceho generálnu plnú moc, je iracionálna. Tento argument nie je dostatočný pre právny záver o absolútnej neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby. Za právnickú osobu bežne konajú súčasne viacerí konatelia, niekoľkí riaditelia alebo iní zamestnanci a tiež mnohí zástupcovia majúci plné moci v rôznom rozsahu. Je teda súčasné konanie viacerých fyzických osôb za právnickú osobu nemožné? Rozhodne nie. Možné je a bežne sa deje. A ak by aj niektoré z týchto osôb urobili dva úkony v mene právnickej osoby, ktoré sú navzájom protichodné, platil by ten, ktorý bol urobený skôr.

Náš záver

Hoci argumenty Ústavného súdu SR sú na prvý pohľad zaujímavé, nepovažujeme ich za správne. Pri podrobení každého právneho názoru je nutné zamyslieť sa nad tým, aké následky spôsobuje. Právny názor Ústavného súdu SR o neplatnosti generálnej plnej moci právnickej osoby prináša podľa nášho názoru mnohé nelogické a miestami až absurdné právne následky. Nehovoriac o nepríjemných následkoch v každodennom živote, v ktorom sa generálne plné moci bežne používajú.

Napriek tomu, že podľa nášho názoru je generálna plná moc právnickej osoby platná, vždy odporúčame zodpovedným štatutárnym orgánom dobre si zvážiť, či takúto plnú moc chcú udeliť. Splnomocnenec majúci takúto plnú moc môže urobiť takmer čokoľvek, a to nemusí byť vždy pozitívne pre právnickú osobu.

Nechajte si poradiť:

Potrebujete pripraviť plnú moc, ktorou by ste splnomocnili niekoho len na určité úkony, ale neviete ju presne naformulovať? Neváhajte sa na nás obrátiť cez Online poradňu. Radi Vám pomôžeme a poradíme s čímkoľvek.

Klientska zóna

Koho sa GDPR týka?

V úvode si treba vysvetliť, koho sa GDPR týka. Kto mu musí venovať pozornosť, a naopak, kto môže ďalej pokojne žiť aj bez neho.

GDPR je povinný rešpektovať každý subjekt okrem bežných nepodnikajúcich fyzických osôb. Ak ste teda živnostník, obchodná spoločnosť, občianske združenie, samosprávny orgán, štátny orgán, nadácia, družstvo alebo iný subjekt odlišný od fyzickej osoby – nepodnikateľa, musíte pri svojej práci GDPR zohľadňovať. Existuje len zopár špeciálnych výnimiek, kedy niektoré subjekty nemusia byť v súlade s GDPR (ak spracúvajú údaje na trestnoprávne účely, ak vykonávajú činnosť, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva EÚ).

Lenže GDPR sa v skutočnosti nevyhnú ani len všetky fyzické osoby – nepodnikatelia. Aj tieto osoby sa môžu ocitnúť v situáciách, ktoré režimu GDPR podliehajú. Ak máte na svojom dome namontované bezpečnostné kamery, ktoré čiastočne monitorujú aj verejný priestor (chodník pred domom), musíte takéto spracúvanie údajov prispôsobiť požiadavkám GDPR.

Ako môžete vidieť, GDPR platí naozaj pre veľké množstvo osôb. A napriek tomu je stále veľa takých, ktoré ho odmietajú a nechcú ho zavádzať do svojich vnútorných procesov. Považujú ho za byrokratickú nadbytočnosť, ktorá bezdôvodne odčerpáva zdroje z ich rozpočtov. A to sme sa ešte snažili vyjadriť tento negatívny názor na GDPR slušne. Je ale takýto postoj ku GDPR správny?

Ako sa správne postaviť ku GDPR?

Dávnejšie v minulosti neexistovali také inštitúty, ako pracovná doba, dovolenka, obedová prestávka alebo minimálna doba odpočinku zamestnanca. Dnes sú tieto pravidlá vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom bežne akceptované. Prečo boli zavedené? Lebo rôzni vtedajší zamestnávatelia využívali ich neexistenciu vo svoj prospech a bežné boli 12 a viac hodinové pracovné zmeny. Pri zavedení pravidiel, ktoré chránili zamestnancov, následne trpeli rozpočty zamestnávateľov a prichádzali o dovtedy dosahované zisky. To ale neznamenalo, že zavedenie týchto pravidiel bolo nesprávne.

Podobne je to aj s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (BOZP). Mnohé súčasné firmy musia vynakladať nemalé náklady na agendu BOZP, sústavné zaškoľovanie pracovníkov a úpravu svojich pracovných postupov. Je preto BOZP zlé a nepotrebné? Nie.

Alebo účtovníctvo. Prečo aj malé eseročky musia vykonávať túto nepríjemnú administratívnu činnosť? Lebo je to veľmi významný zdroj informácií o ich podnikaní a tiež významný zdroj informácií na kontrolu zákonnosti ich fungovania (či už z pohľadu daňového alebo trestného). Na účtovníctvo pritom firmy vynakladajú takisto nemalé náklady.

V časoch, kedy práca s dátami dokáže ovplyvňovať výsledky volieb v krajinách a určiť, kto nám bude vládnuť, je zavedenie kontroly a poriadku do práce s dátami určite namieste. GDPR túto ambíciu má. Jeho cieľom je zavedenie ochrany našich osobných dát. Veríme, že každý vidí trend ich neustále stúpajúcej hodnoty. Ich zneužitie môže mať vážne následky, hoci dnes sa nám môžu zdať tieto následky vzdialené a málo pravdepodobné.

