Od koho chceme dostávať odborné služby?

Asi sa zhodneme na tom, že ak sa chceme dať vyšetriť, mali by sme ísť za lekárom. Ak chceme daňové poradenstvo, pôjdeme za daňovým poradcom. Architekt nám zasa pripraví projektovú dokumentáciu pre nový dom a advokáta poprosíme o právnu pomoc, spísanie zmlúv alebo o zastupovanie pred súdom.

Predpokladáme, že nikomu rozumnému by nenapadlo spýtať sa lekára na daňovo-optimalizačné rady, od advokáta žiadať naprojektovanie svojho vysnívaného domu a od architekta žiadať operáciu očí. Napriek tomu, že predošlá veta znie absurdne, v praxi často krát vidíme, ako si ľudia pýtajú odborné rady od neodborníkov.

Naozaj chcú ľudia dostávať odborné rady, ktoré ovplyvnia ich majetok, osobný život a budúcnosť, od samozvaných „odborníkov“, ktorí sa v danej problematike v skutočnosti neorientujú? Ktorí nemajú dostatočné vzdelanie a skúsenosti, aby im správne poradili? Natíska sa jasná odpoveď, že takéto rady dostávať nechcú. Že chcú tú najlepšiu radu, akú môžu dostať. Ako sme už ale uviedli vyššie, skutočná prax nám prináša inú odpoveď. Ľudia si pokojne nechajú poradiť osobami, ktoré nemajú potrebné licencie, certifikáty a vzdelanie. Prečo to takto robia?

Právne služby a ich neodborné poskytovanie

My vidíme tento problém najmä v oblasti právnych služieb. Čo je právnou službou? Niekedy je náročné definovať jasnú hranicu a určiť, čo sa za právnu službu považuje a čo už nie. Môžeme však jednoznačne povedať, že právnou službou sa rozumie spísanie zmlúv, vyhotovenie právnych stanovísk obsahujúcich rôzne právne rady a odporúčania a zastupovanie osôb pred súdom alebo inými orgánmi.

Keďže je jasné, že právnou službou je spísanie zmlúv, prečo potom mnohí platia realitným kanceláriám za vypracovanie zmluvnej dokumentácie?

Realitná kancelária môže poskytovať služby ohľadom predaja nehnuteľnosti a vybavenia celej agendy. Ale vypracovanie zmlúv je čisto právnickou záležitosťou a nie je dôvod, aby zmluvy robil za odmenu niekto iný, než advokát. Realitná kancelária si podľa zákona nemôže za spísanie zmlúv pýtať od vás peniaze, no mnohé to aj tak robia.

Že vám realitná kancelária povedala, že oni majú svojho advokáta, ktorý zmluvy nachystá? Takýto advokát porušuje jednu zo svojich základných povinností – nebyť v konflikte záujmov. Inak povedané, advokát nemôže vyhotoviť jednu zmluvu naraz aj v prospech kupujúceho, aj v prospech predávajúceho. Veď záujmy oboch týchto strán sú protichodné. Predávajúci chce niesť čo najmenej zodpovednosti za predávanú nehnuteľnosť. Naopak, kupujúci chce mať čo najväčšiu istotu, že nekupuje „mačku vo vreci“. Ako si môžu byť ľudia istí, že realitná kancelária im pripraví zmluvy dostatočne chrániace práve ich práva? Nijako. Ale ľudia im aj tak radi za ich služby zaplatia.

Alebo eseročky, ktoré zakladajú ďalšie eseročky a urobia Vám rôzne zmeny v obchodnom registri. Takýchto subjektov je na našom trhu neúrekom. Avšak pri zápise eseročky alebo pri zapísaní akýchkoľvek zmien údajov o nej do obchodného registra sa koná pred súdom. Opäť tu ide o jednoznačnú právnu službu, ktorú za odmenu môže podľa zákona robiť len advokát. Napriek tomu si tisíce Slovákov pravidelne objednávajú služby od neznámych eseročiek. Nechajú si radšej založiť firmu neodbornou eseročkou za 150 EUR namiesto toho, aby si to dali urobiť advokátom za sumu o niečo vyššiu.

Tu sa zároveň dostávame k jadru problému a k odpovedi na otázku, prečo si nechávame radiť v odborných záležitostiach od neodborníkov. Kvôli úspore niekoľkých eur. Cena je zjavne pre veľkú väčšinu Slovákov všetkým. Vďaka niekoľkým ušetreným eurám neváhajú podporovať subjekty, ktoré nielenže porušujú zákon, ale aj vedome páchajú trestný čin.

Čo hrozí samozvaným „odborníkom“ za neoprávnené poskytovanie rád?

Realitné kancelárie predávajúce zmluvy a eseročky zakladajúce ďalšie eseročky sú len dva príklady z mnohých. Existujú aj mnohí ďalší, ktorí poskytujú právne poradenstvo neoprávnene. Ak príslušný subjekt (spoločnosť alebo konkrétnu osobu) nenájdete v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (www.sak.sk) alebo ak nejde o notársky úrad, je vysoko pravdepodobné, že právnu radu dostávate nelegálne. Takýto samozvaný právny „odborník“ (pokútnik) pácha trestný čin zvaný neoprávnené podnikanie. Čo mu hrozí? Od začiatku tohto roka platí, že akákoľvek osoba, ktorá poskytne služby bez potrebnej kvalifikácie vyžadovanej zákonom, môže byť potrestaná na 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Uvidíme, ako si policajti poradia s takýmito samozvanými „odborníkmi“. Doteraz sa im veľmi nechcelo ich trestne stíhať. Spoliehať sa na policajtov ale nemusíme. Ak sa my všetci sami rozhodneme dodržiavať zákony a pýtať si rady od osôb, ktoré majú na to potrebnú kvalifikáciu, samozvaní „odborníci“ zaniknú a policajti nebudú musieť nič riešiť.

Je len na nás, v akej krajine chceme žiť. Ak sami podporujeme nezákonnosť vďaka úspore niekoľkých eur, nečakajme v nej zlepšenie. Ak ale chceme, aby pravidlá platili skutočne pre každého, začnime ich dodržiavať najskôr sami. Preto my napríklad nikdy nebudeme jazdiť nelegálnym UBER-om, keď iné subjekty dokážu poskytovať taxikárske služby plne v súlade so zákonom a stále za veľmi slušné ceny. Nie sme totiž ochotní vzdať sa nášho zmyslu pre dodržiavanie zákonov za pár ušetrených eur. Vy áno?

Nechajte si poradiť:

Potrebujete skutočne kvalifikovanú právnu radu? Od nás ju dostanete a veľmi radi vám pomôžeme. Obráťte sa na nás cez Online poradňu.

Klientska zóna

Ako funguje premlčanie a čo povedal Ústavný súd SR

Tento článok je venovaný širšej verejnosti, preto v ňom nebudeme zachádzať do príliš odbornej terminológie. Pre pochopenie významu tohto článku ale musíte aspoň trochu rozumieť pravidlám premlčania.

Ak veriteľovi nie je zaplatená pohľadávka včas (najneskôr v deň jej splatnosti), môže sa obrátiť na súd. Súd potvrdí pohľadávku veriteľa, a ten potom môže začať s exekučným konaním proti svojmu dlžníkovi. Veriteľ však nemôže takto postupovať kedykoľvek, ale musí to stihnúť do určitého času. Do času, kým sa jeho pohľadávka nepremlčí. K premlčaniu môže dôjsť za 1, 2 alebo aj 10 rokov po splatnosti pohľadávky. Závisí to prípad od prípadu.

Ak sa pohľadávka premlčí, veriteľ sa aj naďalej môže obrátiť na súd. Rozdiel oproti prvému príkladu spočíva v tom, že žalovaný dlžník môže počas takéhoto súdneho konania vzniesť tzv. námietku premlčania. Ak to urobí, súd veriteľovu žalobu zamietne. Ak to neurobí, súd potvrdí pohľadávku veriteľa, a ten môže začať s exekučným konaním. Dlžník sa teda musí aktívne brániť proti premlčanej pohľadávke. Toto sú všeobecné stručne zhrnuté pravidlá premlčania a jeho významu.

V našom právnom poriadku existuje zvýšená ochrana spotrebiteľa. Spotrebiteľ je v zásade slabšou stranou, preto mu väčšia ochrana určite patrí. Proti takémuto prístupu k úprave spotrebiteľských práv nemáme žiadne pripomienky. Lenže aj takáto zvýšená ochrana spotrebiteľa má svoje hranice. Nesmie ísť neprimerane na úkor ochrany práv dodávateľov (osôb, ktoré dodávajú rôzne tovary a služby spotrebiteľom).

V zákone o ochrane spotrebiteľa bol jeden paragraf, ktorý hovoril, že súdy automaticky nemôžu vyhovieť žalobe, pokiaľ táto smeruje proti spotrebiteľovi a uplatňuje sa ňou premlčaná pohľadávka. Spotrebiteľ teda nemusel aktívne vznášať námietku premlčania. Súd to urobil zaňho, hoci súdy by mali byť nestranné.

Ústavný súd povedal, že tento paragraf je protiústavný. Protiústavnosť videl najmä v tom, že predmetný paragraf spôsobuje neodôvodnenú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom v prospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa sledovaná skúmaným paragrafom presiahla hranicu únosnosti a zasiahla do majetkových práv dodávateľov v neprimeranej miere. Zároveň núti súdy, aby neboli nestranné. Porušených tak bolo niekoľko dôležitých princípov právneho štátu.

Ako sa so vzniknutým problémom vysporiadala Národná rada SR?

Keď Ústavný súd SR vysloví, že niektoré zákonné ustanovenie je protiústavné, prestane platiť a náš zákonodarný orgán musí túto chybu napraviť. Národná rada SR (NR SR) by teda mala prijať také zákonné ustanovenie, ktoré bude rešpektovať názory Ústavného súdu SR. Ako si s tým NR SR poradila? Svojsky.

Prijala nové znenie paragrafu, ktoré prináša takmer tie isté praktické následky, ako Ústavným súdom zrušený paragraf. Súdy budú musieť opäť automaticky zamietať žaloby, v ktorých sa budú uplatňovať premlčané pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, pričom dlžník nebude musieť aktívne vzniesť námietku premlčania. Nový paragraf včlenený tentokrát do Občianskeho zákonníka znie na prvý pohľad inak (je odlišne naformulovaný), ale výsledok jeho použitia je až na zopár „kozmetických“ detailov totožný s výsledkom použitia zrušeného protiústavného paragrafu.

NR SR týmto spôsobom akoby deklarovala aroganciu svojej moci a povedala, že ju nezaujíma, čo hovorí Ústavný súd SR. NR SR sa tvári, že funguje len podľa svojich vlastných pravidiel a akékoľvek obmedzovanie svojej činnosti odmieta akceptovať.

Nedostatky aktuálnej novely

V čom spočíva problematika nedávnej prospotrebiteľskej novely Občianskeho zákonníka? V ignorácii princípov právneho štátu.

Ak sa tvárime, že žijeme v právnom štáte, nemôže byť jednému orgánu jedno, čo robí druhý orgán. Ak Ústavný súd SR po rozsiahlej právnej úvahe vyhlási určité pravidlá fungovania v našej spoločnosti za protiústavné, nemôžu sa prijať späť tie isté pravidlá, ktoré sú vyjadrené len inými slovami. Z takéhoto postupu logicky vyplýva, že aj novoprijaté pravidlá musia byť protiústavné, nakoľko narážajú na tie isté problémy, na ktoré Ústavný súd SR už raz upozornil.

Zároveň tu narážame na ďalší rozmer problému. Trojdelenie moci. Princípy právneho štátu a demokracie sú založené na trojdelení moci medzi tzv. výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Tie sa musia vzájomne vyvažovať. Ak ale NR SR ako zákonodarný orgán nerešpektuje názory Ústavného súdu SR, t.j. nerešpektuje pravidlá založené na trojdelení moci a my takéto konanie nebudeme kritizovať a brániť sa mu, dláždime si všetci cestu ku koncu právneho štátu a demokracie na našom území.

Ďalším zo základných problémov zrušeného paragrafu bola nerovnosť, ktorú vnášal do vzťahu dodávateľ – spotrebiteľ v prospech spotrebiteľa. Podľa nášho názoru však nový paragraf vnáša omnoho väčšiu nerovnosť do nášho právneho poriadku, než vnášal pôvodný paragraf. Veritelia zo spotrebiteľských zmlúv budú mať menej práv, než veritelia z iných zmlúv. Naopak, dlžníci zo spotrebiteľských zmlúv budú mať viac práv, než dlžníci z iných druhov zmlúv. Aký je dôvod pre zavedenie takýchto diskriminačných pravidiel? To NR SR vôbec nevysvetľuje. Podľa nášho názoru týmto ale dochádza k jasnému porušeniu článku 12 Ústavy SR („Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na (…) iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“) ako aj článku 46 Ústavy SR („Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde …“) a článku 47 Ústavy SR („Všetci účastníci sú si v konaní (pozn.: v súdnom konaní) podľa odseku 2 rovní“).

My vidíme vznik viacerých nerovností v novoprijatom paragrafe. NR SR v ňom, práve naopak, vidí dostatočnú rovnosť, a to medzi dodávateľom a spotrebiteľom (vplyv na ostatné subjekty NR SR nerieši). Áno, NR SR má sčasti pravdu. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemôže úspešne vymáhať nielen dodávateľ, ale už ani spotrebiteľ. To je určitý pokrok oproti pôvodnej právnej úprave. Paradoxným na tomto riešení je ale fakt, že NR SR týmto obmedzuje ochranu spotrebiteľa, ktorá sa inak tiahne celým našim právnym poriadkom. NR SR znemožňuje spotrebiteľovi vymáhať si voči dodávateľovi premlčané právo. Tento následok je nielen v rozpore s našou Ústavou, ale aj s rozsiahlou európskou legislatívou platnou v oblasti ochrany spotrebiteľov.

Retroaktivita (pôsobenie novej právnej normy na vzťahy, ktoré vznikli ešte pred prijatím tejto normy) je ďalším problémom prijatej novely. V právnom štáte by retroaktivita nemala nastávať. Výnimočne môže nastať tzv. nepravá retroaktivita, ak vylepšuje dovtedy zle fungujúce spoločenské vzťahy. Nepravá retroaktivita ale nie je prijateľná, ak by zhoršila právne postavenie niektorých subjektov. Keďže prijatá novela zhoršuje právne postavenie aj tých veriteľov, ktorí uzavreli spotrebiteľské zmluvy ešte pred jej prijatím, a teda v čase uzavretia zmluvy nemali potuchy, čo sa s ich právami za niekoľko mesiacov udeje, prijatá novela je aj z tohto dôvodu neakceptovateľná.

Posledným významnejším problémom nového paragrafu je nejasnosť pojmov, ktoré obsahuje. Novela hovorí, že premlčané pohľadávky nebudú „vymáhateľné“, avšak so súhlasom a vedomím dlžníka môže byť „obnovená ich vymáhateľnosť“. Oba tieto pojmy sú z právnického uhlu pohľadu nejasné a môžu v praxi spôsobiť nemalé problémy. Nakoľko však už ide o značne odbornú problematiku, nebudeme sa jej v tomto článku podrobnejšie venovať.

NR SR upozorňovali

Po prečítaní si predchádzajúcich riadkov vám možno prišlo na um, že takáto novela bola zrejme prijatá narýchlo. Nie je to tak. Jej prijatie bolo realizované počas niekoľkých mesiacov. Na vyššie uvedené nedostatky bola NR SR upozornená mnohými pripomienkami v rámci legislatívneho konania, bola upozornená samotnou Legislatívnou radou vlády SR, prezidentom SR, ktorý novelu ani nepodpísal a ďalšími subjektmi. Prečo si predkladatelia novely nenechali poradiť, vedia len oni.

Bude zaujímavé sledovať osud tejto nešťastnej novely. Keby to bolo možné, stavili by sme si, že do niekoľkých rokov bude Ústavným súdom SR opäť zrušená.

Nechajte si poradiť:

Ste spotrebiteľ a potrebujete pomoc v súdnom spore alebo v inej situácii s vašim veriteľom? Alebo ste dodávateľ a radi by ste predchádzali právnym nepríjemnostiam so spotrebiteľmi? Radi vám pomôžeme a poradíme, nech už ste v akejkoľvek pozícii. Stačí sa na nás obrátiť cez Online poradňu.

Klientska zóna

Príplatky za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu

Príplatky za prácu cez víkend doteraz neexistovali. Sú pozitívnou novinkou pre zamestnancov (vrátane tzv. dohodárov). Ak chceme vedieť, kedy a kto má na ne nárok, v prvom rade si musíme uvedomiť, v ktorých hodinách sa podľa Zákonníka práce považuje práca za prácu vykonávanú v sobotu alebo za prácu vykonávanú v nedeľu. Pre sobotu aj pre nedeľu platí rovnaké pravidlo, preto si jeho použitie vysvetlíme len na sobote.

Za prácu vykonávanú počas soboty sa v prípade pracovísk s nočnými zmenami považuje práca, ktorá začína nástupom do prvej rannej zmeny v sobotu a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. Aby sme lepšie porozumeli predchádzajúcej vete, ukážeme si jej použitie na príklade trojzmennej prevádzky. Vo firme s trojzmennou prevádzkou sa za prácu v sobotu budú považovať tieto zmeny:

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec nastúpi do práce v piatok o 22:00 hod., nemá ešte nárok na príplatky, lebo Zákonník práce považuje jeho prácu za prácu vykonanú v piatok. A aké sú príplatky (mzdové zvýhodnenia), ak zamestnanec pracuje cez víkend?

Mzdové zvýhodnenie sa počíta tak, že sa priráta k bežnej mzde dosiahnutej zamestnancom za odpracovaný deň. Aby zákonodarca zmiernil negatívny ekonomický dopad tejto zmeny na zamestnávateľov, zvyšovanie príplatkov sa bude realizovať postupne.

Ako môžete vidieť, základom pre výpočet príplatku nie je priemerná hodinová mzda konkrétneho zamestnanca. Je ňou hodinová mzda vypočítaná z minimálnej mzdy. Minimálna hodinová mzda sa určuje ako 1/174 z minimálnej mesačnej mzdy. Na tomto mieste by sme radi pripomenuli, že každé pracovné miesto môže mať inú minimálnu výšku mesačnej mzdy podľa toho, do akého stupňa náročnosti je toto pracovné miesto zaradené (viď bližšie § 120 Zákonníka práce).

Mzdové zvýhodnenia môžu byť aj nižšie, ako uvádzame v predchádzajúcej tabuľke, ak platia nasledovné výnimky.

Ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu alebo v nedeľu, možno v kolektívnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia. Ak zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu a k 31.12. predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, možno toto zníženie mzdového zvýhodnenia dohodnúť aj v pracovnej zmluve s konkrétnymi zamestnancami. Z týchto dvoch viet tiež vyplýva, že tí zamestnávatelia, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov a nemajú odborovú organizáciu, nemajú možnosť využiť výnimky na zníženie príplatkov. Zákonodarca sa teda akoby snaží motivovať takýchto zamestnávateľov k umožneniu vytvorenia odborovej organizácie a k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy.

Zníženie príplatkov ale nesmie klesnúť pod tieto hranice:

Príplatky za nočnú prácu a za prácu počas sviatku

Aj doteraz sme mali v Zákonníku práce príplatky za nočnú prácu a aj za prácu počas sviatku. Tieto sa ale budú zvyšovať. Nižšie v tabuľke vám uvádzame ich prehľad.

Ako ste si už možno všimli, v prípade nočnej práce sa príplatky vypočítavajú z minimálnej hodinovej mzdy. Podobne ako pri príplatkoch za prácu v sobotu a v nedeľu. Toto ale neplatí za prácu vo sviatok. Príplatky za prácu vo sviatok sa vypočítavajú z priemerného zárobku príslušného zamestnanca. Pravidlá výpočtu priemerného zárobku sú bližšie stanovené v § 134 a § 135 Zákonníka práce.

Aj v tomto prípade existujú určité výnimky, ktoré, keď platia pre niektorého zo zamestnávateľov, môžu mať jeho zamestnanci nižšie príplatky. Nižšie príplatky môžu mať v prípade nočnej práce dohodnuté zamestnávatelia, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, v kolektívnej zmluve. Ak takíto zamestnávatelia nemajú odborovú organizáciu a k 31.12. predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, možno toto zníženie príplatkov dohodnúť aj v pracovnej zmluve s konkrétnymi zamestnancami. Dohodnuté zníženie príplatkov za nočnú prácu však nesmie klesnúť pod tieto hranice:

Nočnú rizikovú prácu a ani prácu vo sviatok sme v súvislosti s možnosťou zníženia príplatkov za určitých podmienok vôbec nespomínali, a to z jednoduchého dôvodu. Takáto možnosť neexistuje. Za nočnú rizikovú prácu a za prácu vo sviatok patria zamestnancom príplatky vo výške, ktoré uvádzame v tabuľke v úvode tejto časti článku, a to bez možnosti ich zníženia.