Namieste teda podľa nás nie je otázka, či chrániť osobné údaje, ale ako ich chrániť čo najefektívnejšie. Dnes tu máme GDPR. Mali by sme ho prijať rovnako, ako sa kedysi prijal Zákonník práce, pravidlá BOZP alebo pravidlá účtovania. Aj tie sa postupne zlepšovali a zefektívňovali (aspoň väčšinou). Ak sa nám zdá na súčasnej ochrane osobných dát niečo zbytočné alebo zlé, zmeňme to. Ale chrániť by sme ich mali, lebo majú svoju hodnotu.

Prvý krok: analýza vášho stavu spracúvania osobných údajov

Ak spracúvate osobné údaje, ste subjektom, na ktorý sa vzťahuje GDPR a stotožňujete sa s tým, že osobné údaje treba chrániť a nejde tu len o byrokratickú prekážku vymyslenú nudiacimi sa úradníkmi a po peniazoch bažiacimi poradcami, mali by ste osloviť odborníka, ktorý sa tejto problematike venuje a vie vám pomôcť.

Tento odborník vám najskôr posúdi váš aktuálny stav a porovná ho stavom, ktorý by mal byť dosiahnutý, aby ste boli v súlade s GDPR. Na úvod budete musieť vybraného odborníka oboznámiť o týchto dvoch základných skutočnostiach:

» o vašom fungovaní – v čom pôsobíte, ako vykonávate svoje základné činnosti, aké zmluvy uzatvárate, s kým všetkým prichádzate do styku a podobne;

» o tom, kde všade a pri akých činnostiach spracúvate osobné údaje – pamätajte, že osobným údajom môže byť akýkoľvek údaj, ktorý je spôsobilý identifikovať dotknutú osobu (osobu, ktorej sa dané údaje týkajú).

Čím lepšie a komplexnejšie si nachystáte tieto informácie, tým ľahšie a rýchlejšie vám odborník na GDPR poradí, ako sa dostať do súladu s aktuálnymi pravidlami ochrany osobných údajov. Keďže odborník sa nebude musieť „hrať na vyšetrovateľa“ a zisťovať si tieto informácie postupne sám, jeho poradenstvo by vás malo vyjsť aj lacnejšie.

Po vykonanej analýze dostanete od odborníka správu o jej výsledku. Tá by mala obsahovať odporúčania, ktoré je potrebné prijať, aby ste boli v súlade s GDPR.

Druhý krok: implementácia GDPR

Na základe správy, ktorú ste získali od odborníka na GDPR, sa budete snažiť postupne dostať vaše interné procesy do súladu s GDPR. Odborník vám vypracuje a poskytne potrebnú dokumentáciu. Pôjde najmä o všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov, rôzne poučenia pre dotknuté osoby, súhlasy so spracúvaním osobných údajov, záznamy, zmluvy o spracúvaní osobných údajov a podobne. Ďalej vám odborník povie, čo a kde by ste mali upraviť pri spracúvaní údajov, ktoré údaje by ste už možno nemali zbierať, ako si splniť svoje povinnosti voči dotknutým osobám, ako postupovať pri zavádzaní nových postupov vo vašej firme alebo organizácii a tak ďalej.

Pri implementácii si ale musíte uvedomiť jednu dôležitú vec. Odborník vám vie vo veľa záležitostiach poradiť, ale mnohé tieto rady musíte zaviesť do reálnej praxe sami. Toto pravidlo obzvlášť platí pre tých z vás, ktorí veľmi citlivo hľadia na náklady spojené s GDPR. Riešenia v podobe „implementácie GDPR na kľúč“ sú preto možné len do určitej mieri. Ak nechcete odovzdať odborníkovi kompletné prístupové heslá k svojim serverom, emailom, webom alebo rôznym vlastným softvérom, budete musieť niektoré jeho rady reálne vykonať sami (interne). Zároveň tým ale ušetríte náklady, ktoré by si inak odborník za túto prácu vypýtal.

Implementácia GDPR je teda akási spolupráca medzi vami a GDPR odborníkom, ktorá je riadená radami odborníka.

Stav po implementácii

Radi by sme vám povedali, že keď skončíte s implementáciou GDPR, máte pokoj. To by sme vám ale klamali, a to nebudeme.

Podobne, ako je to pri pravidlách účtovania alebo BOZP, aj pravidlá ochrany osobných údajov musíte dodržiavať neustále. To znamená, že ak budete plánovať čokoľvek nové vo svojej firme alebo organizácii (nový softvér, nové produkty, nové služby), budete sa musieť zamyslieť nad GDPR a svoje plánované činnosti robiť v súlade s ním. Vhodné bude v takom prípade kontaktovať odborníka, ktorý vám už robil prvotnú analýzu a implementáciu GDPR, lebo vás bude poznať. Jeho poradenstvo by tak v prípade zavádzania nových činností malo byť relatívne lacné.

Veľmi odporúčame klientom robiť si aj kontrolnú analýzu dodržiavania GDPR aspoň raz za 12 mesiacov. Takúto pravidelnú revíziu dodržiavania GDPR odporúčajú aj rôzne dokumenty viažuce sa ku GDPR a jeho aplikácii v praxi.

Komunikácia s úradom

Úrad na ochranu osobných údajov SR už vykonáva kontroly dodržiavania GDPR a rieši podnety podávané dotknutými osobami. Ak sa preto stanete jeho terčom, odporúčame vám čo najskôr kontaktovať odborníka na GDPR, aby vám pomohol s odpoveďou a ďalšou súčinnosťou pre úrad. Niekedy len stačí dohliadnuť na zopár detailov a vyhnete sa zbytočnej pokute. A to možno aj vtedy, ak ste v čase prvého kontaktu k úradom ešte neboli v súlade s GDPR. My sami sme sa už stretli s prípadom, kedy práve vďaka rýchlej a uvedomelej reakcii klienta bolo možné dobehnúť dovtedy stratený čas.

S GDPR alebo bez GDPR?

Či sa rozhodnete dodržiavať zákon a chrániť osobné údaje alebo sa celej problematike otočíte chrbtom, je na vás. Chápeme mnohých tých, ktorým sa pravidlá GDPR nepáčia. Sú drahé a obmedzujúce pri každodennej práci. Ale tak, ako vynaložíte určitú námahu na ochranu svojich peňazí, šperkov alebo iných hodnotných vecí, ktoré máte, mali by ste chrániť aj osobné údaje. Hoci možno pre vás ani nemajú hodnotu, ak ich stratíte, v nesprávnych rukách môžu narobiť citeľné škody pre vašu povesť, pre vaše okolie a najmä pre osoby, ktorých údaje ste zbierali a stratili.

Snažíme sa preto našim klientom pomôcť s GDPR. Vážime si každého, kto sa do ochrany osobných údajov púšťa a robíme všetko pre to, aby sme ho dali do súladu s GDPR čo najlacnejšie a s čo najmenším administratívnym zaťažením.

Nechajte si poradiť:

Ak patríte k tým, ktorí uvažujú o zavedení ochrany osobných údajov a o skutočnom dodržiavaní GDPR, neváhajte nás kontaktovať cez Online poradňu. Zašleme vám dotazník, po vyplnení ktorého vám doručíme základnú cenovú ponuku. Veríme, že vás oslovíme a spolu hravo zvládneme implementáciu GDPR do vašich každodenných činností.

Klientska zóna

Predlženie spoločnosti a podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Konatelia (štatutári) sú povinní sledovať ekonomický stav ich spoločnosti nielen z hľadiska obchodného, ale aj z hľadiska právneho. Ak sa nimi vedená spoločnosť dostane do tzv. predlženia, musia zabezpečiť, aby táto spoločnosť podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa v predlžení ocitla.

V predlžení sa spoločnosť ocitne, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.

Táto definícia je ľahko porozumiteľná, ale v praxi je stanovenie predlženia spoločnosti o niečo náročnejšie. Najjednoduchším spôsobom, ako si preveriť, či je spoločnosť pravdepodobne v predlžení, je skontrolovanie hodnoty vlastného imania spoločnosti v jej účtovníctve. Ak bude vlastné imanie záporné, s veľkou pravdepodobnosťou bude spoločnosť v predlžení (to stále za predpokladu, že spoločnosť má viac ako jedného veriteľa).

Avšak ani hodnota záporného vlastného imania nie je stopercentne určujúca pre stanovenie predlženia spoločnosti. Ak sa vzhľadom na typ podnikania danej spoločnosti očakáva budúci výnos, ktorý dokáže zabezpečiť pohodlné prevádzkovanie podniku, nemusí byť spoločnosť v predlžení. V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že určitá spoločnosť uzavrie výhodný obchodný kontrakt, ale na jeho riadne plnenie musí získať dostatok finančných zdrojov (na nákup strojov, na zamestnanie ľudí). Financie získa prostredníctvom úveru. Vlastné imanie spoločnosti sa tak ocitne v záporných číslach, ale keďže splácanie úveru bude realizované postupne v mesačných splátkach a vďaka výhodnému obchodnému kontraktu bude mať spoločnosť zabezpečený dostatočný mesačný príjem, spoločnosť nebude v predlžení. Jej prevádzkovanie za takýchto podmienok bude bezproblémové aj napriek zápornému vlastnému imaniu.

Prirodzene, v reálnom živote môžu nastať omnoho komplikovanejšie situácie, pri ktorých nebude vôbec jednoduché stanoviť, či je spoločnosť v predlžení alebo nie. V takom prípade odporúčame konateľom obrátiť sa na znalca a požiadať ho o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý jasne stanoví, či je spoločnosť v predlžení (takýto znalecký posudok môžu konatelia využiť aj na svoju obranu, o čom píšeme nižšie).

Pokuta 12.500,- EUR

Čo sa stane, ak konatelia (štatutári) nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu včas? Hrozí im pokuta vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti. Keďže základné imanie akciovej spoločnosti je minimálne 25.000,- EUR, pokuta má hodnotu 12.500,- EUR. Zákon upravuje podmienky vzniku povinnosti zaplatiť pokutu tak, že nie je možné sa jej vyhnúť.

Pokutu budú konatelia povinní uhradiť z vlastných zdrojov po vyhlásení konkurzu priamo na účet spoločnosti. Možno teraz niekomu napadlo, že ak konateľ riadi spoločnosť a pokutu má zaplatiť priamo tejto spoločnosti, veľmi jednoducho zabezpečí jej „nezaplatenie“. Štatutári by sa ale na toto spoliehať nemali. Po vyhlásení konkurzu už nebude spoločnosť v rukách konateľa, ale v rukách správcu konkurznej podstaty, ktorý určite bude mať záujem na získaní tejto sumy do majetku spoločnosti (do konkurznej podstaty). Povinnosť zaplatiť uvedenú pokutu je teda veľmi reálna.

Obrana pre štatutárov

Ak dôjde k vyhláseniu konkurzu a súdom určený správca konkurznej podstaty zistí, že zrejme došlo k porušeniu povinnosti konateľa podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, písomne ho vyzve k úhrade pokuty. Ak konateľ skutočne porušil svoju povinnosť, mal by zaplatiť pokutu 12.500,- EUR v lehote, ktorú mu stanovil správca (tá nesmie byť kratšia ako 15 dní).