13. a 14. plat

Ďalšia zmena v zákonoch sa opäť týka miezd. Konkrétne 13. a 14. platu zamestnanca, ktoré Zákonník práce nazýva ako mzda pri príležitosti letných dovoleniek (13. plat) a mzda pri príležitosti vianočných sviatkov (14. plat). Mnohí zamestnávatelia si zrejme vydýchli, že tieto platy ostali len na dobrovoľnej báze a vláda ich nenúti dávať tieto platy zamestnancom povinne. Vláda preto zaviedla podmienky, ktoré by mali zamestnávateľov motivovať k tomu, aby 13. a 14. platy svojim zamestnancom dávali. Posúďte sami, či sú tieto podmienky dostatočne motivačné.

13. a 14. plat bude do výšky 500 EUR čiastočne odvodovo a daňovo oslobodený (postupne rokmi sa z týchto platov nebudú odvádzať zdravotné a sociálne poistenia a nebude sa zrážať daň). Takéto zvýhodnenie bude platiť pri 13. plate len za podmienky, že 13. plat dostane zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa aspoň 2 roky a dostane ho v júni. Zvýhodnenie bude platiť pri 14. plate zasa len za podmienky, že 14. plat dostane zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa aspoň 4 roky, dostane ho v decembri a zároveň daný zamestnanec dostal v júni aj 13. plat. Ďalšou podmienkou pri oboch platoch je, že musia byť vyplatené vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak zamestnanec zarába priemerne 1.200 EUR mesačne, 13. a 14. plat musí byť v takejto istej výške, hoci čiastočne odvodovo a daňovo oslobodené budú len do výšky 500 EUR.

Čo na to vravíte, zamestnávatelia? Ste motivovaní dávať 13. a 14. plat, ak ste ho doteraz nedávali?

Ďalšie významnejšie zmeny

Ak budete od mája 2018 inzerovať pracovné ponuky alebo ich hľadať, každá jedna ponuka by mala mať zverejnenú výšku základnej zložky mzdy. Zamestnávateľ bude potom povinný s úspešným uchádzačom o zamestnanie uzavrieť pracovnú zmluvu so mzdou minimálne vo výške, ktorá bola v inzeráte zverejnená.

Do Zákonníka práce sa tiež zavádza povinnosť zamestnávateľov normovať prácu tak, aby neboli zamestnanci neprimerane zaťažovaní. Pri stanovovaní noriem spotreby práce budú musieť zamestnávatelia zohľadniť pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam a zároveň dbať aj na čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce a na čas na prirodzené potreby zamestnanca. Skrátka, pri stanovovaní noriem spotreby práce nesmie dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Nechajte si poradiť:

Novela Zákonníka práce prináša aj ďalšie zmeny, ktoré už ale nie sú také významné. Ak by ste mali záujem sa o nich dozvedieť viac alebo by ste potrebovali objasniť zmeny, ktoré popisujeme v našom článku, kedykoľvek nás kontaktujte cez Online poradňu. Nové zmeny sú trošku komplikované a môže sa vyskytnúť viacero problémov s ich uvedením do praxe. Ak aj vás trápia takéto problémy, radi ich s vami vyriešime.

Klientska zóna

Praktický prehľad základných zmien v Exekučnom poriadku

1) Dlhšia lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi

Lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi bola v minulosti stanovená na 5 dní, čo bolo v praxi často veľmi málo. Dnes je táto lehota už 15-dňová.

2) Zmena exekútora

V predchádzajúcej verzii Exekučného poriadku bolo možné navrhnúť zmenu exekútora z rôznych dôvodov (zväčša v prípade, ak si exekútor neplnil riadne svoje povinnosti). Bolo však len na vôli súdu, či zmenu exekútora nariadi, alebo nie.

Dnes už platí, že súd musí exekútora vymeniť, ak ten opakovane alebo závažne porušil Exekučný poriadok. Takýto exekútor môže zároveň dostať poriadkovú pokutu a povinnosť nahradiť účastníkom konania vzniknuté náklady (trovy exekúcie). Túto zmenu využijú v praxi častejšie pravdepodobne veritelia. Právo podať návrh na zmenu exekútora má však aj dlžník.

3) Smrť dlžníka

Exekučný poriadok doteraz neobsahoval jasnú úpravu, ako postupovať voči dlžníkovým dedičom v prípade jeho smrti. Dnes § 38 Exekučného poriadku tento postup precizuje.

4) Jeden dlžník, jeden exekútor

Dlžník, ktorý má viac dlhov, bude mať podľa nových pravidiel iba jedného exekútora. To znamená, že ak sa voči niekomu začne viesť prvá exekúcia a tá nebude ukončená, každá ďalšia exekúcia sa pridelí tomu exekútorovi, ktorému bola pridelená prvá exekúcia voči dlžníkovi. Týmto sa sleduje hospodárnosť a rýchlosť konania. Exekútor majúci na starosti prvú exekúciu už bude mať prehľad o majetkových pomeroch dlžníka a pri každej ďalšej exekúcii sa tak nebude musieť robiť jeho administratívne náročná lustrácia.

5) Postupné uspokojovanie jednotlivých zložiek exekúcie z vymožených peňazí

Exekučný poriadok stanovuje, že ak exekútor čiastočne vymôže dlh, z tejto sumy sa budú v tomto poradí uhrádzať najskôr trovy exekútora (avšak maximálne do výške 24% z vymoženej sumy), potom istina, príslušenstvo a na záver trovy oprávneného. Dlžníkom tak nebudú nekontrolovateľne rásť dlhy v dôsledku nabaľujúcich sa úrokov z dlžnej istiny. V dôsledku tejto zmeny sa dlžná istina bude po vymožení akejkoľvek sumy vždy znižovať, čo reálne umožní dlžníkovi skôr sa zbaviť svojho dlhu.

6) Nepreberanie pošty už nebude blokovať exekúciu

Dlžníci sa radi vyhýbajú preberaniu úradných poštových zásielok. Bez riadneho doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemohol exekútor ešte donedávna vykonať exekúciu voči dlžníkovi. Ak exekútor podľa nových pravidiel nebude úspešný s doručením upovedomenia o začatí exekúcie ani po vykonanom šetrení o adrese bydliska dlžníka, uverejní toto upovedomenie v Obchodnom vestníku, a to sa bude považovať za doručené. Nepreberanie úradných zásielok dlžníkom teda už veľmi nepomôže.

7) Obmedzenie na bežné úkony a zákaz nakladania s majetkom podliehajúcemu exekúcii

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie môže dlžník vykonávať len bežné právne úkony. Iné úkony vykonávať nesmie. Medzi bežné úkony patrí napríklad nákup v potravinách, úhrada mesačného paušálu mobilnému operátorovi, úhrada nájomného a pod. Medzi bežné úkony nepatrí uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, darovanie väčšej časti peňazí, prevod nehnuteľnosti alebo aj cennejších hnuteľných vecí.

Ďalej sa dlžníkovi zakazuje nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez súhlasu exekútora. Exekučný poriadok stanovuje, aký majetok exekúcii nepodlieha. Môžeme Vám potvrdiť, že takéhoto majetku nepodliehajúceho exekúcii je len veľmi málo. Dlžník preto nebude môcť nakladať s väčšinou svojho majetku bez súhlasu exekútora.

8) Zákaz započítania pohľadávky povinného voči oprávnenému

Ak povinný (dlžník) má voči oprávnenému (veriteľovi) pohľadávku, nemôžu ju počas exekúcie započítať, ak táto jeho pohľadávka sama nie je potvrdená exekučným titulom (najmä rozsudkom súdu).

9) Plnenie exekúcie v splátkach

Exekučný poriadok stanovil niekoľko pravidiel, ktoré ak sú splnené, dlžník môže zaplatiť svoj dlh v splátkach. Ide o krok, ktorý je ústretový voči dlžníkom. Tieto pravidlá sú nasledovné.

Dlžníkom musí byť fyzická osoba, ktorá žiada o splátkový kalendár prvýkrát. Vymáhaný dlh musí byť väčší ako minimálna mzda a zároveň menší ako 2.000 EUR. Dlžník môže žiadať maximálne o 10 splátok, pričom 1. splátka musí byť v hodnote min. 50 EUR a musí byť zaplatená do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak sú vyššie uvedené podmienky splnené, exekútor musí žiadosti o úhradu dlhu v splátkach vyhovieť. Ak tieto podmienky splnené nie sú, veriteľ môže dať súhlas so splatením dlhu v splátkach aj bez ich splnenia.

10) Odklad exekúcie

Účinky odkladu exekúcie nastali v minulosti už hneď podaním návrhu zo strany dlžníka. To sa teraz mení. Účinky odkladu nastanú, až keď exekútor vydá upovedomenie o odklade.

Návrh na odklad exekúcie sa podáva exekútorovi. Exekučný poriadok stanovuje prípady, kedy je možné takýto návrh podať. Patrí medzi ne napríklad prípad, keď sa dlžník prechodne ocitne vo zvlášť nepriaznivom období (odklad exekúcie môže byť vtedy stanovený max. na 3 mesiace, so súhlasom veriteľa aj dlhšie) alebo ak dlžník podá návrh na zastavenie exekúcie a zloží exekútorovi určitú zábezpeku. V závislosti od druhu dôvodu, pre ktorý došlo k odkladu exekúcie, bude majetok dlžníka ďalej zablokovaný alebo zablokovaný nebude (navonok sa teda bude zdať, akoby exekúcia neprebiehala). Doba odkladu exekúcie môže tiež rôzna v závislosti od dôvodu, pre ktorý bol odklad povolený.

11) Návrh na zastavenie exekúcie

Medzi časté obranné prostriedky proti exekúcii patrili tzv. námietky proti exekúcii. Tie už nový Exekučný poriadok nepozná. Namiesto námietok môže dlžník podať návrh na zastavenie exekúcie, a to do 15 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Návrh na zastavenie exekúcie sa doručuje exekútorovi. V návrhu musí dlžník uviesť všetky existujúce dôvody, pre ktoré je podľa neho exekúcia neprípustná (napr. bol zrušený exekučný titul, vymáhaný nárok veriteľa zanikol). Takýto návrh na zastavenie exekúcie podaný ešte v rámci 15-dňovej lehoty po doručení upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. To znamená, že kým sa o ňom riadne nerozhodne, v exekúcii sa nepokračuje. Ak je ale návrh na zastavenie exekúcie podaný neskôr (z dôvodov, ktoré vznikli neskôr), t.j. počas riadne prebiehajúcej exekúcie, odkladný účinok mať nebude (ten možno dosiahnuť jedine tak, že dlžník podá súčasne aj návrh na odklad exekúcie a zloží exekútorovi finančnú zábezpeku vo výške vymáhaného dlhu).