Môže ale nastať aj taká situácia, že správca sa mylne domnieva o porušení povinnosti konateľa, resp. že konateľ si z určitých dôvodov nemohol splniť svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. V takom prípade sa konateľ môže brániť a ak bude úspešný, vyhne sa plateniu pokuty. Zákon konkrétne hovorí, že povinnosti zaplatiť pokutu 12.500,- EUR sa zbaví ten štatutár, ktorý preukáže, že:

» nezanedbal svoju odbornú starostlivosť, najmä ak pre nedostatočnú súčinnosť tých, s ktorými koná spoločne, nemohol svoju povinnosť splniť – v takomto prípade však konateľ musí urobiť aspoň toľko, že bez zbytočného odkladu, ako sa o predlžení spoločnosti mohol dozvedieť, zaslal písomné oznámenie o predlžení spoločnosti do zbierky listín vedenej obchodným registrom;

» bol vymenovaný ako štatutár za účelom prekonania úpadku (bankrotu) spoločnosti, avšak hneď, ako zistil, že prijaté opatrenia úpadok neodvrátia, podal návrh na vyhlásenie konkurzu;

» v lehote 30 dní po vzniku predlženia požiadal o vypracovanie reštrukturalizačného posudku, podal návrh na vyhlásenie reštrukturalizácie a tá bola súdom povolená.

Posledným obranným argumentom štatutára je tvrdenie, že spoločnosť v skutočnosti nebola v predlžení v časovom období kratšom ako 30 dní pred vyhlásením konkurzu. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia môže poslúžiť znalecký posudok, o ktorom sme písali vyššie. Ak takýto znalecký posudok nebol urobený, je možné o jeho urobenie požiadať aj dodatočne. Úspešnosť tohto argumentu v čase, kedy je spoločnosť v konkurze, bude však podľa nášho názoru v praxi len veľmi malá.

Zapísanie na „Čiernu listinu štatutárov“

Ak štatutár dobrovoľne nezaplatí pokutu 12.500,- EUR alebo nepreukáže, že mu povinnosť zaplatiť ju nevznikla, môže sa správca konkurznej podstaty obrátiť na súd. Súd celú vec preskúma a ak svojim rozhodnutím uloží štatutárovi povinnosť pokutu zaplatiť, bude sa toto súdne rozhodnutie považovať aj za rozhodnutie o zápise štatutára do tzv. „Čiernej listiny štatutárov“ (oficiálnym názvom je „Register diskvalifikácií“). Štatutár môže byť zapísaný na tejto listine až po dobu 3 rokov.

Ak sa štatutár ocitne na „Čiernej listine“, obchodné registre ho vymažú ako štatutára zo všetkých ostatných spoločností, v ktorých v danom čase bude figurovať. Po dobu trvania jeho výskytu v „Čiernej listine“ (max. 3 roky) ho obchodné registre nezapíšu ako štatutára v žiadnej spoločnosti na území Slovenskej republiky, a to aj v prípade, že bude riadne vymenovaný valným zhromaždením.

Výskyt mena konkrétneho nezodpovedného štatutára v „Čiernej listine“ bude mať za následok tiež vymazanie jeho osoby aj z funkcie prokuristu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby a vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a zároveň nemožnosť jeho zapísania do obchodného registra do uvedených funkcií po dobu trvania jeho výskytu v „Čiernej listine“.

Ako môžete vidieť, negatíva zmeškania 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade vzniku predlženia spoločnosti sú dnes pre konateľov (štatutárov) výrazné. Odporúčame preto všetkým štatutárom priebežne sledovať ekonomický stav svojich spoločností a ak spozorujú záporné vlastné imanie, ihneď konať.

Nechajte si poradiť:

Blíži sa Vaša firma k bankrotu a radi by ste vedeli, o čom je konkurzné konanie a ako podať návrh na vyhlásenie konkurzu? Obráťte sa na nás cez Online poradňu a radi Vám zodpovieme akékoľvek otázky ohľadom konkurzného alebo reštrukturalizačného konania.

Klientska zóna

Elektronicky a lacnejšie

V upomínacom konaní musíte podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Ten bude následne posúdený súdom a ak bude v poriadku, súd vydá platobný rozkaz. Zatiaľ tu nie je žiaden rozdiel oproti bežnému súdnemu konaniu, v ktorom sa snažíte dosiahnuť vydanie platobného rozkazu.

Prvý rozdiel nastáva v tom, že návrh na vydanie platobného rozkazu môžete podať jedine elektronicky a aj to len prostredníctvom na to určeného formuláru zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Návrh musí byť podpísaný elektronickým podpisom (e-občiankou). Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.

Správne podaný návrh bude následne posúdený súdom. Všetky upomínacie konania na území Slovenskej republiky budú riešené len jedným súdom – Okresným súdom v Banskej Bystrici.

Ak využijete možnosť podania štandardného návrhu na vydanie platobného rozkazu, súdny poplatok sa platí vo výške 6 % z hodnoty žalovanej sumy. Ak ale podáte návrh na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho konania, súdny poplatok bude len polovičný, teda 3 % z hodnoty žalovanej sumy. Najmä pri vyšších žalovaných sumách je to rozdiel, pri ktorom sa už oplatí zaujímať sa o upomínacie konanie a využiť ho.

Namiesto rozsiahlych listinných dôkazov bude stačiť faktúra

K návrhu na vydanie platobného rozkazu musíte priložiť listiny, ktoré preukazujú, že Vám skutočne vznikol nárok na sumu, ktorú žalujete. Ak ste však ako žalobca účtovnou jednotkou a účtovnou jednotkou je zároveň aj Vami žalovaný subjekt, stačí, ak k svojmu návrhu pripojíte faktúru, ktorá Vám nebola zaplatená a vyhlásite, že uplatňovaný nárok evidujete vo svojom účtovníctve. Ak ste ako žalobca platiteľom DPH, môžete tiež vyhlásiť, že uplatňovaný nárok ste uviedli v kontrolnom výkaze.

Súd po posúdení Vášho návrhu a po preverení Vašich faktúr a vyhlásení môže vydať platobný rozkaz. Platobný rozkaz bude vydaný do 10 dní od momentu, keď bude návrh spĺňať všetky zákonné náležitosti, nebude existovať dôvod na jeho odmietnutie a bude zaplatený súdny poplatok.

Doručovanie bude najmä elektronické

Súd doručí vydaný platobný rozkaz žalobcovi aj žalovanému elektronicky do ich e-schránok (elektronických poštových schránok zriadených štátom pre tie osoby, ktoré vlastnia nový občiansky preukaz s čipom a schránku majú aktivovanú). Ak teda patríte medzi tých, ktorí majú svoje e-schránky už aktívne, odporúčame Vám pravidelne si ich sledovať alebo si v nich aspoň nastavte notifikačné emaily, ktoré budú zaslané na Vašu osobnú (súkromnú) emailovú adresu, ak Vám do e-schránky príde akákoľvek správa (pozor, notifikačné emaily môže Váš osobný email považovať za spam, preto Vám odporúčame kontrolovať aj spamové položky).

Ak by súd nevedel alebo nemohol doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky, bude mu doručovaný poštou v písomnej podobe. Ak sa súdu nepodarí ani takto žalovanému doručiť platobný rozkaz, žalobca sa bude môcť do 15 dní obrátiť na bežný súd a tam požiadať o pokračovanie v súdnom spore v štandardnom konaní. Ak to žalobca nestihne, Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz zruší a upomínacie ukonanie zastaví.

Obrana proti platobnému rozkazu – odpor alebo splátky

Proti doručenému platobnému rozkazu sa dá brániť dvojakým spôsobom. Ak ste adresátom takéhoto rozkazu a považujete ho za neoprávnený, môžete voči nemu podať odpor. Súdny poplatok za odpor podaný v upomínacom konaní sa neplatí (na rozdiel od odporu v štandardnom konaní, ktorý je spoplatnený vo výške 6 % zo žalovanej sumy). Odpor však musíte podať elektronicky prostredníctvom na to určeného formuláru zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR alebo písomne na predpísanom tlačive. Vo svojom odpore musíte uviesť všetky vecné dôvody, pre ktoré si myslíte, že žalobcovi uplatňovaný nárok nevznikol alebo že nevznikol v takej výške, v akej bol pred súdom uplatnený.

Ak je odpor správne podaný, súd o tejto skutočnosti žalobcu vyrozumie, požiada ho, aby sa v lehote 15 dní k odporu vyjadril a aby ďalej pokračoval v súdnom spore v štandardnom konaní.

Ak si ako adresát platobného rozkazu myslíte, že je v poriadku a nie je dôvod ho rozporovať, môžete súd požiadať, aby Vám povolil splatenie dlžnej sumy v splátkach. Pokiaľ splníte podmienky, ktoré zákon pre takýto splátkový kalendár kladie (priznaný nárok veriteľa nepresahuje 2.000,- EUR, nežiadate o viac ako 10 mesačných splátok, prvú splátku vo výške aspoň 50,- EUR ste splatili hneď po doručení platobného rozkazu a ďalšie), súd by Vám ho mal automaticky povoliť.

Právnik aj naďalej potrebný

Upomínacie konanie sa javí ako jednoduché súdne konanie, ktoré zvládne každý bežný veriteľ. Netvrdíme, že je procesne náročné. Je v ňom však mnoho podmienok a pravidiel, ktoré sme do článku z dôvodu jeho prehľadnosti neuviedli a ktoré je potrebné zvážiť pri tvorbe každého návrhu na vydanie platobného rozkazu, odporu alebo žiadosti o splátkový kalendár. Ak ste v situácii, že máte nezaplatené faktúry a chcete využiť upomínacie konanie alebo Vám bol doručený platobný rozkaz v rámci takéhoto konania, odporúčame Vám poradiť sa s právnikom, ako ďalej postupovať. Stačí malá formálna chyba a tá môže viesť k určeniu iného súdneho poplatku alebo k zmeškaniu lehoty na podanie odporu, čo Vás v konečnom dôsledku môže vyjsť veľmi draho.

Nechajte si poradiť:

Máte nezaplatenú faktúru, ktorú by ste radi rýchlo vymohli? Poradíme Vám, či je pre Vás možné využiť nové upomínacie konanie. Pomôžeme Vám tiež s celým postupom.

Doručili Vám platobný rozkaz vydaný len na základe faktúry žalobcu, u ktorého ste si reálne nič neobjednali? Alebo sa Vám platobný rozkaz zdá byť z iných dôvodov neoprávnený? Rýchlo nás kontaktujte, aby sme stihli preskúmať celý Váš prípad a odporučiť Vám, ako ďalej rozumne postupovať.

Klientska zóna

Nároky z vád ako pohľadávka

Do konkurzu alebo do reštrukturalizácie sa prihlasujú pohľadávky. Ale čo je to vlastne pohľadávka? Stručnú odpoveď na túto otázku nájdeme v § 488 Občianskeho zákonníka. Ten hovorí, že pohľadávkou je právo veriteľa prijať nejaké plnenie od dlžníka. Za plnenie sa pritom nemusí považovať len zaplatenia peňazí. Je to akákoľvek činnosť, ktorú je povinná urobiť jedna osoba druhej osobe. Pre lepšie porozumenie Vám uvedieme príklad na kúpnej zmluve na auto.

PRÍKLAD:

Pri kúpnej zmluve na auto je jedna strana (predávajúci) povinná auto odovzdať druhej strane (kupujúcemu). Súčasne je druhá strana (kupujúci) povinná zaplatiť prvej strane (predávajúcemu) kúpnu cenu. Sú tu teda celkovo dve základné povinnosti, ktoré sa musia splniť.