Ak so zastavením exekúcie veriteľ nesúhlasí, rozhoduje o nej súd. Súd musí návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť, ak bol podaný oneskorene. Exekučný poriadok ale uvádza, že ak reálne existovali dôvody pre zastavenie exekúcie, avšak návrhu na zastavenie súd nemohol vyhovieť len z dôvodu zmeškania 15-dňovej lehoty na jeho podanie, môže dlžník žiadať od veriteľa vrátenie vymoženej sumy späť prostredníctvom osobitnej žaloby.

12) Povinné zastavenie exekúcie

Exekučný poriadok zavádza jednu veľmi významnú novinku. Ak exekútor počas 30 mesiacov pri dlžníkovi – právnickej osobe a počas 5 rokov pri dlžníkovi – fyzickej osobe nezistil žiadny majetok a nič nevymohol, musí byť exekúcia zastavená.

Ak dôjde k takémuto zastaveniu exekúcie v prípade právnickej osoby, exekútor oznámi v Obchodnom vestníku, že k zastaveniu exekúcie došlo a po uplynutí 6 mesiacov od oznámenia sa táto právnická osoba zruší a vymaže z obchodného registra.

K povinnému zastaveniu exekúcie môže ďalej dôjsť aj v prípade vymáhania výživného. Ak dlžník riadne platil výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov, exekúcia sa voči nemu zastaví.

13) Zvýšenie exekúciou nepostihnuteľnej výšky peňažnej sumy na bankovom účte

Z praktických dôvodov Vás informujeme aj o tejto zmene. Novelizáciou Exekučného poriadku došlo aj k zvýšeniu peňažnej sumy na bankovom účte, ktorú je potrebné ponechať dlžníkovi. Pôvodná suma bola vo výške 99,58 EUR. Teraz je táto exekúciou nepostihnuteľná suma vo výške 165 EUR.

14) Trovy exekúcie

Náklady na vedenie exekúcie sa oproti pôvodnej úprave značne sprehľadňujú. Exekútor bude mať nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. K tomu sa pripočítajú náklady podľa toho, akými spôsobmi bude vedená exekúcia. Pre každý spôsob vedenia exekúcie je stanovená konkrétna sadzba. K týmto čiastkam sa pripočíta najdôležitejšia čiastka, a to podiel exekútora na úspešnom vymožení dlžnej sumy. Tento podiel je 10% v prípade, ak bude dlh vymožený počas 15 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dlžníkovi, alebo 20% v prípade, ak bude dlh vymožený neskôr. Odmena exekútora v podobe percentuálneho podielu nemôže presiahnuť 33.000 EUR.

15) Staré exekúcie sa dokončia podľa pôvodných pravidiel

Exekúcie, ktoré sa začali ešte počas platnosti pôvodného znenia Exekučného poriadku, sa dokončia podľa pôvodných pravidiel v ňom uvedených.

Nechajte si poradiť:

Je proti vám alebo vo váš prospech vedená exekúcia? Potrebujete si chrániť vaše práva alebo by ste len radi vedeli, či sa vo vašej exekúcii postupuje v zmysle zákona? Sme tu, aby sme Vám poradili a pomohli. Stačí, ak sa na nás obrátite cez Online poradňu.

Klientska zóna

Praktický prehľad základných zmien v Exekučnom poriadku

1) Lehota pre vyplatenie vymoženej sumy

Exekútor je povinný vyplatiť veriteľovi vymoženú čiastku do 7 dní odo dňa jej vymoženia, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Ani dohodou ale nemožno predĺžiť uvedenú 7-dňovú lehotu pre vyplatenie vymoženej čiastky na viac ako 90 dní.

2) Dlhšia lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi

Lehota na podanie námietky zaujatosti voči exekútorovi bola v minulosti stanovená na 5 dní, čo bolo v praxi často veľmi málo. Dnes je táto lehota už 15-dňová.

3) Zmena exekútora

V predchádzajúcej verzii Exekučného poriadku bolo možné navrhnúť zmenu exekútora z rôznych dôvodov (zväčša v prípade, ak si exekútor neplnil riadne svoje povinnosti). Bolo však len na vôli súdu, či zmenu exekútora nariadi alebo nie.

Dnes už platí, že súd musí exekútora vymeniť, ak ten opakovane alebo závažne porušil Exekučný poriadok. Takýto exekútor môže zároveň dostať poriadkovú pokutu a povinnosť nahradiť účastníkom konania vzniknuté náklady (trovy exekúcie).

4) Obmedzenia ohľadom postúpenia pohľadávky

Ak sa veriteľ rozhodne postúpiť (predať) svoju pohľadávku, ktorá je predmetom prebiehajúcej exekúcie, musí ju postúpiť celú. V opačnom prípade nebude možné zmeniť osobu oprávneného (t.j. osobu oprávnenú prijať vymožené peniaze).

5) Administratívne jednoduchšie vylúčenie veci/práva z exekúcie

Počas exekúcie sa môže stať, že exekútor zahrnie do exekúcie veci alebo práva, ktoré nepatria dlžníkovi, ale patria inej (tretej) osobe. Ak sa niečo takéto stalo v minulosti, musela sa táto 3. osoba obrátiť na súd, aby boli jej vec alebo právo z exekúcie vylúčené.

V súčasnosti je možné vyhnúť sa komplikovanému a zdĺhavému súdu. Ak bude mať niekto záujem vylúčiť vec alebo právo z exekúcie, podá námietku priamo exekútorovi. Ten následne vyzve oprávneného (veriteľa) na vyjadrenie, či na exekúcii voči danej veci/právu trvá. Ak bude oprávnený na exekúcii trvať, exekútor vyzve 3. osobu alebo oprávneného (podľa toho, koho tvrdenia sa javia byť exekútorovi ako menej pravdepodobné), aby sa obrátil na súd. Súd potom ohľadom tohto sporu definitívne rozhodne.

6) Potvrdenie „právoplatnosti a vykonateľnosti“ na notárskej zápisnici

Pri exekučných tituloch (právnych dokumentoch, na základe ktorých možno viesť exekúciu) ako sú napríklad rozsudky alebo výkazy nedoplatkov, býva štandardnom, že sú na nich vyznačené tzv. doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, čím sa oficiálne potvrdí ich definitívna záväznosť. To umožňuje začať na základe nich viesť exekúciu.

Medzi exekučné tituly patrí aj notárska zápisnica o uznaní dlhu. Štandardne býva obsahom takejto zápisnice aj splátkový kalendár. Ak ho dlžník riadne neplní, možno na základe takejto notárskej zápisnice iniciovať exekúciu. V praxi niekedy bývalo pri začatí exekúcie problémom, že notárska zápisnica neobsahovala tzv. doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Vzhľadom na svoj charakter ju obsahovať ani nemôže. Dnes je už jasne v Exekučnom poriadku napísané, že ju obsahovať ani nemusí.

7) Návrh na začatie exekúcie iba elektronicky

Začať exekúciu možno dnes už iba na základe elektronicky podaného návrhu. Tento návrh sa doručuje Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý veriteľovi pridelí exekútora. Exekútora si teda už nemôžete vybrať sami tak, ako tomu bolo doteraz.

V prípade, že nemáte možnosť podať návrh elektronicky, môžete sa obrátiť na akýkoľvek exekútorský úrad, ktorý vám zabezpečí podanie návrhu elektronickou formou. Tento exekútor bude do začatia exekúcie len akýmsi „doručovateľom“ medzi vami a Okresným súdom Banská Bystrica. Jeho povinnosti končia dňom, kedy bude vašej exekučnej veci pridelený konkrétny exekútor. Je potrebné, samozrejme, počítať s tým, že exekútor – „doručovateľ“ si za svoje služby vypýta určité poplatky.

8) Náhodné prideľovanie exekúcií jednotlivým exekútorom

V predošlom bode sme už spomenuli, že exekútora si nemôžete vybrať. Bude vám pridelený súdom. Súd vyberie exekútora v rámci obvodu krajského súdu povinného (dlžníka). To znamená, že ak dlžník bude mať napríklad bydlisko v Leviciach, exekúciu bude mať na starosti exekútor sídliaci v obvode Krajského súdu v Nitre.

V prípade, že bude voči niekomu vedených viacero exekúcií, všetky exekúcie budú pridelené z dôvodu hospodárnosti jednému exekútorovi.

9) Preddavky na vedenie exekúcie

Exekútor môže žiadať oprávneného (veriteľa) o zaplatenie preddavkov na vedenie exekúcie v prípade, ak sa má exekúcia viesť na nepeňažné plnenie (napr. na splnenie povinnosti odstrániť stavbu). Ak tieto preddavky nebudú zaplatené, exekúcia sa zastaví.

Exekútor však nemôže žiadať o zaplatenie preddavkov v prípade, ak sa má exekúcia viesť na peňažné plnenie.

10) Povinné informovanie oprávneného o priebehu exekúcie

Exekučný poriadok ukladá povinnosť exekútorom pravidelne informovať oprávnených o priebehu exekúcie. Prvú správu musí exekútor zaslať oprávnenému do 3 mesiacov od začatia exekúcie a ďalšie správy musia byť zaslané po uplynutí každých 180 dní po podaní predošlej správy.

11) Postupné uspokojovanie jednotlivých zložiek exekúcie z vymožených peňazí

Exekučný poriadok stanovuje, že ak exekútor čiastočne vymôže dlh, z tejto sumy sa budú v tomto poradí uhrádzať najskôr trovy exekútora (avšak maximálne do výšky 24% z vymoženej sumy), potom istina, príslušenstvo a na záver trovy oprávneného. Veriteľom sa teda už nestane, že z čiastočne vymoženej sumy, ktorá nepresahuje výšku trov exekútora, nič neuvidia.

12) Ochrana veriteľov pred zbavovaním sa majetku zo strany dlžníka

Keď sa dlžník dozvedel o tom, že je voči nemu vedená exekúcia, častokrát sa stalo, že rýchlo previedol svoj majetok na inú osobu. Samozrejme, takéto konanie dovolené nie je. Ak sa ale veriteľ chcel uspokojiť z takto prevedeného majetku, musel sa obrátiť na súd, aby tento súd skonštatoval, že prevod majetku bol protizákonný, a teda môže byť postihnutý exekúciou. Exekučný poriadok v novom znení stanovuje, že veriteľ sa v takomto prípade už nemusí obracať na súd. Nedovolene prevedený majetok je možné postihnúť exekúciou už priamo opierajúc sa o nové znenie Exekučného poriadku.

13) Zákaz započítania pohľadávky povinného voči oprávnenému

Ak povinný (dlžník) má voči oprávnenému (veriteľovi) pohľadávku, nemôže ju počas exekúcie započítať, ak táto jeho pohľadávka sama nie je potvrdená exekučným titulom (najmä rozsudkom súdu).

14) Plnenie exekúcie v splátkach

Exekučný poriadok stanovil niekoľko pravidiel, ktoré ak sú splnené, dlžník môže zaplatiť svoj dlh v splátkach. Tie sú nasledovné.

Dlžníkom musí byť fyzická osoba, ktorá žiada o splátkový kalendár prvýkrát. Vymáhaný dlh musí byť väčší ako minimálna mzda a zároveň menší ako 2.000 EUR. Dlžník môže žiadať maximálne o 10 splátok, pričom 1. splátka musí byť v hodnote min. 50 EUR a musí byť zaplatená do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak sú vyššie uvedené podmienky splnené, exekútor musí žiadosti dlžníka o úhradu dlhu v splátkach vyhovieť. Ak tieto podmienky splnené nie sú, veriteľ môže dať súhlas so splatením dlhu v splátkach aj bez ich splnenia.

15) Exekúcia na záloh

V predchádzajúcom znení Exekučného poriadku nebolo zrejmé, či je možné viesť exekúciu voči založenej veci (zálohu) len so súhlasom záložného veriteľa alebo aj bez tohto súhlasu. V aktuálnom znení Exekučného poriadku sa jasne uviedlo, že súhlas záložného veriteľa sa vyžaduje.

16) Trovy exekúcie

Náklady na vedenie exekúcie sa oproti pôvodnej úprave značne sprehľadňujú. Exekútor bude mať nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. K tomu sa pripočítajú náklady podľa toho, akými spôsobmi bude vedená exekúcia. Pre každý spôsob vedenia exekúcie je stanovená konkrétna sadzba. K týmto čiastkam sa pripočíta najdôležitejšia čiastka, a to podiel exekútora na úspešnom vymožení dlžnej sumy. Tento podiel je 10% v prípade, ak bude dlh vymožený počas 15 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dlžníkovi, alebo 20% v prípade, ak bude dlh vymožený neskôr. Odmena exekútora v podobe percentuálneho podielu nemôže presiahnuť 33.000 EUR.

17) Staré exekúcie sa dokončia podľa pôvodných pravidiel

Exekúcie, ktoré sa začali ešte počas platnosti pôvodného znenia Exekučného poriadku, sa dokončia podľa pôvodných pravidiel v ňom uvedených.

Nechajte si poradiť:

Je proti vám alebo vo váš prospech vedená exekúcia? Potrebujete si chrániť vaše práva alebo by ste len radi vedeli, či sa vo vašej exekúcii postupuje v zmysle zákona? Sme tu, aby sme Vám poradili a pomohli. Stačí, ak sa na nás obrátite cez Online poradňu.

Klientska zóna

Elektronicky a lacnejšie

V upomínacom konaní musíte podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Ten bude následne posúdený súdom a ak bude v poriadku, súd vydá platobný rozkaz. Zatiaľ tu nie je žiaden rozdiel oproti bežnému súdnemu konaniu, v ktorom sa snažíte dosiahnuť vydanie platobného rozkazu.

Prvý rozdiel nastáva v tom, že návrh na vydanie platobného rozkazu môžete podať jedine elektronicky a aj to len prostredníctvom na to určeného formuláru zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Návrh musí byť podpísaný elektronickým podpisom (e-občiankou). Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.

Správne podaný návrh bude následne posúdený súdom. Všetky upomínacie konania na území Slovenskej republiky budú riešené len jedným súdom – Okresným súdom v Banskej Bystrici.

Ak využijete možnosť podania štandardného návrhu na vydanie platobného rozkazu, súdny poplatok sa platí vo výške 6 % z hodnoty žalovanej sumy. Ak ale podáte návrh na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho konania, súdny poplatok bude len polovičný, teda 3 % z hodnoty žalovanej sumy. Najmä pri vyšších žalovaných sumách je to rozdiel, pri ktorom sa už oplatí zaujímať sa o upomínacie konanie a využiť ho.

Namiesto rozsiahlych listinných dôkazov bude stačiť faktúra

K návrhu na vydanie platobného rozkazu musíte priložiť listiny, ktoré preukazujú, že Vám skutočne vznikol nárok na sumu, ktorú žalujete. Ak ste však ako žalobca účtovnou jednotkou a účtovnou jednotkou je zároveň aj Vami žalovaný subjekt, stačí, ak k svojmu návrhu pripojíte faktúru, ktorá Vám nebola zaplatená a vyhlásite, že uplatňovaný nárok evidujete vo svojom účtovníctve. Ak ste ako žalobca platiteľom DPH, môžete tiež vyhlásiť, že uplatňovaný nárok ste uviedli v kontrolnom výkaze.

Súd po posúdení Vášho návrhu a po preverení Vašich faktúr a vyhlásení môže vydať platobný rozkaz. Platobný rozkaz bude vydaný do 10 dní od momentu, keď bude návrh spĺňať všetky zákonné náležitosti, nebude existovať dôvod na jeho odmietnutie a bude zaplatený súdny poplatok.

Doručovanie bude najmä elektronické

Súd doručí vydaný platobný rozkaz žalobcovi aj žalovanému elektronicky do ich e-schránok (elektronických poštových schránok zriadených štátom pre tie osoby, ktoré vlastnia nový občiansky preukaz s čipom a schránku majú aktivovanú). Ak teda patríte medzi tých, ktorí majú svoje e-schránky už aktívne, odporúčame Vám pravidelne si ich sledovať alebo si v nich aspoň nastavte notifikačné emaily, ktoré budú zaslané na Vašu osobnú (súkromnú) emailovú adresu, ak Vám do e-schránky príde akákoľvek správa (pozor, notifikačné emaily môže Váš osobný email považovať za spam, preto Vám odporúčame kontrolovať aj spamové položky).

Ak by súd nevedel alebo nemohol doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky, bude mu doručovaný poštou v písomnej podobe. Ak sa súdu nepodarí ani takto žalovanému doručiť platobný rozkaz, žalobca sa bude môcť do 15 dní obrátiť na bežný súd a tam požiadať o pokračovanie v súdnom spore v štandardnom konaní. Ak to žalobca nestihne, Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz zruší a upomínacie ukonanie zastaví.

Obrana proti platobnému rozkazu – odpor alebo splátky

Proti doručenému platobnému rozkazu sa dá brániť dvojakým spôsobom. Ak ste adresátom takéhoto rozkazu a považujete ho za neoprávnený, môžete voči nemu podať odpor. Súdny poplatok za odpor podaný v upomínacom konaní sa neplatí (na rozdiel od odporu v štandardnom konaní, ktorý je spoplatnený vo výške 6 % zo žalovanej sumy). Odpor však musíte podať elektronicky prostredníctvom na to určeného formuláru zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR alebo písomne na predpísanom tlačive. Vo svojom odpore musíte uviesť všetky vecné dôvody, pre ktoré si myslíte, že žalobcovi uplatňovaný nárok nevznikol alebo že nevznikol v takej výške, v akej bol pred súdom uplatnený.

Ak je odpor správne podaný, súd o tejto skutočnosti žalobcu vyrozumie, požiada ho, aby sa v lehote 15 dní k odporu vyjadril a aby ďalej pokračoval v súdnom spore v štandardnom konaní.

Ak si ako adresát platobného rozkazu myslíte, že je v poriadku a nie je dôvod ho rozporovať, môžete súd požiadať, aby Vám povolil splatenie dlžnej sumy v splátkach. Pokiaľ splníte podmienky, ktoré zákon pre takýto splátkový kalendár kladie (priznaný nárok veriteľa nepresahuje 2.000,- EUR, nežiadate o viac ako 10 mesačných splátok, prvú splátku vo výške aspoň 50,- EUR ste splatili hneď po doručení platobného rozkazu a ďalšie), súd by Vám ho mal automaticky povoliť.

Právnik aj naďalej potrebný

Upomínacie konanie sa javí ako jednoduché súdne konanie, ktoré zvládne každý bežný veriteľ. Netvrdíme, že je procesne náročné. Je v ňom však mnoho podmienok a pravidiel, ktoré sme do článku z dôvodu jeho prehľadnosti neuviedli a ktoré je potrebné zvážiť pri tvorbe každého návrhu na vydanie platobného rozkazu, odporu alebo žiadosti o splátkový kalendár. Ak ste v situácii, že máte nezaplatené faktúry a chcete využiť upomínacie konanie alebo Vám bol doručený platobný rozkaz v rámci takéhoto konania, odporúčame Vám poradiť sa s právnikom, ako ďalej postupovať. Stačí malá formálna chyba a tá môže viesť k určeniu iného súdneho poplatku alebo k zmeškaniu lehoty na podanie odporu, čo Vás v konečnom dôsledku môže vyjsť veľmi draho.

Nechajte si poradiť:

Máte nezaplatenú faktúru, ktorú by ste radi rýchlo vymohli? Poradíme Vám, či je pre Vás možné využiť nové upomínacie konanie. Pomôžeme Vám tiež s celým postupom.

Doručili Vám platobný rozkaz vydaný len na základe faktúry žalobcu, u ktorého ste si reálne nič neobjednali? Alebo sa Vám platobný rozkaz zdá byť z iných dôvodov neoprávnený? Rýchlo nás kontaktujte, aby sme stihli preskúmať celý Váš prípad a odporučiť Vám, ako ďalej rozumne postupovať.

Klientska zóna

Lacnejší a jednoduchší začiatok

Ak by ste chceli začať osobný bankrot dnes, potrebujete zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a nákladov správcu vo výške 663,88 EUR. Ďalej musíte mať majetok, ktorého hodnota je aspoň 1.659,70 EUR. Ak tieto dve podmienky nesplníte, osobný bankrot ani len nezačne, resp. bude zastavený. Novela uvedené podmienky mení.

Ako dlžník musíte pri podaní návrhu na súd zaplatiť jedine preddavok na úhradu paušálnej odmeny a nákladov správcu vo výške 500,- EUR. Majetok v hodnote aspoň 1.659,70 EUR od 1. marca 2017 už mať nemusíte. Ak ste ako dlžník na tom skutočne zle a nemáte ani spomínaných 500,- EUR, môžete dokonca požiadať Centrum právnej pomoci, aby tento poplatok uhradila za Vás, ak spĺňate zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie pomoci od Centra právnej pomoci. Z uvedeného vyplýva záver, že od 1. marca 2017 nebudete musieť mať žiadne finančné prostriedky na to, aby ste mohli úspešne začať osobný bankrot.