Pri povinnosti predávajúceho odovzdať auto je predávajúci v postavení dlžníka. Kupujúci je v postavení veriteľa. Kupujúci má teda pohľadávku voči predávajúcemu. Táto pohľadávka spočíva v tom, že kupujúci má právo dostať od predávajúceho auto.

Pri povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za auto je zasa kupujúci v postavení dlžníka a predávajúci je v postavení veriteľa. Predávajúci má pohľadávku voči kupujúcemu, ktorá spočíva v tom, že predávajúci má právo prijať od kupujúceho kúpnu cenu.

Z uvedeného príkladu vyplýva, že obe strany (kupujúci aj predávajúci) sú niekedy veriteľmi a niekedy dlžníkmi a raz majú voči sebe pohľadávku a inokedy zasa dlh. Záleží od toho, o akom plnení práve hovoríme.

Rovnaké princípy platia aj pri nárokoch z vád. To znamená, že ak má niekto nárok z vád voči niekomu druhému, na koho bol vyhlásený konkurz (napr. nárok na opravu tovaru, nárok na výmenu vadnej časti tovaru, nárok na zľavu z ceny), má voči nemu pohľadávku. A túto je nevyhnutné do konkurzu prihlásiť, inak si žiadne nároky z vád nebude môcť voči dlžníkovi (úpadcovi) uplatňovať.

Problém s vyčíslením hodnoty pohľadávky

Pri prihlasovaní pohľadávky do konkurzu alebo reštrukturalizácie ste povinný uviesť jej celkovú hodnotu (sumu) v eurách. Lenže to môže byť problém pri nároku z vád. Nárok z vád sa nedá jednoducho vyčísliť, najmä ak sa bavíme o nárokoch, ktoré ešte neboli uplatnené, avšak v budúcnosti teoreticky ešte uplatnené byť môžu (napr. preto, lebo ešte neuplynula záručná doba).

Kľúč k tomu, ako určiť hodnotu nároku z vád v eurách, nie je zákonom priamo upravený. Pomôcť si ale môžeme Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, ktoré hovoria, že ak dostane niekto vadné plnenie (napr. vadný tovar), má právo žiadať, okrem iného, aj primeranú zľavu z ceny.

Ako sa stanovuje výška primeranej zľavy z ceny? O tom hovorí § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka:

„Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.“

Ak teda použijete toto pravidlo a podarí sa Vám vyčísliť hodnotu Vašej pohľadávky (nároku z vád) v eurách, môžete si ju prihlásiť do konkurzu alebo do reštrukturalizácie. Správca ju Vám však podľa nášho názoru poprie a bude ju považovať za spornú. Následne si ju budete musieť obhájiť pred súdom (tzv. incidenčnou žalobou), ale aspoň ju už budete mať prihlásenú.

Správca bude postupovať podľa nášho názoru správne, ak Vám takto vyčíslenú pohľadávku poprie. Vy totiž nie ste osobou, ktorá je odborne spôsobilá určiť peňažnú hodnotu Vášho nároku z vád. Aby ste sa tomuto negatívnemu následku vyhli, odporúčame Vám dať si ohodnotiť prihlasovaný nárok z vád znaleckým posudkom. Znalec Vám povie, akú peňažnú hodnotu má Váš nárok a následne toto číslo uvediete vo svojej prihláške ako peňažnú hodnotu svojej pohľadávky.

Myslíme si, že prihláška nároku z vád, ktorej hodnota je vyčíslená znalcom, by nemala byť správcom popretá, ak, samozrejme, nebudú existovať iné právne dôvody pre jej popretie. Nemáme však praktické skúsenosti s takýmto prípadom. Zatiaľ. Preto, ak ste sa s prihlasovaním nárokov z vád do konkurzu alebo do reštrukturalizácie a ich vyčísľovaním už stretli, budeme radi, ak sa o svoje skúsenosti podelíte do komentárov pod týmto článkom.

Nechajte si poradiť:

Ocitol sa Váš obchodný partner v problémoch a bol na neho vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia? Čo najskôr zhromaždite všetky podklady, ktoré máte ku svojim pohľadávkam voči takémuto obchodnému partnerovi, a požiadajte nás o pomoc. Všetky pohľadávky Vám riadne prihlásime.

Neodporúčame Vám ich prihlasovať samostatne, ak s tým nemáte skúsenosti alebo právnické vzdelanie. Stačí malá chyba a Vaša pohľadávka nebude považovaná za prihlásenú v zákonnej lehote. Stratíte tak možnosť uvidieť aspoň časť peňazí z Vašich pohľadávok.

Klientska zóna

Zákonné riešenie

Stavebné práce často realizuje väčšia stavebná firma, ktorá sa obráti na menšie stavebné firmy alebo živnostníkov, ktorí vystupujú ako jej subdodávatelia a realizujú pre ňu rôzne stavebné práce. Jednotlivé zákazky sú subdodávateľom zadávané zväčša ústne alebo vo forme emailu. Obe strany si väčšinou dohodnú len základné náležitosti ich spolupráce (obsah prác, technické náležitosti prác a ďalšie vecné záležitosti, cena za dielo/práce, termín zhotovenia) a nezaoberajú sa rokovaniami o obsiahlej zmluve o dielo a podpísaním jej dohodnutej finálnej verzie. Všetky ostatné záležitosti ich vzťahu sú preto riešené zákonom, pričom vo väčšine prípadov to bude Obchodný zákonník.

Obchodný zákonník vo svojom § 548 ods. 1 uvádza, že ak sa zmluvné strany nedohodnú na konkrétnom čase, kedy objednávateľ (väčšia stavebná firma) má zaplatiť zhotoviteľovi (živnostníkovi) cenu za dielo, platí, že nárok na zaplatenie ceny za dielo vznikne zhotoviteľovi až vtedy, keď je dielo vykonané.