Ak ste chceli vyhlásiť osobný bankrot podľa starých pravidiel, museli ste byť dlžníkom, ktorý nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi. Od 1. marca 2017 sa pre fyzické osoby aj táto podmienka mení. Ak budete dlžník, ktorý nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok, budete považovaný za platobne neschopného a môžete podať návrh na vyhlásenie osobného bankrotu.

Samozrejme, je vždy potrebné mať na mysli, že návrh na vyhlásenie osobného bankrotu budete môcť podať, ak budete spĺňať aj ďalšie podmienky stanovené zákonom. Jednou z nich je napríklad podmienka, že v čase podania návrhu musí byť voči Vám vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie (napr. výkon záložného práva). Druhou z nich je Vaše povinné zastúpenie Centrom právnej pomoci (k tomuto pravidlu píšeme viac v závere článku).

Zmena celkovej koncepcie osobného bankrotu

Dnes sa dá zbaviť dlhov prostredníctvom osobného bankrotu cez proces, ktorý má dve fázy. V prvej fáze bude na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Počas konkurzu sa predá celý dlžníkov majetok a peňažný výťažok sa rozdelí medzi veriteľov. Potom bude nasledovať druhá fáza – oddlženie. Oddlženie musí povoliť súd na návrh samotného dlžníka. Ak súd oddlženie povolí, určí dlžníkovi skúšobné obdobie troch rokov, počas ktorého dlžník ešte musí odvádzať zo svojho príjmu určitú čiastku veriteľom. Po úspešnom uplynutí tohto obdobia sa dlžník konečne dlhov zbaví.

Tento proces je pre dlžníka náročný a dlhotrvajúci. Od 1. marca 2017 sa výrazne mení.

Základná zmena spočíva v tom, že osobný bankrot už nebude mať dve fázy, ale namiesto toho bude mať dve rôzne formy. Jedna forma bude mať názov konkurz a druhá forma bude mať názov splátkový kalendár. Pri oboch formách dôjde automaticky aj k oddlženiu dlžníka (v prípade konkurzu dňom jeho vyhlásenia a v prípade splátkového kalendára dňom, kedy súd určí splátkový kalendár). Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Obe formy osobného bankrotu si teraz stručne popíšeme.

Konkurz

Pri konkurze sa speňaží celý majetok dlžníka a získané finančné prostriedky sa prerozdelia medzi prihlásených veriteľov. Odo dňa vyhlásenia konkurzu prechádza právo nakladať s majetkom dlžníka na správcu. Dlžník a jeho blízke osoby ale môžu majetok obvyklým spôsobom ďalej užívať. Akékoľvek pohľadávky (platby za energie, mobilného operátora, úverové splátky a pod.) musí dlžník počas konkurzu uhrádzať priamo správcovi.

Konkurzu nepodlieha majetok dlžníka, ktorý má charakter „nepostihnuteľnej hodnoty obydlia“ a tiež majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom, ktorú dlžník označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu za svoje obydlie. Konkrétnu výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia určí vláda SR nariadením. Je dôležité si uvedomiť, že aj obydlie sa môže v konkurze predať, ak jeho trhová hodnota bude presahovať nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Ak k tomu reálne dôjde, čiastku peňazí rovnajúcu sa výške nepostihnuteľnej hodnoty obydlia vyplatí správca dlžníkovi na špeciálny bankový účet. Banka bude môcť na žiadosť dlžníka vykonávať z tohto účtu mesačné platby najviac vo výške, ktorú opäť stanoví vláda SR nariadením. Žiadne iné platby alebo výbery z účtu nebudú môcť byť realizované.

Do konkurzu sa zavádza možnosť pre niektoré osoby (dlžníkov príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel alebo obec) vykúpiť akúkoľvek časť majetku dlžníka z konkurzu. Ak má teda dlžník ochotné a bonitné blízke osoby, môžu túto právnu možnosť využiť.

Súdne konania o pohľadávkach, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo sa považujú za nevymáhateľné, sa po vyhlásení konkurzu zastavujú. Tiež sa zastavujú exekučné a obdobné vykonávacie konania. Dražby, ktoré začali na návrh záložného veriteľa dlžníka, ďalej pokračujú. Dražby, ktoré začali na návrh samotného dlžníka, sa nemôžu po vyhlásení konkurzu dokončiť.

Konkurzu nepodlieha majetok dlžníka, ktorý má charakter „nepostihnuteľnej hodnoty obydlia“ a tiež majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou. Nepostihnuteľná hodnota obydlia je časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom, ktorú dlžník označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu za svoje obydlie. Konkrétnu výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia určí vláda SR nariadením. Je dôležité si uvedomiť, že aj obydlie sa môže v konkurze predať, ak jeho trhová hodnota bude presahovať nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Ak k tomu reálne dôjde, čiastku peňazí rovnajúcu sa výške nepostihnuteľnej hodnoty obydlia vyplatí správca dlžníkovi na špeciálny bankový účet. Banka bude môcť na žiadosť dlžníka vykonávať z tohto účtu mesačné platby najviac vo výške, ktorú opäť stanoví vláda SR nariadením. Žiadne iné platby alebo výbery z účtu nebudú môcť byť realizované.

Do konkurzu sa zavádza možnosť pre niektoré osoby (dlžníkov príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel alebo obec) vykúpiť akúkoľvek časť majetku dlžníka z konkurzu. Ak má teda dlžník ochotné a bonitné blízke osoby, môžu túto právnu možnosť využiť.

Splátkový kalendár

Druhou formou, ako sa dlžník bude môcť zbaviť dlhov, je návrhom požiadať súd o určenie splátkového kalendára. Návrh dlžníka na určenie splátkového kalendára musí okrem rôznych iných náležitostí obsahovať aj také osobitosti, akými sú daňové priznania za posledných 5 rokov, prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za posledných 5 rokov a prehľad očakávaných príjmov a výdavkov dlžníka v nasledujúcich 5 rokoch. Pripraviť takýto návrh bude teda administratívne náročné.

Ak návrh bude správne napísaný, súd poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a určí mu správcu, ktorý následne zhotoví návrh splátkového kalendára. Správca musí splátkový kalendár zhotoviť do 45 dní. Pri jeho príprave musí rešpektovať viaceré pravidlá, ktoré stanovuje zákon. Napríklad uspokojenie nezabezpečených veriteľov nesmie byť nižšie ako 30 % z hodnoty ich pohľadávky a zároveň musí byť o 10 % vyššie, než aké by nezabezpečení veritelia dostali, ak by na dlžníka bol vyhlásený konkurz.

Zhotovený návrh splátkového kalendára správca zverejní v Obchodnom vestníku. Veritelia môžu voči nemu podať námietky do 90 dní od zverejnenia. Následne súd celý návrh splátkového kalendára, námietky veriteľov a prípadné vyjadrenia správcu a dlžníka k námietkam veriteľov posúdi a určí definitívne znenie splátkového kalendára.

Ak súd alebo aj správca zistia, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, toto konanie zastavia a navrhnú dlžníkovi, aby radšej podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že druhá forma osobného bankrotu (splátkový kalendár) je určená pre dlžníkov, ktorí síce majú viac dlhov, než je hodnota ich speňažiteľného majetku, avšak o svoj majetok nechcú prísť a zároveň ich súčasné a budúce príjmy sú dosť vysoké na to, aby zvládli splácať súdom určený splátkový kalendár.

Pozor na zrušenie oddlženia

Podľa nových pravidiel upravujúcich osobný bankrot bude od 1. marca 2017 platiť, že k oddlženiu dlžníka dôjde automaticky pri oboch formách osobného bankrotu. Dôležité ale je, aby mal dlžník tzv. poctivý zámer počas celej doby konkurzu alebo určovania splátkového kalendára a aj počas jeho plnenia. Ak dlžník takýto poctivý zámer mať nebude, veriteľ sa môže domáhať zrušenia oddlženia do 6 rokov, od kedy nastalo. Všetky pohľadávky veriteľov by sa zrušením oddlženia obnovili.

Kedy dlžník poctivý zámer mať nebude, ukáže najmä prax súdov. Novela zavádza niektoré pravidlá, na základe ktorých súdy budú môcť o poctivosti dlžníkovho zámeru rozhodnúť. Poctivý zámer bude mať dlžník, ktorý poskytoval správcovi a veriteľom súčinnosť, vynaložil snahu zamestnať sa, zamestnal sa alebo si získal iný zdroj príjmov, vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti. Poctivý zámer nebude mať dlžník, ktorý v zozname majetku, ktorý je súčasťou návrhu, neuviedol jeho časť, hoci o nej vedel, uviedol v návrhu nepravdivé informácie alebo neuviedol dôležité informácie, neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť.

Ďalšie významné zmeny

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii prináša aj ďalšie zmeny v osobnom bankrote, ktoré stoja za zmienku.

Návrh na konkurz alebo na určenie splátkového kalendára bude môcť podať dlžník jedine vtedy, ak bude zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorý bude Centrom právnej pomoci na tento úkon určený. V konaní o oddlžení splátkovým kalendárom môže Centrum právnej pomoci určiť advokáta, ktorého si vyberie dlžník. V konaní o oddlžení konkurzom toto pravidlo neplatí a advokáta určuje jedine Centrum právnej pomoci.

V rámci osobného bankrotu sa zavádzajú tri druhy pohľadávok. Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom (ide o väčšinu bežných pohľadávok), pohľadávky vylúčené z uspokojenia, ktoré sú nevymáhateľné (príslušenstvo pohľadávky od určitej výšky, zmluvné pokuty, pohľadávky zo zmenky a ďalšie) a nedotknuté pohľadávky, ktoré zostanú vymáhateľné aj po úspešnom absolvovaní osobného bankrotu (výživné, zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou zálohu).

Poslednou významnou zmenou je obmedzenie počtu bankrotov, ktoré môžete vo svojom živote absolvovať. Osobný bankrot budete môcť vyhlásiť iba raz za 10 rokov.

Záverom možno skonštatovať, že nový osobný bankrot je omnoho prístupnejší pre dlžníkov, ktorí sú skutočne „na dne“ a nemajú žiaden majetok a ani možnosť sa z dlhov dostať. Nový osobný bankrot im túto možnosť dá a poskytne im šancu na nový zodpovednejší začiatok. Zdá sa, že hlavný cieľ zákonodarcu bol novelou splnený.

Nechajte si poradiť:

Uvažujete o osobnom bankrote, ale nie ste si istý, či je pre Vás vhodným riešením? Nie sú Vám jasné niektoré nové pravidlá fungovania osobného bankrotu? Ak máte podobné alebo akékoľvek iné otázky ohľadom osobného bankrotu, neváhajte nás kontaktovať cez Online poradňu. Radi Vám ich zodpovieme.

Pozn.: Dovoľujeme si Vás informovať, že naša kancelária už nemôže od 01.03.2017 podať vo Vašom mene návrh na vyhlásenie osobného bankrotu. Túto právomoc má jedine Centrum právnej pomoci. Rovnako by sme Vás radi informovali, že právnu pomoc Vám cez Online poradňu poskytneme bezplatne len pri jednoduchých právnych záležitostiach. V iných prípadoch za cenu, na ktorej sa spoločne dohodneme. Ak hľadáte komplexnejšiu bezplatnú právnu pomoc, túto je oprávnené poskytnúť Vám Centrum právnej pomoci. Ďakujeme za porozumenie.

Klientska zóna

Aké spory možno riešiť alternatívne a kto ich rozhoduje?

Zákon o alternatívnom riešení sporov dáva možnosť spotrebiteľom riešiť ich spory len na základe podaného návrhu. Spotrebitelia môžu riešiť týmto spôsobom takmer všetky svoje základné spory medzi nimi a predávajúcimi. Výnimkou sú napríklad spory súvisiace so službami všeobecného záujmu poskytované zadarmo (napríklad niektoré sociálne služby, doprava), spory súvisiace s poskytovaním vysokoškolského vzdelávania, či spory s treťou osobou, s ktorou je predávajúci v pracovnoprávnom vzťahu. Tieto spory nie je možné riešiť systémom alternatívneho riešenia sporov.

Spory medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi sú oprávnené riešiť tzv. subjekty alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „subjekty ARS“). Zoznam subjektov, na ktoré sa možno obrátiť, je zverejnený na webovej stránke Ministerstva hospodárstva SR. V súčasnosti do tejto skupiny patrí hlavne Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Vedenie sporov subjektmi ARS je bezplatné, nanajvýš s poplatkom 5,- EUR pre spotrebiteľa. Hodnota sporu však musí dosiahnuť výšku aspoň 20,- EUR, inak sa ním subjekt ARS nebude zaoberať. To znamená, že ak sa sporíte s predávajúcim o tričko v hodnote 10,- EUR, subjekt ARS sa tým zaoberať nebude, avšak ak pôjde o topánky v hodnote 70,- EUR, na subjekt ARS sa už môžete obrátiť.

Návrh na riešenie sporu je spotrebiteľ oprávnený podať po tom, čo najskôr dôjde k neúspešnému využitiu reklamácie. K neúspešnému využitiu reklamácie dôjde vtedy, ak predávajúci odpovedal na reklamáciu zamietavo alebo na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania kupujúcim.

Je potrebné poznamenať, že spotrebiteľ pri využití alternatívneho riešenia sporu nestráca možnosť obrátiť sa na súd alebo iný s predávajúcim dohodnutý rozhodcovský orgán. V prípade sporu slovenského spotrebiteľa so zahraničným predávajúcim existuje dokonca možnosť obrátiť sa aj na Európske spotrebiteľské centrum Slovenskej republiky. Uvedené centrum následne poskytne kontaktné informácie na príslušný subjekt ARS.

Ďalšie povinnosti pre prevádzkovateľov e-shopov?

Áno. Novým zákonom pribudli predávajúcim v internetových obchodoch alebo v obchodoch mimo kamenného obchodu ďalšie predzmluvné informačné povinnosti. Ide o povinnosť informovať spotrebiteľa o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom systému alternatívneho riešenia sporov a zároveň má povinnosť uviesť na svojom webovom sídle odkaz na Európsku platformu RSO, ktorá má za cieľ uľahčiť mimosúdne riešenie sporov on-line medzi spotrebiteľom a obchodníkom.

Ak sa už nejaký spotrebiteľský spor začne riešiť prostredníctvom systému alternatívneho riešenia sporov, predávajúci je povinný poskytnúť určenému subjektu ARS v stanovenej lehote (nie kratšej ako 15 dní) súčinnosť, a to v podobe rôznych vysvetlení, vyjadrení či doložení dokladov. Ak by predávajúci strčil hlavu do piesku a súčinnosť by neposkytol,  koledoval by si o uloženie pokuty vo výške od 500,- EUR do 10.000,- EUR. A to už nie je maličkosť. Navyše subjekt ARS môže obchodné meno a ďalšie údaje pasívneho predajcu zverejniť na svojom webovom sídle.

Aké plusy poskytuje alternatívne riešenie sporu?

Ide v prvom rade o finančne a administratívne nenáročný proces. Komunikácia so stranami sporu prebieha s výnimkou podania návrhu spotrebiteľom telefonicky resp. elektronickou komunikáciou. Nie je potrebný ani zaručený elektronický podpis. Zákon rieši aj lehoty, dokedy je subjekt ARS povinný jednotlivé prípady ukončiť. V prípade konania pred Slovenskou obchodnou inšpekciou platí lehota 90 dní s možnosťou predĺženia konania v zložitejších prípadoch o 30 dní. Ak vo veci koná Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, lehota je dokonca kratšia, a síce 60 dní na doriešenie sporu.

Začatím alternatívneho riešenia sporu dokonca dochádza k zastaveniu plynutia premlčacích lehôt. Pre spotrebiteľov to znamená, že podaním návrhu sa ich nároky na uplatnenie práv pred súdom plynutím času neoslabujú.

Môže byť výsledok sporu výhodou pre obe strany?

Najideálnejším výsledkom riešenia sporu je, samozrejme, dohoda oboch strán. Dohodu o vyriešení sporu vypracuje subjekt ARS. Na platnosť dohody sú potrebné overené podpisy sporiacich sa strán alebo ich zástupcov. Dohoda ako výsledok celého procesu síce je pre obe strany záväzná, avšak to ešte spotrebiteľovi nebráni obrátiť sa napriek tomu na súd.

V prípade, že sa sporiace strany nedohodnú, vydá subjekt ARS odôvodnené stanovisko. Odôvodnené stanovisko môže následne spotrebiteľovi pomôcť ako dôkaz na súde a uľahčiť mu tak jeho postavenie v prípadnom súdnom konaní. Samozrejme, ak bude v jeho prospech.

Nechajte si poradiť:

Prevádzkujete e-shop a potrebujete si preveriť Vaše ďalšie povinnosti? Alebo ako zákazník pociťujete nespokojnosť s vybavením reklamácie? Neváhajte a obráťte sa na nás s Vaším problémom prostredníctvom Online poradne, kým nebude neskoro.

Klientska zóna

Uspokojenie veriteľov pred zmenou v reštrukturalizácii

Z pohľadu veriteľa bola reštrukturalizácia nebezpečná najmä v dvoch rovinách – stihnúť si prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie a potom si počkať na reštrukturalizačný plán, kde sa dozvedel, koľko a kedy mu dlžník zaplatí.

Ako sme už uviedli, veriteľ si najskôr musel stihnúť prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizácie do 30 dní po tom, čo bolo oznámenie o povolení reštrukturalizácie zverejnené v Obchodnom vestníku. Pokiaľ to nestihol a reštrukturalizácia riadne skončila, jeho pohľadávka bola navždy stratená. K peniazom sa už nedostal. Lehota 30 dní sa možno na prvý pohľad nezdá byť zlá, ale v praktickom živote podnikateľa, ktorý sa každý deň plne sústredí na svoj biznis, je táto lehota mimoriadne krátka.

Po úspešnom prihlásení si pohľadávky veriteľ čakal, ako bude znieť reštrukturalizačný plán, ktorý pre neho vypracuje správca dlžníka. V ňom sa totiž dozvedel, koľko mu bude zaplatené a kedy svoje peniaze uvidí. Miera uspokojenia bežných veriteľov bola priemerne v hodnote 15-30 % z celej výšky ich pohľadávky. Na zvyšok stratil nárok. Inak povedané, dlžník legálne nemusel zaplatiť svojim veriteľom aj 80 % svojich dlhov. Niet divu, že najmä v poslednom období, kedy mnohé subjekty stále nedokázali vyjsť z krízy, sa s reštrukturalizáciami akoby „vrece roztrhlo“.

Uspokojenie veriteľov po zmene v reštrukturalizácii

Lehota na prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie sa nezmenila. Je aj naďalej 30 dní a pri jej zmeškaní a po úspešnom skončení reštrukturalizácie veriteľova pohľadávka zanikne.

Ak si však veriteľ svoju pohľadávku stihne prihlásiť, nezbaví sa ho dlžník už tak ľahko. Reštrukturalizačný plán stále môže počítať s akýmkoľvek uspokojením pohľadávok (napr. iba v priemernej hodnote 15-30 % z pohľadávky). Po splnení reštrukturalizačného plánu (teda po zaplatení napr. 15 % z pohľadávky) však zostáva veriteľova pohľadávka do jej výšky 50 % vymáhateľná, t.j. nezaniká, ako tomu bolo pred novelou zákona. Môže sa však uspokojiť len zo zisku, ktorý v budúcnosti vytvorí dlžník. To znamená, že časť pohľadávky do jej výšky 50 %, ktorá nebola zaplatená podľa reštrukturalizačného plánu, bude môcť byť zaplatená zo ziskov dlžníka. Pre lepšie porozumenie tejto koncepcie si uveďme príklad.

PRÍKLAD:

Spoločnosť Veriteľ, s.r.o. si prihlási svoju pohľadávku vo výške 10.000,- EUR do reštrukturalizácie spoločnosti Dlžník, s.r.o.. Správca spoločnosti Dlžník, s.r.o. vypracuje reštrukturalizačný plán, podľa ktorého by mal Veriteľ, s.r.o. dostať 20 % svojej pohľadávky, teda 2.000,- EUR. Reštrukturalizačný plán sa schváli a Veriteľ, s.r.o. postupne za niekoľko dlhých mesiacov naozaj dostane svojich 2.000,- EUR.

Posledné zákonné úpravy však ponechávajú spoločnosti Veriteľ, s.r.o. právo aj na ďalších 3.000,- EUR (na sumu do výšky 50 % svojej pohľadávky). Týchto 3.000,- EUR si však Veriteľ, s.r.o. nemôže uspokojiť z akéhokoľvek majetku spoločnosti Dlžník, s.r.o., ale len zo zisku alebo iných vlastných zdrojov, ktoré vytvorí a ktoré by mali byť vyplatené jej majiteľom. Keď to trochu s predstavivosťou preženieme, môže nastať situácia, že Veriteľ, s.r.o. sa bude pozerať na majiteľov spoločnosti Dlžník, s.r.o., ako sa preháňajú na drahých autách napísaných na Dlžník, s.r.o. a slúžiacich na „podnikateľské účely“, avšak Dlžník, s.r.o. oficiálne nevykáže žiaden zisk, a teda 3.000,- EUR zostane spoločnosti Veriteľ, s.r.o. naďalej nezaplatených.