Kedy je ale dielo vykonané? Na túto otázku nám dáva odpoveď § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dielo je vykonané vtedy, ak ho zhotoviteľ riadne ukončí a odovzdá objednávateľovi. Obe podmienky (riadne ukončenie a odovzdanie) je potrebné splniť.

Za riadne ukončenie diela sa považuje také, ktoré je bez vád. Dielo nemôže mať žiadnu vadu, aby mohlo byť považované za riadne ukončené a aby došlo k splneniu tejto prvej podmienky. A tu je najväčší problém. Koľko stavebných prác ste v živote videli bez vád? Asi len veľmi malé percento.

Druhou podmienkou je odovzdanie diela objednávateľovi. Splniť túto podmienku v zásade nie je problém. Dielo by malo byť odovzdané v mieste, ktoré si obe strany dohodli. Ak dohoda neexistuje, toto miesto je určené zákonom (zákonom určené miesta pre odovzdanie sú uvedené v § 554 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka).

Vo veľkej väčšine prípadov, kedy objednávateľ (väčšia stavebná firma) a zhotoviteľ (živnostník) budú mať medzi sebou dohodnutú len ústnu alebo emailovú objednávku stavebných prác, nevznikne zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny za dielo. Dôvodom bude práve tá skutočnosť, že jeho dielo (zrealizované stavebné práce) nebude bez vád. Keďže zhotoviteľove dielo bude mať vady, nebude sa považovať za vykonané podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a nemôže si pýtať od objednávateľa zaplatenie ceny za dielo, lebo podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka mu takéto právo nevzniklo.

Ako „zjemniť“ tvrdé zákonné riešenie

Zastávame ten názor, zákonná úprava vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo je prísna, a to najmä pri stavebných prácach. Radi by sme preto na tomto mieste poskytli radu menším stavebným firmám a živnostníkom (zhotoviteľom), ktorá ich môže pred takouto prísnosťou zákona ochrániť.

Pri dojednávaní podmienok objednávky sa často rieši predmet objednávky (aké práce majú byť urobené), termín zhotovenia, celková cena a termín jej splatnosti. Niekedy sa riešia aj pokuty za neskoré dokončenie objednávky.

Odporúčame Vám okrem týchto základných otázok zakomponovať do objednávky nasledovný text:

„Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu za dielo a dielo protokolárne prevziať aj vtedy, ak má vady, ktoré nebránia jeho bežnému užívaniu (drobné vady). Dielo s drobnými vadami budú zmluvné strany považovať za riadne ukončené. Týmto sa zhotoviteľ nezbavuje svojej povinnosti odstrániť objednávateľom vytknuté drobné vady diela v dohodnutej lehote.“

Tento text môžete dať priamo do znenia objednávky. V rámci emailovej komunikácie si nechajte celé znenie objednávky (vrátane nami odporúčaného textu) odsúhlasiť druhou stranou (objednávateľom). Samozrejme, najlepšie bude, ak obe strany vlastnoručne podpíšu znenie dohodnutej objednávky. Takýto podpis však nie je nevyhnutný.

Po dokončení objednávky vyzvite objednávateľa, aby si prišiel dielo (Vami vykonané stavebné práce) prevziať a podpísal Vám preberací protokol. V prípade, že dielo bude mať drobné vady, objednávateľ túto skutočnosť môže uviesť do protokolu (napr. poznámkou, že dielo preberá, hoci má drobné vady, ktoré sa zhotoviteľ zaväzuje odstrániť do 15 dní). Akonáhle budete mať v rukách takto podpísaný preberací protokol, budete môcť žiadať zaplatenie dohodnutej ceny za dielo. Opierať sa pritom budete o tú časť textu objednávky, ktorú sme Vám uviedli vyššie.

Čo Vám objednávateľ aj tak nemusí zaplatiť?

Aby ste neboli prekvapený, ak Vám objednávateľ napriek vyššie uvedenému nezaplatí celú časť ceny diela, radi by sme Vás pre úplnosť informovali, že pred odstránením všetkých vád (aj drobných) má objednávateľ právo Vám nezaplatiť časť ceny diela, ktorá by sa rovnala zľave, ak by ste vady neodstránili. Výška zľavy sa určí ako rozdiel medzi hodnotou diela, ktorú by malo, keby nemalo žiadne vady, a hodnotou toho istého diela s vadami.

Toto právo objednávateľa je spravodlivé a chráni ho pred nepoctivými zhotoviteľmi, ktorí nebudú chcieť odstrániť vytýkané vady diela. Ak však medzi takýchto zhotoviteľov patriť nebudete a odstránite všetky vady diela (aj tie drobné vady), objednávateľ Vám bude musieť doplatiť aj zadržaný zvyšok ceny.

Nechajte si poradiť:

Máte akékoľvek otázky alebo nejasnosti ohľadom ceny za dielo? Alebo riešite otázky týkajúce sa vadného diela? Nelámte si zbytočne hlavu nad niečím, s čím Vám vieme rýchlo a profesionálne poradiť. Obráťte sa na nás cez Online poradňu.

Klientska zóna

Vzorové Všeobecné obchodné podmienky Vám nestačia

Ak ste sa začali zaoberať myšlienkou, že si dáte do svojho eshopu alebo akéhokoľvek iného e-biznisu, v ktorom niečo predávate, poriadne Všeobecné obchodné podmienky (VOP), zrejme už tušíte, aké pasce na Vás príslušné zákony pripravili. Ak nie, pozorne čítajte ďalej.