Otázka znie, ako sa prax a súdy postavia k takejto situácii. Či budú alebo nebudú prihliadať na účelové tvorenie „straty“ spoločností, ktoré absolvovali reštrukturalizáciu. Súdy by mali nachádzať spravodlivosť, a preto by mali podľa nášho názoru povoliť veriteľom uspokojenie aj z takého majetku dlžníka, ktorý bol preukázateľne nadobudnutý len pre účely zníženia zisku.

Na záver tejto časti by sme ešte radi doplnili, že veritelia sa budú môcť uspokojiť okrem vyššie uvedeného aj z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. To môže niekedy celkom slušne zlepšiť ich percento uspokojenia pohľadávky. Odporovateľným právnym úkonom je napríklad darovanie urobené tesne pred reštrukturalizáciou. Ak dlžník daroval napríklad 200.000,- EUR, možno toto darovanie odporovať na súde. Úspešní veritelia by si potom mohli medzi seba pomerne rozdeliť 200.000,- EUR, ktoré dlžník neoprávnene „vyniesol“ pred reštrukturalizáciou zo svojho majetku. Odporovateľných právnych úkonov je v zákone vymenovaných viac.

Novopribudnutou možnosťou pre veriteľov je aj získanie majetkovej účasti na dlžníkovi (získanie obchodného podielu v ňom) vo výške rovnajúcej sa jeho pohľadávke. Táto možnosť sa pre väčšinu prípadov javí ako nevýhodná pre veriteľov, preto sa ňou zatiaľ nebudeme v tomto článku podrobne zaoberať.

Záverečný názor

Už sa Vám podarilo utvoriť si názor o posledných zmenách v reštrukturalizáciách?

Pri pôvodnom nastavení sa reštrukturalizácia zvykla niektorými nazývať aj „krádežou za bieleho svetla posvätenou zákonom“. Je veľmi dobré, že sa urobil krok k väčšej ochrane veriteľov. Je veľmi potrebný. Na druhej strane považujeme tento krok za príliš malý a máme pocit, že reštrukturalizácia sa stále nevzdialila svojmu nelichotivému označeniu. Pýtame sa preto, do akej mieri musia byť veritelia ukrátení, keď kauza Váhostav vyústila len do takéhoto malého kroku vpred?

Nechajte si poradiť:

Zistili ste, že Váš dlžník sa nachádza v reštrukturalizácii a neviete si rady, čo máte robiť? Môžete sa obrátiť na nás cez Online poradňu a radi Vám poskytneme všetky potrebné odpovede. Postaráme sa, aby bola Vaša pohľadávka čo najviac ochránená.

Ak ste už v procese reštrukturalizácie a nie je Vám jasné, aké máte práva ako veriteľ, môžete svoje otázky pokojne adresovať našej kancelárii. Poradíme Vám, ako môžete podľa zákona postupovať.

Klientska zóna

Nájom podľa nového zákona

Nie každá zmluva o nájme bytu sa bude automaticky spravovať novým zákonom. Samotný zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a dovtedy uzavreté nájomné zmluvy sa budú spravovať naďalej len Občianskym zákonníkom. Aby sa Váš nájomný vzťah mohol spravovať novým zákonom, je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu, resp. „nanovo“ uzavrieť starú zmluvu. V tejto musí byť výslovne uvedené, že sa riadi zákonom o krátkodobom nájme bytov a musí obsahovať ďalšie zákonom požadované náležitosti (napr. identifikácia zmluvných strán, určenie výšky nájomného a úhrad služieb spojených s nájmom, opis stavu bytu).

Zmluvy o nájme bytov sa tak budú môcť na Slovensku riadiť buď len samotným Občianskym zákonníkom (tak ako doteraz) alebo zákonom o krátkodobom nájme bytov, pričom na otázky v ňom neupravené sa len podporne použije Občiansky zákonník.

Poslednou podmienkou pre možnosť využitia nového zákona je, aby Váš nájom bol skutočne krátkodobý. Takýmto nájom je nájom najdlhšie na dva roky. V prípade potreby si môžu strany dohodnúť predĺženie nájmu o ďalšie dva roky, avšak to najviac dvakrát. To znamená, že nájom môže trvať maximálne 6 rokov, aby bol považovaný za krátkodobý.

Jednostranná zmena výšky nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom

Jednou z prvých výhod, ktorú nový zákon prináša, je možnosť strán dohodnúť si prípady, kedy môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť nájomné alebo úhrady za služby spojené s nájmom. Takýmto prípadom môže byť napríklad zvýšenie cien energií alebo nárast cien, resp. inflácie podľa údajov Štatistického úradu SR. Strany si môžu dohodnúť aj ďalšie prípady.

Občiansky zákonník jednostrannú zmenu nájomného realizovanú na základe dohody strán neupravuje. Preto aj keď v nájomnej zmluve bola takáto možnosť upravená, prípadné spory často mohli viesť k nepriaznivým súdnym rozhodnutiam pre prenajímateľa (najmä, keď nájomná zmluva bola nekvalitne vyhotovená). Dnešná úprava krátkodobého nájmu by preto mala v tomto ohľade prenajímateľom pomôcť.

Zábezpeku (kauciu) pozná konečne aj zákon

Pre prípad, že by nájomca včas neplatil nájomné alebo iné úhrady spojené s nájmom, alebo ak by spôsobil na byte škodu, dohadovali sa v zmluvách pravidelne peňažné zábezpeky v prospech prenajímateľa, tzv. kaucie. Nič takéto však doterajší Občiansky zákonník reálne nepoznal.

Zákon o krátkodobom nájme konečne existenciu a používanie peňažnej zábezpeky upravuje. Jej účelom je náhrada prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi. Výška zábezpeky je limitovaná maximálne na trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za služby spojené s nájmom. Na túto skutočnosť netreba zabudnúť, pretože strany si nemôžu dohodnúť vyššiu sumu zábezpeky.

Ak dôjde k použitiu zábezpeky, je nájomca povinný ju do mesiaca doplniť na jej pôvodnú hodnotu. Po skončení nájmu je prenajímateľ povinný nespotrebovanú časť zábezpeky vrátiť, a to do jedného mesiaca od vypratania bytu zo strany nájomcu.

Zánik nájmu bytu a jeho vypratanie

Kto prenajíma byty a má problémy s neplatičmi alebo s poškodzovateľmi, isto zistil, aký veľký problém je ukončiť nájomnú zmluvu a dostať takúto osobu z bytu von. Nový zákon prináša v tejto otázke isté zlepšenia, ale skutočne efektívne riešenie pre prenajímateľov sa tu zatiaľ nenachádza.

Zásadným zlepšením je ale možnosť strán dohodnúť si vlastné dôvody pre vypovedanie zmluvy alebo pre odstúpenie od nej (odstúpením sa pritom zrušuje nájomná zmluva okamžite). Doteraz sa mohol nájom bytu skončiť iba z dôvodov, ktoré boli uvedené v Občianskom zákonníku. A to nie vždy stačilo.

Prenajímateľ musí mať splnenú svoju daňovú registračnú povinnosť, aby mohol využiť všetky benefity nového zákona

Výpovedná lehota môže byť skrátená až na jeden mesiac (oproti trom mesiacom podľa Občianskeho zákonníka). Ak je dôvodom výpovede poškodzovanie bytu, neplatenie nájomného alebo nespôsobilosť bytu na jeho riadne užívanie, môže byť výpovedná lehota skrátená dokonca až na 15 dní.

Významným krokom vpred je aj zrušenie odkladu účinkov výpovede nájmu pri podaní žaloby o jej neplatnosť. Podanie žaloby pre neplatnosť výpovede nájmu tak nebude znamenať, že tento nájom sa uplynutím výpovednej lehoty neskončí. Občiansky zákonník žalobe takúto vlastnosť priznáva, čo nájomcovia v niektorých prípadoch zneužívali. Po obdržaní výpovede zo strany prenajímateľa podali na súd žalobu a nájomná zmluva minimálne do skončenia súdneho procesu trvala.

Ku dňu skončenia nájmu je nájomca povinný sa na vlastné náklady vypratať z bytu aj so všetkými svojimi vecami. Ak tak neurobí ani do 10 kalendárnych dní po skončení nájmu (do 5 kalendárnych dní, ak sa nájomná zmluva skončila odstúpením), môže mu prenajímateľ v byte ponechané veci zadržať (avšak len tie, ktoré podliehajú exekúcii). Takto zadržané veci môže použiť podobne ako peňažnú zábezpeku na úhradu svojich pohľadávok voči nájomcovi po tom, čo už aj spomenutá zábezpeka bude minutá.

Fikcia doručenia výpovede a odstúpenia

V záverečných ustanoveniach zákona o krátkodobom nájme bytov je uvedené, že pre doručovanie písomnej výpovede nájomnej zmluvy a pre doručovanie písomného odstúpenia od tejto zmluvy sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní. To okrem iného znamená, že bude možné aplikovať aj tzv. fikciu doručenia a z právneho hľadiska sa za doručenú bude považovať aj zásielka, ktorá v skutočnosti doručená byť nemusí. Nový zákon tak aj v tomto smere spružní nájomný vzťah a možnosti jeho skončenia.

Malý háčik na záver

Zákon o krátkodobom nájme bytov znie veľmi dobre a prináša mnoho pozitív. Malú vrásku na čele prenajímateľov ale spôsobí informácia, že musia mať splnenú svoju daňovú registračnú povinnosť, aby mohli využiť všetky benefity tohto nového zákona. Mnohí súčasní prenajímatelia túto povinnosť splnenú nemajú. Veríme, že len z nedbanlivosti.

Prenajímateľ bez splnenej daňovej registračnej povinnosti nebude môcť využiť úpravu nového zákona týkajúcu sa napríklad rôznych dôvodoch pre danie výpovede. Takisto žaloba nájomcu o neplatnosť podanej výpovede bude mať odkladný účinok na skončenie nájmu. Ostatné ustanovenia nového zákona však budú môcť využívať aj nezaregistrovaní prenajímatelia.

Nechajte si poradiť:

Ak máte záujem o vyhotovenie nájomnej zmluvy na byt podľa nového zákona o krátkodobom nájme bytov, môžete sa na nás obrátiť cez Online poradňu. Ak ste naučený na svoje „staré“ nájomné zmluvy a neradi by ste ich menili celé, radi Vám ich upravíme a zosúladíme so zákonom o krátkodobom nájme bytov. Kontaktujte nás v Online poradni.

Klientska zóna