Zákony chránia predovšetkým Vašich zákazníkov, spotrebiteľov. Ak nemáte Vaše VOP nastavené v súlade s aktuálnymi právnymi predpismi, Vaši zákazníci majú právo odstúpiť od kúpy do 12 mesiacov a 14 dní! Áno, je to tak. Nepomýlili sme sa. Po odstúpení od kúpy budete musieť zákazníkovi vrátiť všetky peniaze vrátane poštovného. Zákazník Vám vráti tovar v stave, v akom ho momentálne má a Vy ho musíte prijať.

Vzorové VOP pre eshopy Vám na 99% nebudú úplne sedieť

Viac detailov o právach Vašich zákazníkov alebo o tom, čo nepríjemné Vám môže hroziť nájdete TU alebo aj TU.

Keď už viete, čo Vám hrozí, isto sa spoločne zhodneme, že by bolo dobré mať VOP vo Vašom eshope nastavené v súlade s aktuálnymi právnymi predpismi. Plne Vám rozumieme, ak vybavovanie VOP vnímate ako nutné zlo a radi by ste pri nich ušetrili čo najviac. Pri snahe o splnenie tohto cieľa ste asi narazili na „zaručené“ vzorové VOP pre eshopy za celkom prijateľnú cenu. Určite je lepšie mať aspoň takéto VOP, ako žiadne, ale pouvažujte trochu nad tým, či sa Vám táto investícia vyplatí.

Vzorové VOP pre eshopy Vám na 99% nebudú úplne sedieť. Potom si ich možno budete chcieť sami upravovať (čo je veľmi riskantný krok) alebo si ich dáte upraviť nejakému právnikovi, ktorý bol možno aj autorom vzorových VOP. Táto úprava zrejme nebude zadarmo, a tak sa pomaly dopracujete k sume, ktorú Vám za VOP pre eshopy ponúkame aj my (vedieť viac).

Inak vedeli ste, že VOP musia svojim obsahom zohľadňovať to, aký druh tovaru alebo služby ponúkate a podľa toho musia byť aj nastavené? Viete si Vy sami určiť, ktoré vzorové VOP pre eshopy sú pre Vás správne? S nami takéto starosti mať nemusíte.

A aký máme ďalší argument proti vzorovým VOP? Ak ich aj budete mať kompletne upravené pre Vaše potreby, stále to nebude stačiť na to, aby ste mali všetko v súlade so zákonom. Zákon totiž vyžaduje, aby ste Vašu elektronickú komunikáciu so zákazníkom a Váš web mali určitým spôsobom nastavené.

Potvrdenia, súhlasy, informácie a správne tlačítko

Vášho zákazníka musíte dostatočným spôsobom informovať o jeho právach, najmä o jeho právach súvisiacich s odstúpením od kúpy. Takéto informovanie zákazníka je možné zahrnúť do VOP, čo zrejme mnohé vzorové VOP majú v sebe aj obsiahnuté, avšak Váš web musí byť nastavený tak, aby sa zákazník mohol v procese objednávania si tovaru alebo služby s nimi riadne oboznámiť.

Zákony ďalej vyžadujú, aby Váš web obsahoval konkrétne údaje. Ponúkaný tovar alebo služba musí mať zreteľne vyznačenú cenu, musí byť jasné, že nie je zadarmo, tlačítko, s ktorým odošle Váš zákazník záväznú objednávku, musí obsahovať určitý text, musíte mať na webe kontaktné údaje, na ktorých Vás zákazníci môžu kontaktovať, musíte mať informáciu o tom, ktorý orgán dohliada na zákonnosť Vašej podnikateľskej činností a tak ďalej. Skrátka, je toho skutočne viac, než len „nahodiť“ si vzorové VOP na svoj web.

Aby toho nebolo ešte málo, zákony predpisujú aj to, aké dokumenty, akým spôsobom a kedy ich musíte zákazníkovi doručiť po zadaní objednávky. Ide predovšetkým o rôzne potvrdenia, že ste ho poučili o jeho právach a že z Vašej strany dostal všetky potrebné informácie. Ak napríklad tento bod nesplníte, nepomôžu Vám ani správne naformulované vzorové VOP.

Preto ak sa obrátite na nás, dostanete od nás všetky potrebné informácie. Vyhotovíme Vám VOP, ktoré budú v sebe zahŕňať všetko potrebné pre Váš biznis a ďalej dostanete všetky informácie potrebné k tomu, aby bol Váš web správne nastavený. Potom ak sa k Vám dostaví špekulantský zákazník a napríklad po 11-tich mesiacoch od kúpy Vám bude chcieť vrátiť tovar a bude si pýtať svoje peniaze, pokojne ho budete môcť iba odprevadiť ku dverám a zaželať mu pekný zvyšok dňa.

Agenda ochrany osobných údajov

Pri tvorbe VOP určite spoločne narazíme aj na problematiku ochrany osobných údajov. V rámci prípravy VOP (teda v rámci dohodnutej ceny za ich prípravu) Vás v základoch budeme informovať o tom, čo všetko od Vás zákon o ochrane osobných údajov vyžaduje a aké približné pokuty Vám hrozia, ak si svoje povinnosti nesplníte. Žiaľ, pokuty sú pri agende ochrany osobných údajov vysoké. Následne sa už Vy sami rozhodnete, či si niektoré svoje povinnosti splníte alebo nie, či si potrebné dokumenty vyhotovíte sami alebo požiadate nás o ich prípravu.

Pri kúpe vzorových VOP takéto informácie nezískate.

Nechajte si poradiť:

Stále si myslíte, že Vám stačia vzorové VOP pre Váš eshop? Ak áno, neberieme Vám tento názor. Ak ste nad touto otázkou aj po prečítaní nášho článku pouvažovali trochu viac a rozhodli ste sa dať si vypracovať VOP právnikom, budeme Vám vďační, ak si aspoň pozriete našu službu, ktorú Vám v tejto súvislosti ponúkame.

Klientska zóna